Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo, odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking a legendárny Čínsky múr. Cestovateľ Jan Haruda v stredu 28. apríla v dobrodružnej online prednáške zhmotní jedinečnú atmosféru hotela na kolesách a prostredníctvom zaujímavých faktov, príbehov a zážitkov spätých s magistrálou priblíži Rusko.
Celá trasa Transsibírskej magistrály má 9 288 kilometrov a každé dva dni vyráža expresný vlak Rossija, ktorý prekoná trasu medzi Moskvou a Vladivostokom za šesť dní. Väčšinu trasy nejde rýchlosťou vyššou ako 80 km / h, takže sa človek nemá kam ponáhľať, rovnako ako vlak, hovorí dobrodruh Jan Haruda. Tieto čísla však mnohých odrádzajú a vyvolávajú predstavu, že sa jedná iba o nekonečnú jazdu vo vlaku. Samozrejme, môžete cestu absolvovať aj naraz, ale väčšina cestovateľov v priebehu cesty vystupuje v mestách či dedinách, odkiaľ sa dajú podnikať cesty na sever i na juh od trasy. Všeobecná predstava je, že je krajina monotónna a celý čas sa ide iba sibírskou tajgou. Je až prekvapivé, že celý čas vás krajina skôr upokojuje, ako nudí. Ale samozrejme, to závisí na tom, ako sa samotnou cestou necháte pohltiť, ubezpečuje cestovateľ, pričom za najčastejšie zastávky označuje prírodné krásy pohoria Ural a Altaj či jazero Bajkal alebo mestá Moskva, Kazaň, Jekaterinburg, Novosibirsk, Omsk, Irkutsk, Ulan-Ude alebo Vladivostok.
Najzaujímavejšie aspekty tejto čarovnej púte však nebývajú iba geografické. Veľkým lákadlom je aj náhľad do života cestujúcich vo vlaku, ktorý sa stáva živým organizmom prepletajúcim sa sibírsku tajgou a ako tepna života spájajúca celú ruskú federáciu, hovorí Jan Haruda. Napriek svojmu legendárnemu postaveniu je Transsibírska magistrála stále zdrojom autentických zážitkov a návštevník sa nemusí báť, že by cestou nespoznal ostrosť pravého charakteru Ruska. Prekvapivo som prvých turistov stretol až v Irkutsku, kúsok od jazera Bajkal. Dovtedy človek cestuje predovšetkým s miestnymi. Je pravda, že najviac turistov sa sústreďuje v Moskve a následne v Irkutsku, ktorý je považovaný za východiskový bod k Bajkalu. Na vzdialenosti, ktoré tam sú, je výskyt západných turistov naozaj minimálny, pripomína Jan Haruda.
Človek by tiež očakával, že sa kvôli precestovaniu najväčšej krajiny na svete bude musieť poriadne buchnúť po vrecku, čo však nemusí byť pravdou. Cesta sama o sebe s ohľadom na vzdialenosť drahá nie je, a potraviny tiež nie, konštatuje cestovateľ, no dodáva, že záleží na tom, čo si je človek ochotný dopriať a aký vysoký komfort pri ceste potrebuje. Najlacnejšie vagóny, Plackartnyj, sú v podstate jedna dlhá chodba vo vagóne a po stranách hore aj dole sú postele. Ide vlastne o zdieľaný vagón, takže so vzrastajúcim pohodlím úmerne rastie aj cena. Najluxusnejšie vagóny s vlastnou sprchou, televíziou a manželskou posteľou môžu byť rovnako drahé ako veľmi luxusné hotely.
Napriek tomu, že na túto cestu údajne nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie, väčšina dobrodruhov odporúča si okrem peňazí do batohu pribaliť aj jednu kurióznu maličkosť – ručičkové hodinky. Všetky časy odchodov a príchodov vlaku sa riadia moskovským časom, a je jedno, v ktorom zo siedmich časových pásiem sa práve nachádzate. Čas na mobile sa bude automaticky rôzne meniť, takže klasické hodinky, na ktorých si stále držíte moskovský čas, vám cestovanie a orientáciu uľahčia. Lokálne vlaky sa naopak riadia časom miestnym. Vyznať sa v čase je základný predpoklad šťastného cestovania, vysvetľuje skúsený cestovateľ.
Jan Haruda je vyštudovaný kultúrny a politický geograf, marketér a tvorca cestovateľských komiksov. Vo svojich prednáškach rád uvádza historicko-geografické fakty do zaujímavých súvislostí.
