Zbohom, maestro Lasica

Autor foto: René Miko / Zdroj foto: Propaganda House

Prítomnosť niektorých ľudí je pre nás taká samozrejmá, že keď potom nečakane odídu, vyrazí nám to dych a privodí pocit, že nikdy nič nebude už tak, ako doteraz. Milan Lasica v nedeľu večer odišiel do umeleckého neba ako ozajstný umelec, na pódiu. Na výročnom koncerte Bratislava Hot Serenaders zaspieval svoj obrovský hit Ja som optimista a odišiel hrať do umeleckého neba.

Mnohí budú v tejto chvíli spomínať na muža, ktorí bol piliérom československého umeleckého sveta. Zámerne nepoužívam slovo šoubiznis, pretože pre tak noblesného a inteligentného človeka, akým bol Milan Lasica, je to slovo skôr zdrojom k uštipačným bonmotom, než k označeniu povolania.

Pre mňa osobne, maestro, ste boli dlhé letá zárukou toho, že všetko funguje ako má. Keď som s rodičmi, ešte ako dieťa, chodil každý rok na dva týždne k priateľom na Počúvadlo. Spomínam si presne, ako mi jedného dňa len tak povedali, že kúsok od ich chaty má chatu aj Milan Lasica a chodia tam aj sestry Vášaryové. Pre mňa to bola správa, prostredníctvom ktorej som práve prekročil brány pomyselného raja. 

Dlhé roky sme sa pri peknom počasí stretávali na ceste k jazeru. Slušne som Vás pozdravil, Vy ste mi to slušne vrátili. Pre mňa to bola neskutočná istota toho, že veci fungujú, ako majú. Jedného dňa som prišiel za Vami na chatu, požiadať pani Magdu o rozhovor pre časopis fan klubu Michala Penka, ktorý som vtedy na Slovensku viedol. Pobehovali ste tam, usmievali ste sa, privítali ste ma a na pár nezabudnuteľných minút ste mi požičali Vašu Magdu. 

Niet pre mňa na Slovensku krajšieho miesta, ako je Banská Štiavnica, Počúvadlo a tamojšie okolie. Zrejme i vďaka Vám. A to i napriek tomu, že hoci Vy ste sa tam snáď každoročne vracali, ja už iba veľmi sporadicky. O to viac som Vás vnímal cez televíznu obrazovku. Až časom som si uvedomil, s akým pánom umelcom som mal šťastie sa stretať a zdraviť na ceste k jazeru. Až časom mi došlo, že pokiaľ tu bude Lasica, všetko bude vlastne v poriadku. 

Dnešné ráno mi vyrazilo dych. Už Vás nikdy nepozdravím dobrý deň, dnes Vám musím povedať zbohom, maestro Lasica. Obdivujem Vás a verím tomu, že vďaka posledným rokom v Zlatých časoch, neexistuje na oboch stranách televíznej obrazovky jediný človek, ktorý by Vás neobdivoval rovnako. Možno nechtiac, pretože Vaša skromnosť by Vám to nedovolila, ale stali ste sa legendou. Rovnako tak ste sa s nami rozlúčili. Na pódiu, ako legenda. Mnohí o tom rozmýšľajú, splní sa to iba vyvoleným. Pre mňa takým ostanete navždy, maestro Lasica! Ďakujem za Vaše hodnoty i bonmoty, s ktorými neraz bolo všetko ľahšie! Od dnes je všetko inak. A ak tam hore niekde náhodou stretnete uja Karola z Počúvadla s mojim otcom, pretože najlepší kamaráti tam určite budú spolu, pozdravujte ich prosím, ďakujem! 

Pavol Božík

Vzápätí prišla smutná správa aj od bratov z Čiech, kde boj so zákernou chorobou prehral legendárny folkový spevák František Nedvěd. Nie som si istý, či sa dnes ešte odvážim otvoriť internet.