Malé české hudobné pokušenie

Lenny (Autor foto: Ondřej Pýcha / Zdroj foto: Universal Music)

V redakcii sa nám zišlo niekoľko českých titulov, ktoré okrem toho, že sú české, nemajú nič iné spoločné. Ono spájať Stanislava Hložka s Lucií Bílou, alebo skúšať iné kombinácie je jednoducho nereálne. A keďže sme sa jednotlivým nahrávkam nestihli venovať skôr a rýchlo bežiaci čas už ich obral o zmysel veľkých recenzií, toto je iba pripomenutie toho, čo sa rodí u susedov…

Lenny – Hearts
Vydavateľstvo: Universal Music
100%

Toto je najväčšie hudobné prekvapenie od susedov, ktoré sa objavilo v minulom roku. Lenny, dcéra speváčky Lenky Filipovej po dvoch EP platniach vydala kompletnú nahrávku, ktorá doďaleka prekračuje hranice krajiny a nielen preto, že vznikala v Londýne a vznikala poriadne dlho, keďže Lenny je perfekcionistka. Dohromady trinásť skladieb, až na tú záverečnú bonusovú sú všetky v angličtine. Pri počúvaní piesne Ghosts budete mať zimomriavky od začiatku do konca, ale to vlastne pri celom albume. Na nedávnom odovzdávaní českých hudobných cien Anděl premenila Lenny všetky nominácie na víťaznú sošku – a právom!

Monkey Business – Sex And Sport? Never!
Vydavateľstvo: Warner Music Czech Republic
90%

Neviem, či je na českej hudobnej scéne overenejšia značka, ako Monkey Business. Táto partička je jednak zárukou istoty, že sa pri ich nahrávke nudiť nebudete a tiež je zárukou nečakaných prekvapení. O svetovej a nadčasovej muzike sa nemusíme ani baviť. Čo sa týka prekvapení, tak spojenie Monkey BusinessMartou Kubišovou v úvodnej i titulnej piesni zároveň je samo o sebe bomba. V rovnakej vekovej kategórii však výber hostí pokračuje, pretože medzi nimi nájdete maďarskú hudobnú legendu Gábora Pressera (Omega) a Wabi Daněka. Nesedí vám žáner a vekový priemer hostí? Omyl! Znie to nádherne.

Lucie Bílá – Velké hity pro slavnostní chvíle
Vydavateľstvo: Warner Music Czech Republic
90%

Nemám rád, keď sa recykluje už niekoľkokrát recyklované, nemám rád, keď to robí Lucie Bílá, ktorá má na viac, ako recyklovať samú seba. Ibaže Lucie Bílá je už niekde inde, než bola v čase, keď nahrávala pre Warner Music a hoci mi jej minuloročná narodeninová kompilácia bola od začiatku proti srsti, nakoniec hodnotím veľmi vysoko a presne viem prečo. Pretože tie piesne sú ešte z čias, keď Lucie Bílá bola Lucio Bílou a nie matkou národa. Aj keď samozrejme, aj tento výber je koncipovaný skôr na vážno, ale tých šestnásť piesní na ňom znie preukrutne dobre. Proste kombinácia dračice vo večernej róbe, to bola druhá najlepšia póza českej slávice.

Janek Ledecký – Na konci duhy
Vydavateľstvo: BrianZone
80%

Janek Ledecký
je fenomén. Jasné, má more hitov, isteže, má na konte niekoľko medzinárodne úspešných muzikálov. Obdivujem ho však aj za jeho odvahu zavesiť v podstate popové autorské umenie na klinec. Janek sa dostal do situácie, v ktorej mal pocit, že o jeho nové piesne už nikto nestojí, že nikoho nezaujímajú a tak ich ani nepísal, ani nenahrával. Potom mu však osud podsunul do života chlapíka, ktorý mu zorganizoval nahrávanie v Londýne a je z toho album Na konci duhy. Ledecký vo výbornej forme. Piesne, ktoré by pokojne mohli byť hitmi, keby sa hrali. Nádherné texty, skvelý Ledeckého prejav a jedna či dve naozaj silné nahrávky, len sa ich nebáť. Ale ten album je skvelý ako celok a nádherne sa pri ňom premýšľa. Ledecký je Pán!

Slza – Katarze
Vydavateľstvo: Universal Music
60%

Netuším, nakoľko je táto kapela známa na Slovensku, ale keď si ráno zapínam najpočúvanejšie české Rádio Impuls, tak ich Lhůta záruční tam znie temer denne. Kapelu tvoria dvaja mladíci, jeden z nich je známy český youtuber a doma v Česku sú za hviezdy. Lhůta záruční je výborný nápad po hudobnej, textovej i interpretačnej stránke, ale ja som následne na tom albume neobjavil už nič zaujímavé. Všetko sa to točí okolo jedného, zrejme je to cielené presne na skupinu tých, ktorých partička oslovuje na youtube a tým to možno stačí. Pre mňa to v žiadnom prípade nie je Katarzia (vnútorná očista formou zážitku).

Stanislav Hložek – My vyhnaní z ráje
Vydavateľstvo: SA Production
40%

Ale samozrejme, že toto je skôr recesia, ale na druhej strane, Stanislav Hložek bol kedysi polovicou dua, ktoré má na svojom konte najpredávanejší československý singel všetkých čias, takže rešpekt si zaslúži. Nie, nikto ho neponúka a on sa ani netlačí do pozorností dnešných hip hoperov, ale štyridsiatnici a tí starší sú presnou cieľovkou, ktorá mu odpustí i to, že hudobne je stále niekde v osemdesiatych rokoch. K plusu mu navyše patrí, že z jedenástich skladieb je iba jedna prevzatá a celá zvyšná desiatka je autorsky pôvodná. To je u speváka, ktorého väčšina hitov bola covermi tých svetových veľké prekvapenie. Ak máte v rodine niekoho od štyridsať vyššie, toto ho určite poteší.

Pavol Božík