Ktovie či to bola náhoda alebo zámer a keď zámer, tak čí, že v prvý deň nového roku vysielali naraz v hlavnom vysielacom čase aj Česká televízia aj STVR1 film Vlny. Film, ktorý strhujúcim spôsobom približuje historické udalosti našich spoločných dejín, ktoré sa práve 1. januára 1993 zmenili na dejiny samostatné – z Československa sa stalo v tento deň Česko a Slovensko, ale spomienky na rok 1968 ostali rovnako silné.
Ktovie čo sa asi dialo v mysli Táničky Pauhofovej, ak film pozerala a uvedomila si, že veta Sme s vami, buďte s nami!, ktorú povedala do mikrofónu Československého rozhlasu pár dní po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, dostane v roku 2026 úplne iný rozmer. Herečka, ktorá za úlohu v tomto filme získala cenu Český lev a ktorej meno sa dnes skloňuje vo všetkých pádoch v súvislosti s jej odchodom zo SND, určite pri natáčaní (film išiel do kín v Česku aj na Slovensku v auguste 2024) netušila, ako silno bude táto veta rezonovať v podaní dnešných novinárov. Stále nevyriešená vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, neustále verbálne a dokonca i fyzické útoky, ktoré novinári zažívajú od predstaviteľov vládnej koalície, vyžaduje od nich neustálu odvahu a boj podobný tomu vo filme. Vtedy v Prahe vyšli ľudia do ulíc a vlastným telom bránili budovu Československého rozhlasu, dnes ľudia idú do ulíc a protestujú proti vláde. Doba sa zmenila, ale isté veci ako keby sa vracali so železnou pravidelnosťou – napríklad, vo filme priam geniálne spracovaná arogancia moci a jej zneužívanie.
Ktovie či režisér Jiří Mádl tušil, aký film sa mu podarí natočiť, že film osloví nielen generáciu tých, ktorí rok 68 zažili, ale aj tých mladších, narodených už po Nežnej revolúcii. Ja som mala v roku 1968 sedem rokov a nepamätám si z tých udalostí prakticky nič, ale moji rodičia ma priam na kolenách prosili, aby som v roku 1989 nechodila na námestia a nezapájala do aktivít VPN. Mali v sebe obrovský strach z toho, že sa celá situácia môže zvrtnúť podobne ako v auguste 1968 a že skončím zbitá alebo vo väzení. Veľmi dlho im trvalo, kým uverili, že vláda komunistov u nás skončila a že cenzúra a totalita sú už minulosťou. Svojím spôsobom som vďačná, že sa nedožili toho, čo sa momentálne u nás deje.
Ktovie či hlavný hrdina Tomáš v skvelom hereckom prevedení Vojtecha Dobrovodského si tiež uvedomil, že podobne ako v názve uvedená Táničkina replika, aj tá jeho vstúpi do dejín. Nemôžme predsa odísť všetci! reaguje na Táninu ponuku opustiť zdevastované Československo. Máte predstavu, koľko ľudí vtedy odišlo? Ja som si to vygooglila, dokopy to bolo okolo 300 tisíc občanov. A väčšinou to boli vzdelaní ľudia, ktorí si vedeli predstaviť, aká by bola ich budúcnosť v krajine, kde nastúpila totalita a nesloboda. Koľko občanov opustilo Slovensko za posledné dva roky mi Google neprezradil, našla som len všeobecné demografické údaje o klesajúcom počte obyvateľstva bez špecifikácie koľko z toho je študentov, ktorí sa nevrátili zo štúdií v zahraničí alebo ľudí, ktorí odišli do zahraničia za prácou či kvôli vzrastajúcemu pocitu neslobody. Verím tomu, že ich bolo určite dosť, aj keď je chvalabohu, stále dosť tých, ktorí sa tu rozhodli zostať a dúfajú, že sa táto krajina vráti späť normálu.
Ktovie ako by sa dala na dnešnú dobu parafrázovať ďalšia veta z filmu, ktorá ma zaujala: V časoch demokratického socializmu nájdite si čas rozmýšľať o tom, čo je pre vás skutočne dôležité. Keby sme si odmysleli slovíčko socializmu, tak by tá veta znela takto: V časoch demokratických nájdite si čas rozmýšľať o tom, čo je pre vás skutočne dôležité. Vznikne tak hlboká myšlienka, ktorá naznačuje, že ak nebudeme o hodnotách, prioritných pre demokraciu, rozmýšľať, tak o ňu jednoducho prídeme. A to je veľké memento, aj keď nie jediné, ktoré nám tento film ponúka.
A na záver ešte pár slov, ako na mňa film zapôsobil, keď som ho videla druhýkrát. Bola som schopná viac si všímať rôzne detaily, vnímať hudbu a áno, aj spomenuté vety – keď som ho videla prvýkrát, bola som úplne vtiahnutá do príbehu. Rozmýšľala som o čom predovšetkým bol pre mňa tento film a uvedomila som si, že okrem odvahy a ľudskosti som mimoriadne intenzívne vnímala motív zrady, ktorý sa ako tenká niť vinul celým filmom v rôznych podobách a prostredníctvom rôznych ľudí. Mimovoľne mi napadla paralela s filmom Tmavomodrý svět, ktorý rozpráva o inej významnej udalosti našich spoločných dejín a síce o rozpade Československa v marci 1939. Tiež sa vtedy jednalo o zradu, ktorej dôsledkom bolo vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava a ľudáckeho Slovenského štátu. Pamätám si vetu, ktorú hovorí nemecký dôstojník, preberajúci kľúče od československých hangárov, vybavených vtedajšou najlepšou bojovou technikou, Ondřejovi Vetchému: Byť vami, tak sa zastrelím. Vetchý sa však nezastrelí, ale odíde bojovať do Anglicka a tam ako pilot zostrelí množstvo nemeckých stíhačiek. Novinári z filmu Vlny takisto nerezignovali, ale bojovali ďalej, lebo cítili, aké dôležité je postaviť sa zlu. Nech je ich postoj inšpiráciou nielen pre našich súčasných novinárov, ale aj pre všetkých ostatných ľudí, aby sa nenechali zlomiť a verili, že právo a spravodlivosť nakoniec predsa zvíťazia.
Soňa Bulbeck
Pozerali ste na Nový rok Vlny? Boli ste jedným z milióna a dvestotisíc divákov Českej televízie, alebo ste zvolili slovenskú štátnu televíziu, v ktorej zaradenie tohto filmu vyznieva v týchto dňoch až výsmešne, či nekompetentne? Nie? Ak si chcete urobiť svoj vlastný názor a diskutované Vlny režiséra Jiřího Mádla, s fenomenálnou Táňou Pauhofovou si pozrieť, využite archív služby Lepšia.TV, prostredníctvom ktorej môžete sledovať televízny program kdekoľvek v Európe.
