Zjavne nie všetky ovečky sú božie

Nasledujúce strany budú nechutné. Nečítajte ich. Ak sa predsa rozhodnete a vydržíte až do konca, nevyčítajte mi, že som zvrhlý a morbídny, že preháňam, že sa snažím zveličovať, že nepoznám hranice. Nevyčítajte mi, že som slušnosť a zdravý rozum vymenil za peniaze a pochybnú popularitu a že mi oči zaslepila vidina prchavej slávy. Nevyčítajte mi, prosím, že som slepý. Skutočnosť je oveľa horšia.

Takéto varovanie od samotného autora, som doteraz nezachytil v žiadnej z kníh Dominika Dána. Už to mala byť prvotná výstraha. Mnohí jeho čitatelia vedia, o čom píšem, pretože kniha Hriech náš každodenný vyšla už v roku 2008. Síce ma tieto slová v úvode audioknihy prekvapili a zbystril som pozornosť, ale nejako som to neriešil. Až postupne, keď som si uvedomil, že toto je zrejme Dánova najdrsnejšia kniha a svojim príbehom môže pokojne prekonávať najdramatickejšie severské krimi. Zvlášť, keď si uvedomíme, že sa to odohráva v Našom Meste, teda u Nás.

Keďže sa o Dánových knihách hovorí, že čerpajú zo skutočných prípadov, po dopočúvaní audioknihy som urobil rýchly rešerš internetu, či tam nejaký podobný prípad odohrávajúci sa okolo roku 2002 v Našom Meste nájdem. Zrejme som si želal, aby tam nebol (nenašiel som), aby som sám seba upokojil, že toto si Dominik Dán celé naozaj vymyslel, ale čo keď je skutočnosť naozaj oveľa horšia?

Čím je Hriech náš každodenný tak šokujúci? Rieši sa v ňom prípad na smrť utýraného, iba trinásťročného chlapca!!! Dominik Dán v tomto príbehu svojim spôsobom porovnáva problémy v prominentných manželstvách a problémy v sociálne slabých rodinách. A je nepredstaviteľné, že tieto dve, opačnými smermi bežiace priamky sa niekde spoja. Život je už taký a ono sa to stáva. Bohužiaľ, s tragickým koncom pre tých najnevinnejších.

Na oddelení vrážd kriminálnej polície v Našom Meste panuje tradične dobrá nálada, pretože do ranného nástupu ostáva ešte osem minút a Chosé všetkých zabáva opisom vášnivých chvíľ, ktoré v noci strávil so svojím najnovším objavom. Jeho verný poslucháč, Tlstý Váňa si od vzrušenia zabudol naložiť ďalšie sústo, ale krpatý Kuky mu nezabudol z kopy pred ním uchmatnúť kus tlačenky a vajce na tvrdo. Dobrú náladu ukončí telefonát šéfa. Majú naliehavú prácu. 

V priechode starého domu v centre mesta našli smetiari zakrvavenú mŕtvolu muža. Už prvé zistenie na mieste činu je šokujúce – nie je to muž, je to iba chlapec a na tele má stopy po krutom mučení! Je to Peter, nezvestný už päť dní, alebo našli iného chlapca? A… koľko bude ešte mŕtvych, kým hyenu v ľudskej koži nechytia? 

Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé ani netušia, čo im nový prípad prinesie, ale jedno je isté už na začiatku, krvi je na mieste činu akosi priveľa a je rozliata na čudných miestach… aj pod balkónom rozmaznanej zbohatlíckej Zdeny, ktorá klame od začiatku výsluchu. A čo jej manžel, bývalý boxer, má dosť sily aby spáchal niečo také ohavné?

Občas sa to stáva. Deti zbehnú na zlú cestu, nájdu si nesprávnych kamarátov. Mnohí sa dokážu vrátiť z kratšej cesty, aj keď to môže mať následky, mnohým sa to podarí, mnohým žiaľ nie. Peter také šťastie nemal. Ale stojí za jeho smrťou naozaj partia rovesníkov, s ktorými vykrádal autá?

Hriech náš každodenný je z môjho pohľadu najlepšia Dánovka vôbec. Minimálne z tých, ktoré som mal možnosť počuť, pretože Dominika Dána zásadne počúvam. Ten príbeh je nehorázne šokujúci. Mimoriadne veľa by som chcel o tom písať, ale nemôžem, aby som neprezradil nič z príbehu, pri ktorého počúvaní naozaj nebudete dýchať. A nielen preto, že ho Martin Mňahončák číta ako Pán Boh (v tomto prípade sa to prirovnanie mimoriadne hodí), ale preto, že Dominik Dán ho napísal ako kráľ.

Kniha má výbornú konštrukciu, striedajú sa v nej pasáže aktuálneho vyšetrovania, pomedzi ktoré autor postupne prezrádza, aký mala táto šokujúca a zvrátená udalosť priebeh, ako sa to všetko stalo a kam až to viedlo. Niekde v polovici začína poslucháč šípiť, čo sa asi stalo, ale záver je aj tak šokujúci. Na konci si uvedomíte, že ste možno o niečom takom čítali na internete, ale všetko to boli správy zo sveta a odrazu zistíte, že nielen tam, že toto sa deje aj v Našom Meste. Ak je na tomto Dánovom prípade čo i len jedna veta pravdivá – a nebavím sa o tom, že tam s veľmi ľahkou prešmyčkou, ktorú rozlúšti aj malé dieťa, poukazuje na herečky a moderátorky istej televízie, ktoré sa tvária ako pupok spoločnosti a od dobroty nevedia čo sebou a šňupú tony bieleho prášku – tak istí pastieri by mali visieť zavesení za svoje náradie a nie im rásť pupky z našich daní. Audiokniha vyšla vo vydavateľstve Publixing, ako 21 kniha zo zatiaľ 30-dielnej série Denník dobrého detektíva.

Pavol Božík
100%