Osudy chlapčenských kapiel bývajú zväčša spečatené už v momente, keď podpisujú zmluvu o svojej existencii. Zhruba dva – tri albumy, dve – tri koncertné šnúry, plné diáre, šialené fanúšičky a potom oznámenie, že je koniec, čo tie jačiace divošky častokrát privádza k extrémnom rozhodnutiam, pri ktorých si neváhajú i siahnuť na život.
A tí, ktorí za to v podstate môžu, v tom čase už zväčša uvažujú o svojej budúcnosti. Niektorí sa rozhodnú prešustrovať zarobené peniaze, iní sa úplne vytratia z verejného života a napokon je niekoľko takých, ktorí naozaj majú talent (hoci nie vždy je to pravidlom) a tí sa pokúsia o sólovú kariéru.
Vo väčšine prípadov je scenár rovnaký, vydržia pár rokov, čo sa rovná pár albumom, pár koncertným šnúram a vyšumia do stratená. Tých, ktorí sa dokázali udržať na scéne ako sólisti i niekoľko rokov, by sme zrejme spočítali na prstoch jednej ruky a pri počítaní tých, ktorí ostali naozaj úspešnými, by nám ešte slušný počet prstov ostal voľný.
Jedným z bardov prvej dekády chlapčenských kapiel (deväťdesiate roky minulého storočia) je bezpochyby Ronan Keating, niekdajší hlavný spevák írskej kapely Boyzone. Motýľ jej umeleckého života odletel do umeleckého neba po šiestich rokoch, vôbec nie neúspešnej kariéry. Napriek tomu by však iba málokto predpovedal, že Ronan Keating bude ako sólista aktívny i po dvadsiatich rokoch sólovej kariéry.
Tá na prvý pohľad možno nebola tak šialená a dievčatami ukričaná, ako v prípade jeho domovskej kapely, no nebola tiež neúspešná. Ronan Keating sa totiž ako sólista sústredil na podstatne vyzretejšie publikum, avšak samozrejme nepohŕdal ani fanúšikmi, ktorí si ho našli po pôsobení v Boyzone. Stála klientela teda bola zaručená.
S kvalitou jeho nahrávok to bolo ako na horskej dráhe. Samozrejme, v úvode prišli prvé sólové hity, ktoré rádiá vyrobili v kolaborácii s fanúšikmi. Obe skupiny boli divokou riekou pre úspešný štart Keatingovho sólového obdobia. Prišlo niekoľko dodnes známych hitov a všetko sa akosi prirodzene ustabilizovalo.
Ronan Keating si nahrával albumy, za ktorými si môže stáť i po rokoch, od komerčného popu sa postupne presunul k serióznejším, no stále popovým nahrávkam, snažil sa klásť dôraz najmä na texty svojich piesní, samozrejme, prekonal i povinné baladické obdobie, kedy sa zdalo, že zozelenie a rozleje sa a napokon prišla doba, keď aj poslucháč mal pocit, že sa obe strany trápia a je vhodný čas povedať si, že stačilo.
Dnes má Ronan Patrick John Keating 43 rokov, počas ktorých stihol prežiť dvadsaťročnú sólovú kariéru a šesť rokov s domovským boybandom, takže veľmi jednoduchou matematikou zistíme, že na scéne stál minimálne od 17 rokov. Po tak dlhom čase a pri tak neistom žánri by si jeden zrejme povedal, že tento pán už zrejme nemá čím prekvapiť. Patrím do tej skupiny aj ja a zrejme by som si jedenásty Keatingov sólový album nazvaný Twenty Twenty iba vypočul na niektorej zo stremovacích služieb, pousmial sa a išiel k ďalšiemu titulu.
Svojim spôsobom to nebolo inak. Novinku, ktorá vyšla po nútenom májovom odklade na konci júla, som si vyhľadal na streamovacej službe so zámerom vypočuť si ju a po 40 minútach si prehrať ďalší titul. Ibaže po dvadsiatich rokoch sólovej kariéry Ronana Keatinga sa stalo niečo nezvyčajné a ja som pri počúvaní albumu Twenty Twenty niekoľkokrát spozornel a napokon som si ho prehral niekoľkokrát za sebou.
Írsky spevák svojou novinkou v podstate oslavuje dve dekády sólovej kariéry, ale nerobí to tak, ako sa k tomu zvyčajne stavajú iní interpreti. Nevydáva žiadnu kompiláciu s dvoma či troma novými skladbami. Vydáva regulárny album s trinástimi piesňami, medzi ktorými je deväť úplne nových nahrávok, jedna z nových piesní sa na albume nachádza v dvoch verziách a dvadsaťročné úspechy si spevák pripomína novými verziami troch svojich obrovských hitov, ktorých vznik sa datuje na začiatok nového milénia.
Zastavme sa najskôr pri tých troch vlastne coververziách. Zrejme za normálnych okolností by som nad týmto počinom mávol rukou, ibaže Ronan Keating sa k novým verziám svojich hitov postavil naozaj seriózne a svojim spôsobom im vdýchol nový život, a s týmito verziami dokážu prežiť i v časoch, keď je žiadaná úplne iná hudba. Klobúk dole.
Poslucháč určite neprehliadne ani jednu z deviatich nových piesní. Samozrejme, dominujú im balady pri ktorých častokrát puká srdce, ale tento raz sa im dá veriť tak, ako žiadnym iným Keatingovým baladám z posledných dvoch desaťročí. Dôvodom sú texty, ktoré naberajú na kvalite priamo úmerne tomu, ako interpret naberá na veku. Texty si síce nepíše sám, ale dokáže k sebe pritiahnuť autorov, ktorí mu dokážu písať na telo.
A tento raz spevák intenzívne stavil ešte na jednu vec a tou sú duetá. Na jednu platňu je ich prekvapivo mnoho, ale vôbec to neprekáža, skôr je to k dobru. Austrálska speváčka Clare Bowen a jej škótska kolegyňa Nina Nesbitt síce pre našinca môžu navodzovať dojem neznámeho, ale nie je to tak. Ich mená sú vo svete hudby známe v celosvetovom meradle. K nim sa pridáva už mimoriadne ostrieľaná Shania Twain a pre mňa osobne momentálna kráľovná britskej hudby, speváčka Emeli Sandé, pričom táto spolupráca je pre mňa asi najväčším prekvapením na albume.
Ba vlastne nie tak celkom. Pretože rovnakej intenzite prekvapenia u mňa čelí i jediný mužský duet na platni, na ktorý si Ronan Keating prizval kolegu, ktorého kariéra je neuveriteľne podobná tej Keatingovej, no kolegove úspechy sú niekoľkonásobne väčšie. Nič to však nemení na tom, že Ronanovi Keatingovi to v jednej piesni s Robbie Williamsom naozaj ladí.
Twenty Twenty je veľmi príjemné letné popové osvieženie, radosť z ktorého je o to väčšia, že tak dobrý album v prípade Ronana Keatinga očakával zrejme málokto. Na jeho oficiálnych stránkach bola na zakúpenie k dispozícii i podpísaná CD verzia. Osobne som prekvapený, že v ponuke nie je vinylová platňa. Zrejme by som v prípade tohto írskeho speváka po prvý raz nezaváhal ani ja.
Pavol Božík
80%
ZOZNAM SKLADIEB (RONAN KEATING – TWENTY TWENTY):
Forever Ain´t Enough
Little Thing Called Love
One Of A Kind (feat. Emeli Sandé)
Only Lovers
Forever And Ever, Amen (feat. Shania Twain)
Love Will Remain (feat. Clare Bowen)
The One (feat, Nina Nesbitt)
The Big Goodbye (feat. Robbie Williams)
Lovin´ Each Day (2020 version)
When You Say Nothing At All (2020 version)
Life Is A Rollercoaster (2020 version)
One Of A Kind (orchestral version)
Something Wonderful
Vydavateľstvo: Universal Music
Rok vydania: 2020
Celkový čas: 48 minút
Počet piesní: 13