Za poriadnou dávkou retra nemusíte chodiť iba do Lidla. Sadnite na lietadlo a odleťte do Rigy. Kráľovná Pobaltia ponúka všetko, čo môžete chcieť počas predĺženého víkendu zažiť a to aj s patinou starých čias.
Riga je jedno z troch hlavných Pobaltských miest, mnohí ju nazývajú i hlavným mestom Pobaltia. Trojdňový víkend v tejto metropole je zárukou zábavy na všetky spôsoby. Od celonočného chľastania, až po kúpanie sa v mori na nekonečnej pieskovej pláži Baltského mora. A samozrejme, mnoho iného medzitým.
V niekdajšom Sovietskom zväze som bol jediný raz v živote. Vtedy to naozaj ešte bol Sovietsky zväz, ktorý združoval 15 krajín. Mňa svojho času zavialo do pionierskeho tábora v ukrajinskom Ľvove a s odstupom rokov som za to veľmi vďačný. Cestu do Moskvy v tejto situácii už asi neabsolvujem a tak som rád, že mi zo zväzu neostala iba pamiatka na veľký areál s vlastnou zoo a jazerom, ale i na samotný, dnes už zrejme vojnou zničený Ľvov. Príchuť veľkomesta s automatmi na sódu na širokých šedivých bulvároch a veľkými obchodnými domami so všetkým, na čo ste si spomenuli, a nemohli ste si to dovoliť, vo mne ostala aj po 40 rokoch.
Je to zvláštne, ale mal som dojem, že už to nikdy nezažijem. Samozrejme, nielen preto, že Sovietsky zväz je už dávno minulosťou a Pobaltské krajiny dali ešte v roku 1989 najdlhšou ľudskou reťazou, ktorá viedla cez všetky tri Pobaltské štáty, pokojnou cestou svetu najavo, ako veľmi sa chcú odčleniť od Sovietskeho zväzu a ísť vlastnou cestou. Svet sa jednoducho za tie desaťročia zmenil.
Lotyšsko bolo jednou z prvých krajín sovietu, ktoré vyhlásilo nezávislosť a išlo si svojou cestou. Paradoxne, zrejme málokde inde dnes ešte zažijete ten pocit socialistickej minulosti, hoci krajina do celého sveta priam kričí, že s minulosťou už nechce mať nič spoločné. Ibaže ono vstúpiť do Únie a platiť eurom ešte neznamená, že minulosť je zabudnutá.
Riga má veľmi veľa spoločné napríklad s Bratislavou. Malé Staré mesto, pár pamiatok a mimoriadne zdutý personál v službách. Žiaľ, v Rige pracovníci v obchodoch, reštauráciách, či na tržniciach ešte väčšinou nepochopili, že zákazník je ich pánom. Samozrejme, česť výnimkám, ktoré som osobne zažil na všetkých spomínaných miestach.
Pamiatky Starého mesta obehnete naozaj za pol dňa. Ak nepatríte do skupiny turistov, ktorí nutne musia vojsť do každého dómu a chrámu a stačí vám ich vidieť z vonka, máte Staré mesto obehané raz dva. Nevýhodou starého centra je, že je to také malé mesto v meste a nejazdí tam žiadna doprava. Využiť môžete mestský vláčik, ale električka, či autobus, ktorých sieť je inak veľmi obsiahla a dovezie vás kamkoľvek si zmyslíte, ktoré by išli priamo do centra, nenájdete. Všetky stoja na okraji a do srdca starej Rigy už musíte po svojich. Vojdete tam síce mestskou kolobežkou, ale je to veľmi nepraktické, pretože v Starom meste sa nedá následne zaparkovať a aj tak ju musíte nechať niekde na okraji. Navyše, celé Staré mesto je vyložené mačacími hlavami, takže nejaká kolobežka je tam veľmi nepraktická. Dôraz kladiem na pohodlnú obuv, ktorá je viac než potrebná, aby ste večer nelíhali do postele skuvíňajúc od bolesti nôh.
Pokojný spánok a oddych môže byť tiež utópia, keďže Riga je od štvrtkového večera až do pondelkového rána jedna veľká žúrka. Bary, krčmy a výčapy sú otvorené hádam nonstop a ruch zabávajúcich sa miestnych i turistov nikdy nekončí. Ak máte hotel v centre a okno otočené smerom do mesta, a tuhý spánok nie je váš najväčší priateľ, na oddych zabudnite. Opäť to pripomína Bratislavu 90-tych rokov, s tým rozdielom, že zatiaľ čo v Bratislave tento štýl života utíchol, pre Rigu sa stal akýmsi symbolom. Navyše, neviem ako pre domácich, ale pre turistov i celkom lacným, keďže ceny v Rige sú nanajvýš rovnaké, ako na Slovensku, v mnohých segmentoch i nižšie.
Ak chcete zažiť pravú lotyšskú atmosféru… pokojne to nazvime ruskou atmosférou. Napriek tomu, že sa Lotyši snažia čo to dá, duch bývalého sovietu tak rýchlo nevymrie. Zvlášť pre našinca, ktorý v tom istým spôsobom tiež žil. Mne osobne to vôbec neprekážalo, naopak, vrátilo ma to späť do momentov, na ktoré rád spomínam. Ako inak, i v Rige som si našiel svoje obchody s vinylovými platňami. Jeden bol priamo v centre, pár minút od hotela, druhý trochu viac na periférii. V oboch som si tovar objednal vopred cez internet, ale návštevu oboch obchodov som si najskôr vychutnal, vybral čo – to navyše a až potom si pri pokladni vyzdvihol už objednaný tovar. A presne tam, trochu viac mimo centra, v predajni Vinylla, som sa cítil najlepšie ako sa dalo. Jednak bol obchod plný platní nových i bazárových, veľmi zaujímavá bola sekcia platní z obdobia socializmu, kde nebol problém objaviť Gotta, Neckářa a iných, samozrejme s obalmi v azbuke. Predavač miloval svoju prácu a správal sa neuveriteľne, s pokorou a vďakou. V Rige som nenašiel obchod s hudbou v štýle napríklad bratislavských Hudobnín, kde by bol iba nový tovar, ale všetky takéto obchody poskytovali okrem noviniek i bazárové platne a veľmi netradičný merch. Ak sa niečo nezmenilo, tak fakt, že tu nájdete tituly, o ktorých na západe ani netušíme, že vyšli. Stále tu fungujú miestne vydavateľstvá, ktoré vydávajú mnoho kompilácií i radových albumov retro umelcov z 90-tych rokov. Či už je to oficiálne, alebo nie, je jedno, nahrávky sú však pôvodné. Zo starého mesta som do predajne cestoval asi 20 minút električkou a ocitol som sa na klasickom ruskom širokom bulvári, lemovanom koľajnicami električiek, elektrickým vedením pre trolejbusy a trochu to pripomínalo bratislavskú Obchodnú v časoch socializmu, len trochu viac širšiu. Len tie automaty na sódu som ani tam nenašiel.
Inak, čo sa týka samotnej dopravy, v Rige fungujú električky, autobusy a trolejbusy. Čísla jednotlivých liniek začínajú vždy od jednotky, a je jedno aký dopravný prostriedok použijete, takže to zo začiatku pôsobí trochu chaoticky. Doprava je lacná, lístky (1-razové, 1-dňové, 3-dňové) si môžete kúpiť v trafikách Narvesen, v automatoch, alebo môžete využiť aplikáciu Rigas Satiksme. Pozor! Lístok si musíte označiť pri každom vstupe do dopravného prostriedku, ktorým sa veziete. Veľmi nepraktické. Papierové lístky prikladáte priamo k turniketu, ak používate aplikáciu, tak po celom vozidle sa nachádzajú QR kódy, ten musíte zakaždým naskenovať a nie vždy to funguje na sto percent. Kontrolu som nezažil ani raz. Ak chcete cestovať v noci, tak vtedy hromadná doprava nepremáva (cca od polnoci do 5 hodiny rannej). Prepravovať sa však možno elektrickými kolobežkami Bolt a rovnaká spoločnosť prevádzkuje i taxi službu. Všetko sa rieši prostredníctvom aplikácie a používať v Rige taxi vôbec nie luxus pre boháčov. Práve naopak. Je to pohodlné a výhodné.
Ale naspäť k tomu, kde zažijete tú nefalšovanú miestnu atmosféru. Určite na centrálnom trhovisku. To je zážitok na pol dňa. Trhovisko sa nachádza v priestoroch piatich obrovských hangárov, kde svojho času parkovali vzducholode. Je to niečo fenomenálne a myslím si, že to je pravé Lotyšsko farbami, chuťami i vôňou. V prvom hangári sa predávajú výlučne ryby, takže ak vám vôňa morských plodov prekáža, tento hangár rovno vynechajte, aby ste prípadne na údenú makrelu nehodili vlastnú zálievku, je to totiž veľmi intenzívne. Na druhej strane vidieť všetky tie druhy čerstvých a údených rýb a kopy kaviáru, je ohromný zážitok. V ďalších hangároch nájdete pekárne, mäsiarne, bábušky predávajúce miestny syr, alebo turecký med, koláče od výmyslu sveta, či predajne s alkoholom. Tradičný darček z Rigy je miestny likér, ktorý sa vyrába v niekoľkých príchutiach a dostanete ho vo všetkých možných veľkostiach. Mnoho prevádzok ponúka ochutnávky, takže ak chcete okúsiť chuť Lotyšska a nechcete si kupovať rovno desať druhov pečiva a rovnaký počet syrov, či klobás, ochutnávajte! Je to prirodzené a nikto za to neočakáva, že si niečo recipročne nakúpite. Ale nakúpite, som si istý. Babušky sú vďačné, že niečo zarobia a dotvárajú kolorit tohto zážitku. Hoci v podstate platobnou kartou zaplatíte v Rige všade, na trhovisko si pripravte hotovosť, nie všetky prevádzky majú platobný terminál. Platí sa eurami, ceny sú veľmi prijateľné, rovnaké, alebo nižšie ako u nás. Ovocie a zelenina sa predáva vonku pred hangármi, je to nádherný vizuálny zážitok, bohužiaľ, väčšina ovocia a zeleniny je z dovozu. Potešením je, že sa to nikto nesnaží tajiť, pri každom produkte predavači uvádzajú, z ktorej krajiny pochádza. I tu vo väčšine stánkov funguje ochutnávka.
Jeden celý hangár možno nazvať kulinárskym. Samozrejme, nájdete tam i trápne talianske prevádzky a tiež kebabistov, ale tých ignorujte, pretože v Rige nie ste každý týždeň a tak treba ochutnať aj miestnu kuchyňu. Ja som vyskúšal bliny – palacinky, tradičný lotyšský chlebový koláč, zepeliny – niečo ako naše slivkové knedle, len v tvare vzducholode a plnené mäsom, alebo kapustou, hubami, jednoducho na slano, nie na sladko a… polievky. Zatiaľ čo na druhej strane Európy sa k polievke dostanete zriedka, v Lotyšsku je to základ jedálneho lístka, tak ako na Slovensku. Polievky od výmyslu sveta, od studených ovocných, či boršču, cez klasický vývar, až po hriešne fantastickú krémovú dubákovú podávanú v bosniaku, ktorá je čistou závislosťou. No a špeciálna kapitola je soljanka. Priznám sa, že netuším, čo to konkrétne je, pretože v nej nájdete štipku guľášovej, štipku zemiakovej a v globále je to celkom niečo iné, ale fantastické. Soljanka je národná polievka a priznám sa, že som do Rigy odchádzal s tým, že Soljanka musí byť. Dôvod? Jednak som sa s ňou v detstve stretal v ktoromsi spracovaní rozprávky o rybárovi a zlatej rybke a jednak spomienky na školu. Som ešte z generácie, ktorá sa ruštinu učila už na základnej škole a na strednej škole som z nej maturoval. Mal som šťastie na ruštinárky. Na základnej škole učiteľka milovala všetko ruské a vyučovala s veľkou láskou k jazyku i kultúre, na strednej škole som mal dračicu, ktorá vedela byť prísna, ale tiež dokázala oceniť, keď sa niekto ruštine naozaj venoval. Práve na strednej škole ruštinárka vo mne vyvolala chuť na ruský jazyk, čo som si s radosťou oprášil práve v Rige. Lotyština je síce na hony vzdialená ruštine, ale rusky sa tu dohovoríte bez problémov. Duch sovietizmu je predsa stále živý a rusky sa učili všetci. Samozrejme, dohovoríte sa aj po anglicky, väčšinou, ale to už nie je taká exotika.
Ak chcete vidieť z Rigy čo najviac, využite klasické Hop on Hop Off Busy, alebo plavbu loďou po mestských kanáloch, či po rieke Dougava. Pravdupovediac, ani jedno vám neumožní vidieť historické pamiatky zblízka. Busy sa do starého mesta nedostanú, loďky zas iba plávajú okolo. Po kanáloch je plavba zaujímavá, voda v nich je však špinavá. Pre lenivého turistu je to ale príjemný a lacný zážitok. Ak si chcete užiť vodu naplno, hajde na vlak a za dvadsať minút ste v Jurmale. Niekoľko desiatok kilometrov pieskovej pláže a Baltické more. Jurmala je prímorská oblasť, kde odrazu máte pocit, že hlavné mesto je veľmi, veľmi ďaleko. V dobách minulých ju využívali ruskí papaláši, čo so sebou prinieslo rozmach, takže jednak sem chodí mestská doprava, ani taxi sem nestojí majetok, vlaky tu chodia tri až štyrikrát za hodinu, ale hlavne je tu všetko, čo potrebujete v pohodlnému pobytu – reštaurácie a bary priamo na pláži, takže sŕkate drink a pozeráte na západ slnka, parky, v ktorých sa konajú koncerty, zmrzlina od výmyslu sveta. Tu sa ešte plánujem vrátiť na samostatný predĺžený víkend. Z Rigy sa do Jurmaly dostanete i loďou, plavba trvá dve a pol hodiny. Cez deň tiež vyráža loď na hodinovú plavbu popri pobreží, vďaka čomu vidíte oveľa viac, než keby ste zakotvili iba na jednom mieste.
Riga ponúka všetko. Moderné nákupné centrá, i historické pamiatky, reštaurácie svetových kuchýň, ale i množstvo reštaurácií s miestnou kuchyňou. Fascinujúce bolo, že hotelové raňajky ponúkali samozrejme klasiku, ale k dispozícii bolo i množstvo miestneho jedla vyrobeného z miestnych potravín a produktov. Zeleninové šaláty majú Lotyši božské. O Rige sa hovorí, že je najkrajšia z Pobaltských hlavných miest, napriek tomu som však po jej návšteve dostal chuť spoznať aj tie ďalšie. Čo do bezpečnosti, klasika hlavných miest, pozor na vreckárov, zvlášť pri letných turistických tlakoch, ale inak žiadne gangy, mafie, či nebodaj vojnové nálady sa nekonajú. V konečnom dôsledku, nie ste v Rusku, ale v Európskej únii. Tak si to užite.
CESTOVANIE
Z Viedne do Rigy lietajú nízko nákladové letecké spoločnosti, pričom cena leteniek sa pohybuje v desiatkach euro, let trvá do dvoch hodín.
Z / NA LETISKO
Z letiska a na letisko v Rige premáva autobus číslo 22, ktorý následne stojí v centre mesta. Cesta Boltom vychádza na zhruba 12€, klasická taxi služba okolo 20€. Cesta trvá podľa dennej doby od 15 do 20 minút.
UBYTOVANIE
Po vlastne skúsenosti odporúčam Hestia Hotel Draugi, priamo v centre mesta, veľmi blízko ku všetkým pamiatkam, lodiam, obchodom, reštauráciám, priemerný rádius je 7 – 12 minút k všetkému, na čo si spomeniete.
HROMADNÁ DOPRAVA
Autobusy, električky, trolejbusy, vlaky, taxi, elektrické kolobežky, všetko v dostupných cenách. MHD jazdí presne a často. Nočné linky nepremávajú.
CENY
Rovnaké, alebo dokonca nižšie ako na Slovensku. V reštauráciách sa najete kvalitne a za slušné peniaze. Bary sú plné miestnych, ale i svetových značiek. Ak ste fanúšikmi vinylových platní, tak ako ja, zájdite do Andante vinyl baru v Starom meste. Učupený v úzkej uličke, široká ponuka nápojov a hlavne všetko spojené s vinyl mániou. Nádherné miesto, kde vám navyše z vinylu pustia to, čo si vyberiete.
ČO VIDIEŤ A ZAŽIŤ
- Dom čiernych hláv – toto je centrum Rigy, múzeum, luxusné suveníry, história, to treba vidieť
- Traja bratia – najstarší zachovaný obytný komplex
- Centrálna tržnica – to pravé Lotyšsko so všetkými vôňami, chuťami, farbami a naturelom
- Lotyšská Akadémia vied – ukážka jedinečnosti ruskej architektúry
- Rižsky hrad
- Rižský kanál – plavba po ňom zahŕňa väčšinu historických pamiatok z hladiny vody
- Televízna veža
- Múzeum okupácie
- Národná knižnica
Hotel, ktorý som vyskúšal má na recepcii k dispozícii QR kód, ktorý keď naskenujete, získate ponuku bezplatných prehliadok mesta. Väčšina je pešia, alebo na bicykloch. Jednou z najzaujímavejších pre moju generáciu je spoznávanie sovietskej Rigy. Je to dva a pol hodinový pohľad do minulosti, na miesta spájané s komunizmom, po starých mestských blokoch, obhliadka revolučných súsoší, jednoducho história, ktorú by Lotyši najradšej vyškrtli z kroník, ale je to tam. Prehliadka zahŕňa obdobie, kedy sa Riga dostala prvý raz pod sovietsku okupáciu (1940) až po osamostatnenie sa. Uvidíte ústredie KGB, špecifickú architektúru, getto a mnoho iného. Tušili ste napríklad, že Lotyšsko sa plánovalo trhnúť od Sovietskeho zväzu ešte pred Pražskou jarou 1968? Prípravy boli veľmi intenzívne, avšak spôsob, akým Rusi potlačili Pražskú jar a poslali do Československa vojsko primäl Lotyšov aby sa stiahli a osamostatnenie prišlo až v 90-tych rokoch.
Plavba loďou – prevádzkovatelia vás budú lákať, že najlepšie uvidíte všetky pamiatky práve z lode. Je to blud. Vidíte, ale z veľkej diaľky. Na druhej strane však popíjať ľadový drink na palube lode, so slnkom nad hlavou, vetrom na šiji a Rigou na obzore je veľmi príjemné.
Jurmala – prímorské stredisko, dvadsať minút vlakom z hlavnej stanice. Ak, tak si na Jurmalu naplánujte celý deň, alebo aj viac dní. Relax ako sa patrí. Mimochodom, jednoznačne najväčšia devíza, ktorú Riga má.
Pavol Božík
