Neuveriteľných 45 rokov ubehlo tento rok od premiéry dnes už kultovej rozprávky Tři oříšky pro Popelku režiséra Václava Vorlíčka. Okrem toho, že sa na rozprávku každoročne dívajú státisíce slovenských a českých divákov, rozprávka sa stala vianočným kultom i v Nemecku a tiež v Nórsku. Tu sa Vorlíčkova klasika stala dokonca súčasťou učebných osnov.
Presvedčil som sa o tom na vlastnej koži na poslednej predvianočnej hodine nórskeho jazyka, ktorého témou boli nórske vianočné tradície. Okrem bohatých raňajok s enormným množstvom cukru, musí štedrovečerné ráno začať práve Vorlíčkovou rozprávkou.
Jeden jediný raz sa nórska televízia rozhodla film neodvysielať a zažila doslova protest svojich divákov, ktorí spísali petíciu a poslali ju do televízie. Rozprávka sa následne na obrazovkách predsa len objavila.
Vyjsť v ústrety svojim divákom sa nórska televízia pokúsila i vtedy, keď film nadabovala. Pokiaľ sa nejedná o rozprávky pre najmenších, filmy v nórskej televízii idú v pôvodnom znení a s nórskymi titulkami. Pre Vorlíčkovu Popolušku však televízia urobila výnimku a nadabovala ju na poľský spôsob. Text číta jeden muž.
Diváci nad tým iba neveriacky krútili hlavou a podľa mojej nórskej lektorky sa nórski diváci snažia vytesniť nórsky preklad a zameriavajú sa na pôvodný český zvuk, ktorý ostal v pozadí. Ako lektorka dodala, Nóri sú obrovskými fanúšikmi Vorlíčkovej Popolušky a mnohí poznajú deväťdesiatminútový film naspamäť od slova do slova.
Popri chodeniu do kostola, rozbaľovaní darčekov, ktoré je v Nórsku doslova behom na dlhú trať, keďže sa každý jeden darček rozbaľuje osobitne a väčšinou ich býva naozaj hromada a vedľa tradičného nórskeho vianočného jedla (volá sa síce ribbe, ale s rybou má pramálo spoločné, keďže v skutočnosti ide o bravčové mäso) je tak Popoluška jednou z ďalších tradícií nórskych Vianoc.
Moja obrovská vďaka tak patrí pánovi Vorlíčkovi, pánovi Karlovi Svobodovi za nesmrteľnú muziku, Libuške Šafránkovej, či Pavlovi Trávničkovi, ale vlastne všetkým, ktorí na tomto kulte participovali za to, že vďaka nim Nóri poznajú kus našej spoločnej československej kultúry, pretože to je to najlepšie meno, aké tu môžeme mať.
Pavol Božík
