Karel Roden ako Masaryk už na jar v kinách

Karel Roden vo filme Masaryk

Prežil život bohéma, miloval ženy, hudbu, veľká gestá i veľké zápasy. Vo vnútri jeho srdca a duše bojovala nespútanosť extravagantného umelca s morálkou a povinnosťou úradníka a diplomata. Smrť Jana Masaryka je dodnes zahalená tajomstvom. Mnohé tajomstvá sa však skrývali i v jeho živote.

Nový film režiséra Júliusa Ševčíka Masaryk, venovaný jednému životnému obdobiu diplomata a politika Jana Masaryka príde do kín v marci budúceho roku. V hlavnej úlohe sa predstaví výnimočný český herec Karel Roden. V ďalších úlohách uvidíme Oldřicha Kaisera ako prezidenta Edvarda Beneša, Jiřího Vyorálka ako Konráda Henleina, Roberta Jaškowa ako Emanuela Moravca. Ženských postáv sa zhostili Eva Herzigová, Emília Vášáryová, či Zuzana Kronerová. Česko-slovenský film Masaryk vznikol v produkcii spoločnosti Rudolfa Biermanna s účasťou množstva zahraničných hercov. Psychiatra Steina napríklad hrá nemecký herec a spisovateľ Hanns Zischler, jeden z hereckých predstaviteľov slávnej Spielbergovej drámy Mníchov.

Dramatický príbeh, venovaný osudom diplomata a neskoršieho československého ministra zahraničia, Jana Masaryka, sa vracia do obdobia tesne pred druhou svetovou vojnou. Vtedajší veľvyslanec v Londýne sa zrazu stratil z verejného života, prerušil kontakt s politickými kolegami i s priateľmi. Čo sa s ním dialo v období niekoľkomesačného zmiznutia, kdesi v Amerike?

I keď Jana Masaryka vnímá verejnosť predovšetkým v súvislostiach s jeho dodnes neobjasnenou záhadnou smrťou, film, ktorý podľa scenára Alexa Königsmarka a Petra Kolečka nakrútil režisér Július Ševčík, sa vracia k inému, nemenej dramatickému obdobiu Masarykovho života. V tridsiatich rokoch vrcholí Masarykova diplomatická kariéra, ktorú strávil predovšetkým vo Veľkej Británii. Muž, oceňovaný ako brilantný rečník, zábavný spoločník a milovník života, má však tiež svoju temnú stránku. Postupne sa pred nami odkrýva príbeh muža, dlhodobo deptaného ťažobou záväzkov a očakávaním okolia, muža, ktorý nikdy nemohol vystúpiť z tieňa svojho otca.

Komplikovaný bol i jeho vzťah k „náhradnému otcovi“, prezidentovi Benešovi. Masaryk hľadá únik pred svojim menom, pred zodpovednosťou i pred sebou samým v bujarom živote, alkohole a drogách, ale taktiež v neustálom sebatrýznení. Na pozadí historických udalostí sa odohráva napínavý životný príbeh okúzľujúceho, ale nevyrovnaného, sebadeštruktívneho muža a jeho márneho boja o budúcnosť vlastnej krajiny.

„Masaryk je krásná filmová postava, pretože je samý problém a zároveň chlap, ktorý má veľkú zodpovednosť,“ hovorí režisér Július Ševčík, ktorý svoj film vidí ako politický thriller.

Masaryk je tretím celovečerným filmom Júliusa Ševčíka. Jeho predchádzajúce filmy Restart (2005) a Normal (2009) boli uvedené na niekoľkých medzinárodných filmových festivaloch. Za film Normal získal v roku 2009 Cenu za najlepšiu réžiu na MFF v Šanghaji.