Hana Zagorová so Štefanom Margitom spoločne prinášajú nádej v lepšie časy

Sú spolu neuveriteľných 28 rokov. Nedá sa povedať, že by za ten čas nikdy nevystupovali spoločne, ale tak veľký projekt prinášajú po prvý raz. Už od prvej zmienky o ňom bolo zrejmé, že to bude dielo výnimočné a vo výsledku sa dá za také označiť bez zbytočného pátosu. A hoci mu možno vytknúť pár drobností, v globále ide nepochybne o jednu z najvýnimočnejších nahrávok tohto roku.

Povedať o Hane Zagorovej, že je legendárna popová speváčka, by si dnes dovolil už hádam málokto. Hoci najmä z osemdesiatych rokov minulého storočia si ju pamätáme ako speváčku popových piesní, tak práve medzi ne sa jej veľmi úspešne darilo prepašovať skladby, ktoré mali oveľa bližšie k šansónu, než k popu, ktorých výslednú kvalitu väčšinou poistila vlastným textom. Dnes sa už pri Hane Zagorovej oveľa častejšie používa označenie šansónová speváčka a pri posledných albumoch ktosi jej tvorbu prirovnal k hádam úplne novému žánru – popšansón – čo ju vystihuje dokonale.

Štefan Margita je celosvetovo uznávaný operný spevák. Ešte pred rokmi by som mohol konštatovať, že hoci sa bezbreho milujú, žánrovo sú si na míle vzdialení. To by však legendárny Pavarotti svojho času nesmel absolútne prirodzene prepojiť svet opery a modernej hudby, a že to funguje nielen globálne, ale i teritoriálne, dokazujú práve Hana ZagorováŠtefan Margita na dnes vychádzajúcom albume Konečně společně.

Niektorí to zrejme odhadli už dávnejšie, ja som si to uvedomil až tento týždeň, počas ktorého som jedenásť pesničiek na albume, na základe exkluzívnej spolupráce s vydavateľstvom Supraphon, vďaka ktorej táto recenzia vychádza presne v deň vydania albumu, počul nespočetne veľa ráz. Hlas Hany Zagorovej a tenoristu Štefana Margitu spolu nádherne ladia. Obaja navyše presne vedia o čom spievajú a svojim prejavom dokážu dať piesňam presne tú atmosféru, ktorá im náleží.

Žánrovo sa jedenásť piesní na albume pohybuje medzi šansónom, či v prípade Hany Zagorovej popšansónom a neviem či môžem príspevky českého Bocelliho na tomto albume nazvať popklasikou v zmysle vážnej – opernej muziky. V tomto trochu tápem, s istotou však viem, že v celkovom kontexte je to pre mňa jeden z najuveriteľnejších domácich albumov minimálne poslednej päťročnice. Ak poslucháč, ktorý sa započúva do spoločnej nahrávky manželského páru, počul posledné sólové albumy oboch interpretov, ktoré v posledných rokoch vyšli v Supraphone a dokáže si predstaviť, ako by zneli vo vzájomnej symbióze, tak tu je výsledok.

Tematicky sa v piesňach bavíme o láske vo všetkých možných podobách. Láske bezbrehej, láske večnej, láske k blížnym, ale i láske bolestivej. Výber piesní je presne cielený a je úplne jedno, či ide o pesničky, ktoré poznáme z repertoáru Hany Zagorovej, upravených do podoby duet, či pesničky vybrané špeciálne pre tento album, alebo pesničky, ktoré sa už objavili na nahrávkach niektorého z dvojice a na ich spoločnú nahrávku sa v rámci tematického konceptu dostali opäť. Nijako inak si totiž neviem vysvetliť, prečo sa na albume nachádzajú Zagorovej sólovky Mít tě rádaJá nemám strachMargitove MámaLe temps des cathédrales bez nejakého produkčného zásahu. Keby sa zmenili na dueto, ako to je v prípade piesní Sláva je bál, Hraj muziko, či Adieu, beriem. V tomto prípade však toto vzhliadam ako prekvapivý ťah a jedinú vec, ktorá mi na albume mierne prekáža. Koncepčne by som možno skôr siahol po takom kulte lásky ako Maluj zase obrázky a prerobil ho do podoby manželského dueta, čo by sa k takto ladenej nahrávke hodilo neuveriteľne. Ale bavíme sa o mojom názore. Producent tejto nahrávky ho mal trochu odlišný.

Ani táto moja drobná výčitka však nemení nič na tom, že v globále je album Konečně společně umeleckým pohladením, ktorému dominujú dve veci. V prvom prípade hit kanadského speváka Garua Adieu, ktorý Hana Zagorová už pred rokmi pretextovala do češtiny a dovolím si tvrdiť, že to je bezpochyby najlepší cover akejkoľvek Garuovej piesne vôbec. S prispením Štefana Margitu, ktorý ju v novej verzii začína spievať, prichádza prvý pomyselný vrchol albumu, ten moment, keď po úvodnom verši udrú zimomriavky. V podobe dueta získala pieseň ešte ďalší, ešte emotívnejší rozmer.

Druhým vrcholom je návrat k spolupráci Zagorová – Žbirka po viac než tridsiatich rokoch. V roku 1987 uviedla práve táto autorská dvojica do sveta hudby speváka Michala Penka, keď s ich spoločnou piesňou Jdi domů dívko (Žbirka napísal hudbu pôvodne na svoj album Sezónne lásky v roku v roku 1982 s názvom Nezvestná, no tam sa nedostala, Zagorová český text) vyhral televíznu súťaž Štvorlístok. Tento raz speváčka siahla po Žbirkovom hite Jesenná láska (Žbirkov album Zlomky poznania) s textom Miroslava Váleka. Text je prebásnený do slovenského i českého jazyka, pričom Margita spieva slovenský a Zagorová český part. A vďaka Zagorovej prejavu dostala skladba šansónový kabát. Famózne! Dva momenty, po ktorých sa chce kričať Bravó! A ktoré sú vlastne iba špičkou pomyselného ľadovca, v tom najlepšom slova zmysle.

Zaprisahal som sa, že sa v článkoch na Kukni na to! v akejkoľvek forme vyvarujem informáciám o súčasnej situácii, pričom to nie je jednoduché, keďže pomaly každá tlačová správa začína vetou, v dnešnej náročnej dobe, keď… Netušil som však, že príde Hana Zagorová aj so svojim manželom a svojim novým albumom v podstate ukážu cestu, ako túto dobu prežiť v nádeji na lepšiu budúcnosť. Pokora, úprimnosť a láska. Žiadne reptanie, kritizovanie, bedákanie. Iróniou osudu je fakt, že obaja krátko pred vydaním bojovali s chorobou a ani pre jedného to nebolo jednoduché. O to viac potom musí byť pre poslucháča vzácnejšie to, aký album Konečně společně je. Popšansónová speváčka a tenorista ním priniesli nádej v lepšiu budúcnosť a vďaka im za to. Vychádza na vinylovej platni, CD a v digitálnej forme.

Pavol Božík
80%

ZOZNAM SKLADIEB (HANA ZAGOROVÁ & ŠTEFAN MARGITA – KONEČNĚ SPOLEČNĚ):
Sláva je bál
Ztracená láska
Mít tě ráda
Máma
Adieu
Ave Maria
Já nemám strach
Mží
Le temps des cathédrales
Jesenná láska
Hraj, muziko

Vydavateľstvo: Supraphon
Rok vydania: 2020
Celkový čas: 39 minút
Počet piesní: 11