Vždy ma mimoriadne poteší, keď sa mi do rúk dostane nová slovenská muzika a zvlášť pri dávno etablovanom umelcovi je vo výsledku výrazný posun. V prípade kapely Billy Barman to vnímam veľmi intenzívne. Možno i preto, že som nikdy nebol hltačom ich tvorby. Rozumej teda, že som sa jej nevenoval naplno. Samozrejme, vždy sa ku mne dostali ich nové nahrávky, vždy som si ich vypočul a išlo sa ďalej. Pri 
tom množstve muziky, ktorá vychádza nie je možné evidovať v hlave všetko. Paradoxne, v momente, keď Barmani sprístupnili svoju vlastnú Galériu duševného zdravia, nastal ten moment, kedy si ich budem pamätať už zrejme navždy.
Nový album Barmanov je jednou z tých nahrávok, kedy si umelec (nechcem napísať, že práve slovenský, ale umelec z krajín, ktoré nepatria medzi šprintérov na prvé miesta svetových hitparád) uvedomí, aká je silná jeho pozícia doma a to zvlášť v momente, keď sa už nemusí za ničím hnať. Mnohí umelci, hlavne na začiatku kariéry, sa chcú zapáčiť, čo nie vždy prináša vytúžené ovocie. Netvrdím, že je to prípad Billyho Barmana, ale niečo tu predsa spoločné je. Vždy napokon príde moment, keď si už umelec uvedomí, že si môže ísť to svoje, nemusí sa stresovať tým, či sa zavďačí poslucháčovi, pretože vie, že svojho stabilného poslucháča už dávno má a tá umelecká sloboda môže v konečnom dôsledku priniesť len a len ďalších poslucháčov.
U Billyho Barmana to v prípade novinky Galéria duševného zdravia platí na sto percent. Tá platňa je jednoducho jedenásť uveriteľných piesní, v ktorých si Barmani veľmi dobre uvedomujú svoju silu a všetky možnosti. Nie je to o tom, že spievať už môžu o čomkoľvek. To je o tom, že Barmani poznajú silu slova a tak odpáliť novinku v podstate agitkou Had je absolútne prirodzené pre nich a absolútne prijateľné pre poslucháča. Za mňa celkom presne mierený úder, v ktorom na ploche tri a pol minúty Barmani celkom presne naznačujú, čo sa bude v nasledujúcich minútach diať.
Už v názve recenzie, parafrázujúc názov ďalšej skladby, Barmani nikomu nemienia natierať med kolo huby a pomenúvajú veci celkom presne. Karamel je veľmi chytľavým odrazom súčasnej doby, v ktorej sa mnohí ženú za bezbrehými statkami, za cent by si dali vŕtať do kolena dieru a v tej honbe a rýchlosti si neuvedomujú, že na druhú stranu si to aj tak nezoberú. A aké by to bolo bezstarostnejšie, nepreratúvať?
Na albume nasleduje do včera aktuálny singel Takáto si / Väzni predstáv, pesnička, ktorá je výsledkom spolupráce Billyho Barmana a Curly Simona. Špeciálne to spomínam preto, že práve v tejto zostave sa muzikanti už čoskoro vyberú na cesty po Slovensku, kde predstavia (nielen) nové pesničky naživo.
Niekde tu by som zámerne urobil stopku a nevenoval sa podrobne každej jednej piesni. Nie je dôvod. Presne tie tri skladby (a podľa mňa už tie prvé dve) ukázali, v akej skvelej forme sú Billy Barman, aké majú svieže nápady, že to nie sú iba kaviarenskí povaľači, ako mnohokrát častujú umelcov politici, ktorým svojimi textami idú po krku. Billy Barman majú jasno, kam sa posunuli za štyri roky od poslednej nahrávky Zlatý vek, pričom, paradoxne, ten ich zlatý vek zrejme práve prichádza a v ich galérii psychického zdravia nájdeme výstavu jedenástich najžiarivejších hudobných obrazov ich kariéry. A pre upresnenie, je to jedenásť samostatných príbehov o nás, o ľuďoch, ktorým občas hrabe a o dobe, ktorá je toho jasným dôkazom. Billy Barman sa umelecky snažia zachytiť dianie okolo nás a hoci to pre mnohých bude pohľad do zrkadla, čo nebýva vždy príjemné, v tomto prípade je to príjemné veľmi.
Spolu s albumom sa objavil i ďalší singel nazvaný Hory medzi nami. Polemizujem sám pre seba nad tým, či je to pieseň o tom, ako sme v ošiali tejto uponáhľanej doby zabudli na to najhlavnejšie – ľúbiť, alebo naopak, naučili sme sa ľúbiť kohokoľvek a sme preto ochotní zájsť do extrému, čo však s ľúbením sa síce nemá nič spoločné, avšak vrchol (nielen hory) môže byť veľmi príjemným zážitkom. Rovnako ako videoklip k piesni. Nádherne nakrútené, v podstate je tam vysvetlené všetko. Bravó za odvahu! Pustiť von videoklip, v ktorom si, mierne povedané, padli do oka dvaja muži (okrem iného), je dnes už bežná vec, nie však na puritánsky sa tváriacom Slovensku. Billy Barman to navyše dokázali do klipu zakomponovať veľmi prirodzene a ani na moment neprichádza pocit, že je to tam nasilu, len aby sa o tom hovorilo. Veru nie. Je to tak prirodzené, ako prirodzene si to vymyslela príroda. Proste je to tak! Opakujem, bravó za odvahu, konečne! Inak Hory medzi nami je pre mňa najsilnejšia skladba na albume a bola ňou už predtým, než to potvrdil i videoklip k nej.
Partička okolo Juraja Podmanického sa produkčne zverila až do piatich, naozaj luxusných rúk. Až päť piesní vzniklo pod produkčným dohľadom Mareka Rakovického, na tri dohliadal Jakub Hríbik a zhodne po jednej na albume majú FVLCRVM, Matej Turcer a Meowlau. Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že je to na jeden album až príliš a konečný výsledok by mohol byť mätúci, opak je pravdou. Práve táto rôznorodosť má za následok, že Galéria duševného zdravia znie mimoriadne moderne, má svetový zvuk, na domáce pomery je doslova výnimočná a je tiež dôkazom toho, že aj pri pôsobení viacerých ľudí na jeden produkt sa dá všetko učesať do formy, ktorá pôsobí ako vopred dobre premyslený projekt. V muzike to totiž často býva lotéria. Niekedy vystrelia veci, ktorým veril málokto, inokedy zas zakapú veci, ktoré každý považoval za jasnú výhru. V prípade novinky Billy Barman mám dojem, že to bola prirodzená cesta, na ktorej sa kalkulovalo s máločím, no v konečnom dôsledku to vypálilo ako stávka na istotu. A to sú tie najpríjemnejšie prekvapenia.
Pavol Božík
80%
ZOZNAM SKLADIEB (BILLY BARMAN – GALÉRIA DUŠEVNÉHO ZDRAVIA):
Had
Karamel
Takáto si / Väzni predstáv (feat. Curly Simon)
Hory medzi nami
Bude to stačiť?
Naučili sme sa báť (feat. Laura Weng)
Zero
Víno z Tesca
Démoni
S tvojou povesťou
Vyhovoriť sa na tmu
