Talentovaná speváčka Veronika Strapková vydala jeden z najúprimnejších songov svojej kariéry. Skladba Kam? nepotrebuje komentár, a dokonca ani vizuál, keďže hlavná myšlienka je priamo povedaná textom. Chytľavá reggae skladba vznikla so skvelým producentom a bubeníkom kapely Medial Banana, Jarom Žigom ml. a o slovenský vizuál skladby sa postaral Valdo.
Niekedy sa pri mne zastaví starší človek s prosbou o peniažky. Vždy, keď sa tak stane, alebo keď vidím smutného predajcu časopisu príde mi to veľmi ľúto. Dokonca pri mojom dome sú smetiaky kam chodí jedna babička pravidelne natajno hľadať nejaké jedlo. Robí to tak, aby ju nikto nevidel, vždy sa obzerá okolo seba. Ja som si ju pred pár dňami všimla a ostal vo mne ťažký pocit ľútosti. Tak som sa snažila to porovnávať. Nevedela som ako najlepšie, lebo nepoznám nikoho situáciu detailne, a tak vo mne ostal len nápad. Neskôr som videla nejakú reportáž o väzeniach na Slovensku, a o váhaní v Česku, chodí to na verejnoprávnej televízii. A tam som videla, ako sociálna pracovníčka väzenia väzňom nosí jedlo 3x denne. A vtedy mi to napadlo. Porovnať to. Že tá babička nemá ani na chleba, a tak si tajne vyberá zvyšky z kontajnera. Niekto celý život pracuje a potom nemá ani na obyčajný chlieb – je to zle. Kam nám to speje? To je odkaz na toto. Rovnako ako celý text. Nemá to nič so súčasnou situáciou. Nemyslím si, že väzňom je naozaj lepšie, veď strata slobody je niečo strašne. Len som sa zamyslela nad vecami, ktoré tam zažívajú a ako fungujú. Majú kde spať, teplú stravu, môžu si pozrieť TV, majú osobne voľno, niektorí si môžu dokonca privyrobiť. A porovnala som si to napríklad s tými dôchodcami, čo celý život ťažko robili, a teraz nemajú na poriadne jedlo, a ani na ubytovanie. A prišlo mi to veľmi ľúto. Že tak nejak to u nás asi nie je všetko v poriadku. Na základe tohto uceleného pohľadu na dnešnú dobu, vznikol refrén aj pieseň. A povedať chcem len toľko, že nechápem a nerozumiem ako veci fungujú v spoločnosti či v štáte, ak si nevážime naše rodiny a našich starých ľudí. Že je to celé v základe smutné a prehnité. A keď už nevieme zmeniť zákony, keďže nerobíme politiku, tak nech sme všímavejší jeden k druhému a nech skúsime každý deň spraviť niečo dobré. Treba začať najprv od seba. To je to, čo cítim a vnímam cez novú skladbu, podčiarkuje myšlienku skladby Veronika Strapková.
