Mávam občas také stavy, pocity, že slovenská populárna hudba už neprinesie nič nové. Že už tu všetko bolo. Že sa ničím nenadchnem. A potom si napochoduje Adam Ďurica so svojim novým albumom Naše hriechy a všetky chmáry sú razom preč.
Sledujem Adama od čias SuperStar a snáď sa na mňa neurazí, keď poviem, že je nakoniec dobre, ako to celé dopadlo. Čas to jednoznačne ukázal. Milujem Adamove prvé albumy. Makal na sebe a robil to presne tak, ako to cítil. Zatiaľ, čo mnohí jeho kolegovia zo súťaže zažili päť minút slávy, ukričaných fanúšikov a vydali jeden album (na väčšinu z toho si už dnes nikto nespomenie), Adam pracoval na tom, čo ho bavilo a pomaly sa drel nahor.
Absolútne rešpektujem obdobie Mandolína. Zrejme už navždy to ostane najkomerčnejšia etapa Adamovej kariéry. Obdobie, kedy vo veľkom vydavateľstve pochopili, že ten chlapec vôbec nie je márny a ten chlapec pochopil, že bude musieť urobiť pár ústupkov. S nebohým Ďuďom (Peter Dudák) z Hexu síce vyprodukovali veselšie veci, ale nikdy to neboli prvoplánové záležitosti. Bol to vývoj, ktorý napokon spôsobil, že o Adamovi Ďuricovi sa razom dozvedelo celé Slovensko a mimoriadne dobre sa mu darí i v susednom Česku. Po rokoch poctivej makačky si to naozaj zaslúžil.
Fascinujúci na Adamovej tvorbe je vývoj. Ani jeden jeho album nie je rovnaký. Na každej novej nahrávke cítiť, ako systematicky s novými pesničkami pracuje tak, aby boli i rádiovo prijateľné, no zároveň sa na seba dokázal pozrieť v zrkadle, ako sleduje dianie v muzike a kráča vpred. Každá nová nahrávka Adama Ďuricu prekvapuje a teší, pričom u neho naozaj platí, že ten najnovší album, je vždy najlepší.
Inak tomu nie je, ba skôr to platí dvojnásobne, ani v prípade jeho minuloročnej novinky Naše hriechy. Pravdupovediac (nie, to ešte nie je o novej rovnomennej piesni), keby som mal v nejakej ankete hlasovať za najlepšiu slovenskú pieseň minulého roku, tak bez váhania dám hlas titulnej skladbe Adamovho nového albumu. Duet s Emmou Drobnou je jednou z najlepších slovenských piesní, aké som počul za veľmi, veľmi dlhý čas. Dokonalá produkcia, perfektné ladenie hlasov, Emma Drobná spievajúca po slovensky je neuveriteľne sexy a Adamove slovné hračky typu skôr než príde dážď – zobudí všetky rieky a tak ďalej, pričom nasilu nepoužíva rovnaké rýmy, ale sa hrá s frázovaním, znie neuveriteľne moderne a svetovo. Skromne si dovolím veštiť, že tento duet má pred sebou rovnako žiarivú budúcnosť ako štyridsaťročný hit V slepých uličkách.
A to sme na samom začiatku putovania, za ktorým nasleduje Ďuricove desatoro, teda desať ďalších skvelých piesní. Pri nekonečnom počúvaní albumu, ktorý ma zatiaľ ani na chvíľu neomrzel. Mám pocit, akoby sa Adam pomaly ale isto vracal ku svojim koreňom. Do moderného soundu sa snaží často pretláčať milovanú gitaru a tá kombinácia je naozaj famózna. Aj na jednotlivých singloch (Naše hriechy – Pravdupovediac – Fúkame – Vlci) je cítiť ich rôznorodosť.
Tak ako doteraz vždy, aj tento nový album Adama Ďuricu znie inak, než tie predtým a komplet iba potvrdzuje spevákovo postavenie na hudobnej scéne. Je veľmi dobré, že ho baví skúšať, rád experimentuje a textárska rôznorodosť (Peter Riava – Vlado Krausz – Buranowski) pôsobí rovnako osviežujúco. Jednoducho, bolo hriechom, Nepodľahnúť týmto hriechom.
Pavol Božík
90%
ZOZNAM SKLADIEB (ADAM ĎURICA – NAŠE HRIECHY):
Naše hriechy (feat. Emma Drobná)
Fúkame
Pravdupovediac
Von
Stúpaj so mnou
Medzi nami
Znamenia
Dotyky
Vlci
Každý deň
Konečne sami
Vydavateľstvo: Universal Music
Rok vydania: 2021
