Modrá je fakt dobrá

Napriek všemožným očakávaniam, až do samotného finále minulého roka, som v podstate ostal sklamaný. Čakal som na jeseň, ktorá vzhľadom na situáciu prinesie toľko nových albumov, že ich nebudem stačiť počúvať. Čakal som na predvianočné obdobie, pretože som sa nádejal, že bude plné novej muziky, tak ako každý rok. Žiaľ, drvivá väčšina našich umelcov svoje mrmlanie na ťažkú dobu nedokázala premeniť na efekt, ktorý by ich aspoň trochu podržal nad vodou – na novú muziku, ktorú by ich fanúšikovia prijali s otvorenou náručou. Naozaj zvláštne.

Napriek všetkému sa však udialo niekoľko silných momentov aj v slovenskej muzike a väčšiu šancu zarezonovať dostali tí, na ktorých sa za normálnych okolností príliš nedostáva, alebo sa na toku hlavného prúdu nevezú tak intenzívne, ale základňu svojich nadšených fanúšikov majú. Nakoniec sa medzi nimi objavia prekvapenia, ktoré zaujmú. V prípade Martina Haricha a jeho minuloročnej jarnej nahrávky Blue si dokonca dovolím hovoriť o slovenskom albume roka, i keď v tomto prípade je to skôr EP album roka.

Nahrávka zložená z piatich piesní vyšla 6. marca 2020. Ak sa nemýlim, tak to bol TEN deň, kedy sme na Slovensku zaznamenali prvého pozitívneho. Martin Harich teda s novinkou prišiel do neľahkých čias a dovolím si tvrdiť, že vodopád následných udalostí albumu relatívne uškodil, ak sa bavíme o tom, že poslucháči sa o ňom nemali ako dozvedieť, keďže všetky uši sa od toho dňa otočili smerom k nezmyselným štatistikám a ľudia mali úplne iné starosti, za ktoré štatistiky naozaj nemohli. Ale realita bola taká.

Sám som nahrávku Blue zaregistroval až kedysi na konci leta a aj to náhodou. Pustil som si ju, pretože u sympatického Liptáka dochádzalo k permanentnému posunu v tvorbe i prejave a jednoducho ma zaujímalo, kam sa posunul tento raz. A bol to šok. V tom najlepšom slova zmysle. Začal som teda pátrať, aby som zistil, že minialbum zoceľuje posledné roky Martinovej tvorby, ovplyvnenej hraním na ulici, kompozíciou hudby pre divadlo v New Yorku a cestovaním po svete, ktoré bolo zdrojom jeho inšpirácie.

Ha, tak v takom prípade je Martin Harich najlepším dôkazom toho, že ulica je najlepšou školou a uznávam, že Martinovi dala naozaj veľa. O to väčšiu radosť mám z toho, že to všetko dokázal zužitkovať do síce minialbumu, ale v konečnom dôsledku do nadčasového kompletu, ktorým do ďaleka prekročil hranice rodného Slovenska, či spriazneného Česka. Blue je totiž svetový album, ovplyvnený zrejme naozaj kultúrou miest, ktoré stihol mladý spevák precestovať pred dramatickým minuloročným marcom.

Na albume sa tiež odrážajú rôzne hudobné vplyvy. Remember Me si viem pokojne predstaviť v diskografii Imagine DragonsSerious Trouble zas v ponuke všetkých tých mladých prichádzajúcich interpretov, ktorí prinášajú do muziky nový vietor, majú na hudbu úplne iný pohľad a pri finálnom masteringu presne vedia, aké vokály a akú produkciu má ich pesnička mať. V záverečnej skladbe zas Harich dokazuje, že naďalej je i romantikom, ale aj romantickú pesničku vie urobiť na výsosť inteligentne a nemusí to byť iba divný pátos. Naopak. Spomínate si na pesničku, ktorá znela skoro na záver filmu Philadelphia s Tomom Hanksom? Philadelphia Neila Younga tam poslúžila ako podmaz pod domáce video hlavného hrdinu. Myslím, že dnes by tá skladba znela podobne ako Harichova záverečná skladba z minialbumu Blue nazvaná Rowing Across The Ocean. Pritom tá pesnička vraj vznikla za desať minút a v štúdiu ju nahral na prvú dobrú. Zrejme nad vecami príliš nepremýšľať znamená geniálny výsledok.

Blue je zároveň prvou Martinovou nahrávkou pripravenou kompletne v anglickom jazyku. A dovolím si tvrdiť, že mu angličtina svedčí oveľa lepšie, než slovenčina. Minimálne sa mu v nej lepšie frázuje v textoch, pesničky znejú neuveriteľne ľahko a prirodzene. V tomto móde môže pre mňa Martin pokojne ostať i v budúcnosti, pričom si navyše myslím, že takéto nahrávky mu časom môžu otvoriť cestu za domácu bublinu, v ktorej je momentálne trochu (neprávom) uväznený.

Viem, že na prvé počutie tieto skladby možno netvoria akýsi celok. Chcel som ich však zoceliť podľa toho, akú farbu vidím, keď si pri ich počúvaní zavriem oči. Pri všetkých to bola jasne modrá. Už teraz mám svoje ďalšie piesne poskupinované do rôznych odtieňov a neviem sa dočkať, keď ich pustím do sveta. Možno z nich raz poskladám peknú dúhu, povedal na margo albumu spevák. Osobne si však myslím, že tie piesne celok tvoria. Celok veľmi šikovného autora a interpreta, ktorý pod odtieňom modrej pustil do sveta komplet, ktorým potvrdil, že hudobný svet je pre neho rovnako obrovský a bezhraničný, ako obloha, ktorá má farbu jeho platne. A vďaka tejto bezhraničnosti mu čoskoro môže svet pod tou modrou oblohou ležať pri nohách.

Nahrávka Blue je samozrejme k dispozícii digitálne, na CDlimitovanom náklade aj na vinylovej platni. Teda nádejam sa, musím preveriť, či z toho limitovaného nákladu ešte niečo ostalo a doplniť si vinyl do svojej vinylovej zbierky. Pretože to je hudba, ktorá z tohto formátu bude znieť dokonale. Navyše si tam po troche pridávam iba nahrávky, ktoré sú pre mňa niečím výnimočné, alebo mi z nejakého dôvodu prirástli k srdci. Blue mi k srdcu prirástlo po prvom vypočutí a po niekoľkých ďalších som usúdil, že je to pre mňa jednoznačne najlepší slovenský hudobný komplet minulého roka. Verím, že Martin do budúcnosti využije svoje skúsenosti so svetovými producentami, s ktorými spoluprácu si na albume vyskúšal, svoje kontakty premení v reálne výsledky a v takom prípade sa už neviem dočkať oranžovej, fialovej, ružovej, zelenej, a v podstate akejkoľvek Harichovej farby.

Pavol Božík
100%

ZOZNAM SKLADIEB (MARTIN HARICH – BLUE):
Blue
Remember Me
Fight4U
Serious Trouble
Rowing Across The Ocean

Vydavateľstvo: Martin Harich
Rok vydania: 2020
Celkový čas: 19 minút
Počet piesní: 5