Meno Eva Burešová sa na Slovensku príliš neskloňuje a je načase to zmeniť. Je to totiž skvelá speváčka i výborná herečka a kombinácia oboch ju celkom prirodzene posúva z televíznych obrazoviek, filmového plátna, či nahrávacieho štúdia priamo na dosky muzikálových divadiel, kde aktuálne kraľuje pražskému naštudovaniu muzikálu The Bodyguard a to rovno v hlavnej úlohe.
Ja som Evu po prvý raz zaregistroval v seriáli televízie Prima, Modrý kód (teda ono to bolo oveľa skôr, ale o tom až ku koncu), v ktorom po boku pár ostrieľaných harcovníkov bola jednou z najjagavejšou mladých tvárí seriálu a svojim úsmevom vždy doslova rozžiarila obrazovku. Keď jej seriálová postava odcestovala do Austrálie, Eva v žiadnom prípade necestovala tak ďaleko, presunula sa iba na statok Slunečná. Tak sa volala telenovela na český spôsob, v ktorej mala po boku Mareka Lamboru už rovno hlavnú úlohu. Keď sa osudy hlavných hrdinov naplnili k spokojnosti televíznych divákov, televízia Prima v žiadnom prípade nechcela prísť o jednu zo svojich najväčších hviezd a ponúkla jej hlavnú úlohu v seriáli ZOO.
Nepochybne i vďaka Eve je to ďalší úspešný projekt, ktorým navyše sympatická umelkyňa nádherne premostila k tomu, aby upozornila aj na svoje spevácke umenie oveľa intenzívnejšie, ako dovtedy. Na záver každej časti seriálu sa totiž mení na femme fatale, tajomnú Lady X, ktorá v nočnom podniku spieva cover verzie českých i zahraničných hitov. O takejto ceste upozorniť na seba snívajú všetky a všetci, ale iba ona mala to šťastie. Celkom prirodzeným, i keď trochu prvoplánovým, bolo následné vydanie albumu s pesničkami zo seriálu.
Produkčná príprava cover verzií pre seriál a následné CD umocnilo umelecké puto medzi Evou Burešovou a Václavom Noidom Bártom. Poznali sa z divadla, i z predošlých hudobných spoluprác, ale toto bola ich najintenzívnejšia kooperácia. Výsledok je možné počuť na albume Pesničky zo seriálu ZOO. Názov síce bez štipky fantázie, tá však nechýbala Noidovi pri úprave piesní a výsledok spolupráce týchto dvoch umelcov je pre mňa najväčším prekvapením na českej hudobnej scéne za niekoľko posledných rokov, ba dokonca desaťročí, keďže pocitovo mám dojem, že posledné takto perfektne fungujúce spojenie bola trojica Soukup – Bílá – Osvaldová. On potreboval niekoho, pri kom by uplatnil svoju umeleckú invenciu a Eva potrebovala producenta, ktorý pochopí, čo dokáže, i čo potrebuje nielen v tak vopred vyhranenom a jasne špecifikovanom projekte (rozviniem ďalej).
A hoci nemám rád, keď interpreti vydávajú albumy cover verzií a je pre mňa absolútne neprípustné, keď je takto koncipovaný vlastne ich prvý album, u Evy Burešovej všetky tieto moje predsudky idú bokom. Vďaka Noidovi dostali tie skladby nový kabát, pričom pri každej jednej pochopil jej podstatu a jednoducho ich upravil geniálne. Eva prišla k materiálu, ktorý jej neuveriteľne sadol a pri počúvaní mám dojem, že ju to neuveriteľne baví. A baví to i mňa, ako poslucháča. Bez pátosu a preháňania, je to jeden z mála albumov cover verzií (a že ich nie je málo), ktorý rešpektujem od prvej po poslednú pieseň. Výsledok je jasným dôkazom toho, že na umeleckej ceste títo dvaja k sebe jednoducho patria.
Neviem zhodnotiť, nakoľko to bol obchodne dobrý ťah, ale krátko po albume s cover verziami, ponúkla Eva Burešová svojim fanúšikom regulárny štúdiový album. I keď ani to nebola klasická novinka plná nových piesní. Na takú si budeme musieť ešte počkať, ale verím, že Eva je tak nabudená úspechom oboch albumov a vypredaného turné, ktoré ich nasledovalo, že sa čoskoro vrhne na nahrávanie nového materiálu.
Ale späť k spomínanému albumu. Dostal názov Úsměv Mony Lisy a máloktorý názov albumu tak vystihuje svojho interpreta, ako práve tento. Úsmev Evy Burešovej je neuveriteľne srdečný a tak ako k Lucii Bílej patria krížiky a anjelici, tak podpisom Evy Burešovej je jej očarujúci úsmev.
Ale opäť späť k albumu. Speváčka ho vyskladala z piesní od úplného počiatku svojej kariéry, až po súčasnosť. Takže najstaršia pesnička, ktorá album otvára, je z roku 2017 a obsahom tak Eva nastavila sebe zrkadlo vlastnej kariéry a poslucháčovi jedinečnú možnosť pochopiť jej umelecký vývoj.
Na platni sa v nemalej miere opäť podieľal Václav Noid Bárta, či už ako partner v hneď niekoľkých duetách, alebo producent, ďalšími partnermi speváčky sú napríklad Pavel Callta, či Robin Mood. Eva na albume spieva nielen česky, ale i anglicky, no úplne najpodstatnejšie je, aké všetky hlasové polohy dokáže interpretovať. Vie byť jemná v pomalých piesňach, dravá v tých rýchlejších, hutná najmä v duetách s Bártom, kedy sa nádherne dokáže dopasovať k jeho hlasu a ohromne im to ladí a tiež nemá problém pri spievaní vyletieť do ohromujúcich výšok.
Keď Lucie Bílá vydala v roku 1992 album Missariel, až vtedy všetci zistili, čo všetko dokáže. Eva Burešová sa našťastie narodila v inej dobe a to čo dokáže, predviedla hneď na prvých albumoch. Vlani už výrazne bodovala v ankete Slávik a zhruba po tridsiatich rokoch si dovolím subjektívne polemizovať o tom, že súčasná kráľovná českého popu má v Eve kolegyňu, ktorej dych už teraz musí cítiť na pleciach a veľmi rýchlo môže prísť moment, kedy ju Eva na pomyselnom piedestáli vystrieda. Kto vie, či na niečo také Lucie Bílá pomyslela, keď v roku 2011 želala Eve veľa úspechov v talentovej súťaži, v ktorej porotca Jaro Slávik po Evinom výkone vyriekol konštatovanie, že väčší talent ešte nevidel.
Odvtedy Vltavou pretieklo naozaj mnoho vody. Z Evy je úspešná umelkyňa a šťastie prežíva i v súkromnom živote. Oba jej albumy ukázali, aká vynikajúca speváčka je a tiež, že jej spojenie s Noidom, či už v úlohe autora, speváckeho partnera i producenta je jedno z tých výnimočných a snáď si to uvedomujú aj oni dvaja a prekvapia nás čoskoro materiálom, na ktorý ja osobne čakám najviac. Žiadne cover verzie, žiaden album vyskladaný (aj) zo šesť rokov starých piesní, ale súčasné novinky, ktoré vyrazia dych.
Pavol Božík
