Felix Holzmann komplet

Pri príležitosti 100. výročia narodenia legendy českej zábavy Felixa Holzmanna vydal Supraphon štyri a pol hodinový komplet známych i menej známych scénok a skečov, príznačne pomenovaný Šprechty v plném počtu. Tento rok si vydavateľstvo Supraphon zároveň pripomína niekoľko výročí v rámci spolupráce s týmto nezabudnuteľným komikom: práve uplynulo 45 rokov od vydania jeho prvej magnetofónovej kazety, 30 rokov od vydania obľúbeného LP Humoriády Felixe Holzmanna. Koncom júna to bude 20 rokov od okamihu, kedy si Felix Holzmann osobne prevzal Platinovú platňu Supraphonu za úspešný predaj svojich nahrávok – tá úplne prvá vyšla na vinyle už v roku 1965.

Pri príležitosti nedožitých stých narodenín komika Felixa Holzmanna, ktoré si pripomenieme 8. júla, tak vychádza všetko, čo ukrýval archív Supraphonu, s príspevkom z archívov Českej televízie, Českého rozhlasu a súkromných archívov Felixa Holzmanna a Ondřeje Suchého. Komplet obsahuje 37 scénok, anekdot a výstupov – napríklad Huhulák, Vaše žena je podobná mé známé, Neviděli jste tu Františka Joudu a ďalšie, ktoré sa už stali trvalými dôkazmi komikovej mimoriadnej schopnosti rozosmiať publikum.

Felix Holzmann patrí k najväčším legendám českej zábavy a jeho scénky budú baviť ešte ďalšie generácie divákov a poslucháčov. Postavičku nechápavého mužíka v dokrčenom baloňáku, s tralaláčkom na hlave a priveľkými okrúhlymi okuliarmi poznali diváci najmä vďaka častému účinkovaniu v televíznych a rozhlasových zábavných reláciách. Zlatou érou Felixa Holzmanna boli predovšetkým 70. a 80. roky, kedy sa pravidelne objavoval v televíznych Silvestroch či v obľúbenom Televarieté a jazdil s estrádnou reláciou po celej republike. Dobre ho poznalo i publikum vo východnom Nemecku. Holzmannov humor bol síce postavený na jednoduchom princípe, vždy ale spoľahlivo zaberal.

V komplete nahrávok Šprechty v plném počtu nemôže chýbať populárna scénka Včera, dnes a zítra, kde humor Felixa Holzmanna násobí komika Ivy Janžurovej, ktorá si pri príležitosti 100. výročia zaspomínala: Felix Holzmann ma zaujal ako mimoriadny klaun. Jeho štýl humoru ma veľmi bavil, no vôbec som nepomyslela na to, že by som s ním niekedy mohla vystupovať. Vedela som, že si svojich partnerov vyberá opatrne – viac-menej medzi nehercami, akoby sa bál, aby nejaký snaživý herecký prejav nenarušil jemnosť jeho humoru. Do jeho osobnosti nebolo ľahké preniknúť, ani som sa o to nepokúšala – už som vedela, že ten, kto vám otvára svoju dušu, ukáže len to, ako túži pred vami vyzerať, a k pravde to býva často ešte ďalej, než sami odhadujeme, než si predstavujeme. Felix mi krátko vysvetlil, čo mám a čo nemám hrať, ale to, na čo sa odo mňa konkrétne spoliehal, som presne nevedela. A nebola som preto zaťažená zodpovednosťou! Takže to bola čistá radosť. Vybrali ste si ma, tak som tu. Jedna skúška a šup pred živé publikum a kamery. Keď si ma potom vybral do druhej scénky, bol to znak, že bol spokojný s tou prvou. Hrať vedľa neho mi prišlo jednoduché, ako partner vyžaroval zvodné vzdušné pokyny: nasleduj ma a nesnaž sa vyniknúť viac, než, že budeš vedieť, že sme tu dvaja a miesime jedno cesto! Bolo mi cťou obstáť a vážila som si jeho jedinečnosť. Na tretiu ponuku sme nenašli spoločný čas a ja som sľubovala sebe i jemu, že nevadí, že nabudúce! No – a on nám zrazu zmizol a zostal tu po ňom nenaplnený smutný priestor.