Dlhá cesta domov

Dev Patel vo filme Lion

Sila tohto príbehu je umocnená faktom, že sa skutočne stal. To vždycky dobre predáva. Ak ste však aspoň raz v živote navštívili Indiu, zahodíte pri sledovaní tohto filmu predsudky o prvoplánovosti za hlavu a necháte sa unášať realitou, ktorá nemusí mať vždy najpríjemnejšiu vôňu. Avšak vydržíte až do konca a budete Sarúovi držať palce na jeho príliš dlhej ceste domov.

Som presvedčený, že ten príbeh diváka zhltne. Samozrejme, ak mu dá šancu. Pretože, kto by chodil do kina na filmy o Indii? Zabudnite na to a utekajte. Toto je príbeh päťročného chlapca, ktorý v jeden vlhký večer nemôže spať a keď sa jeho o niekoľko rokov starší brat vyberá na vlakovú stanicu, aby pre rodinu zarobil pár rupií, uprosí ho, aby mohol ísť s ním.

Krpec zaspí. Keď sa prebudí, nikdy neutíchajúca stanica je zrazu prázdna, až desivo tichá. Brat nikde. Sarú niekoľkokrát zakričí jeho meno, no neprichádza žiadna odpoveď. Ukrýva sa do zdanlivo opusteného vagóna. Keď sa zobudí druhý raz, vagón a celá súprava sa veľkou rýchlosťou rútia Indiou (nepochopil som, – jedinú vec v celom filme – prečo sa viezol niekoľko tisíc kilometrov vagón prázdny). Najbližšia zastávka je Kalkata.

Je sám, má päť rokov a ocitol sa v meste, ktoré nepozná. Peróny, lavice, parky, mosty mu poskytujú pomyselnú strechu nad hlavou. A samozrejme niekoľko špekulantov, ktorí v malom chlapcovi vidia vidinu ľahkého zárobku. Sarú vždy v poslednej chvíli ujde, až sa nakoniec dostane do opatery v zariadení, ktoré sa deťom snaží zabezpečiť adopciu. Sarú má šťastie. Po pár mesiacoch si ho adoptuje rodina austrálskych manželov (vynikajúca Nicole Kidman a David Wenham).

Vyrastá, študuje, má dobré zamestnanie, snaží sa vychádzať s bratom, ktorého rodina adoptovala asi rok po prvej adopcii. Má skvelú priateľku a… hlavu plnú spomienok, ktoré sa začínajú vracať čoraz intenzívnejšie. Kto som, odkiaľ som, čo je s mojou rodinou a ako by som ich mohol nájsť? Pomocou najmodernejších technológií a s vypätím takmer všetkých psychických síl sa Sarú snaží nájsť svoju skutočnú rodinu.

V podstate neviem, ktorá časť filmu je viac výnimočnejšia. V tej prvej divák fandí päťročnému chlapcovi, drží mu palce, snaží sa mu pomôcť aspoň v myšlienkach. Mimoriadne emócie. Tá druhá sa odohráva po nejakých dvadsiatich rokoch, kedy na scénu nastupuje Dev Patel (za Sarúho získal nomináciu na Oscara). Svojim hereckým kumštom musí diváka presvedčiť, že napriek tomu, že žije nádherný a spokojný život, v hlave prežíva psychologickú naháňačku myšlienok na minulosť, ktorou ničí nielen seba, ale aj svoje milované okolie.

Patel (Milionár z chatrče, Báječný hotel Marigold, Druhý báječný hotel Marigold, Chappie) je skvelý. Zatiaľ čo pri päťročnom Sarúovi to divák prežíva tými bezbrannými detskými očami, v Patelovom prípade už ide do tuhého a jeho boj s emóciami, spomienkami a realitou je neskutočný.

Finále? Strašne rád by som ho vyrozprával, ale prišli by ste o emócie. Je to však veľkolepý filmový zážitok, ktorý bol v mojom prípade umocnený zábermi na miesta, ktoré som pred pár rokmi prešiel po vlastných nohách. Áno, Kalkata je silný zážitok, stratiť sa v nej a ostať bez pomoci, to dostane aj silného jedinca, no na druhej strane je celá India tak veľká emócia, že sa Sarúovi ani trochu nečudujem, že tak strašne túžil nájsť opäť svoju identitu.

Pavol Božík
80%

Réžia: Garth Davis
Hrajú: Dev Patel, Nicole Kidman, Rooney Mara, Priyanka Boye, Sunny Pawar, Nawazuddin Siddiqui, Deepti Naval, David Wenham

Dĺžka: 118 minút
Distribuuje: Forum Film
Premiéra: 16. februára 2017