Rozprávka o tom, ako Barbora Poláková spievala (skoro) iba pre mňa

V krajine Babylon sa schyľuje ku koncertu Barbory Polákovej. Do jeho začiatku ostáva nejakých dvadsať minút a v sále je spolu so mnou ešte päť ľudí. Neveští to nič dobré. Žeby chýr o kvalitách tejto skvelej českej speváčky (a herečky) ešte nedoletel za rieku Moravu?

V priebehu nasledujúcej polhodiny sa však chýr o speváčke zjavne veľmi rýchlo rozniesol, alebo sa len návštevníci zdržali niekde pod rúškom sobotňajšej noci. Na začiatok koncertu razom čaká nejakých dvesto ľudí. Chmáry sa rozpŕchli a zhruba dvadsať minút po plánovanom začiatku sa na scéne objavuje Barboradáva song, ktorý otvára jej nový album ZE.MĚ, ktorý vyšiel iba deň pred jej bratislavskou návštevou.

Pesnička 2-8-5 je chytľavý song o tom, ako sme otrokmi sociálnych sietí, čo je v súčasnosti veľmi obľúbená téma. Barbora sa jej chopila s iróniou, cynizmom a hlavne humorom sebe vlastným a povedzme si na rovinu, zarobila si ňou nepochybne na ďalší hit, čo bolo vidieť aj na reakcii bratislavského publika, ktoré sa na song, ktorý pravdepodobne väčšina z prítomných počula prvý raz, okamžite chytilo.

Na nasledujúcu Krosnu, ktorú speváčka na koncertoch uvádza v rockovejšom podaní, než na svojom tri roky starom debute a nečakane veľmi rýchlo zaradenú Krávu, sa návštevníci odviažu naplno a obe pesničky si spievajú so speváčkou. Aj keď zaradenie Krávy, jedného z Barboriných najväčších hitov, hneď takto z kraja, sa mohlo zdať ako nie moc dobrý ťah, opak bol pravdou. Návštevníci sa roztancovali a vo víre vlniacich sa bokov ostali až do konca koncertu.

Na bratislavskom pódiu Barbora predstavila nový album, s ktorým na turné vyrazila. Vynikajúca platňa prináša tucet piesní a ak správne rátam, speváčka do programu zaradila osem z nich a tie popretkávala pesničkami z mimoriadne úspešnej a kritikmi i poslucháčmi cenenej debutovej platne. Reakcie publika na nové piesne boli fantastické a to iba dokazovalo, že o pár hodín starej platni ešte budeme veľa počuť.

Zo starších piesní nemohla chýbať Nafrněná, na Slovensku zjavne najznámejšia Polákovej pieseň, či pesnička Kdo je tady víc, ktorú speváčka s vynikajúcou kapelou a vokalistami za chrbtom predstavila hneď v niekoľkých žánrovo zaujímavých kabátoch.

V priebehu deväťdesiatich minút došlo i na už známe novinky VonoPo válce, naopak, priestor neostal na pesničku Generace, ktorá tiež nepochybne zamávala Barborinou kariérou. K záveru speváčka dokonca pridala pieseň Pas s jej vôbec prvým textom, ktorý kedy napísala. Keď sa na konci koncertu Barbora vrátila ešte raz k piesňam Vono2-8-5 (Slováci by možno radšej prijali repete hitov Kráva a Nafrněná, ale to je iba môj dojem), mnohí nadobudli pocit, že sme opäť na začiatku a väčšina z prítomných by nedbala, keby to Barbora dala celé ešte raz.

Svoj prvý veľký slovenský koncert zvládla Barbora Poláková s noblesou sebe vlastnou. Bola excelentná, famózna, výborná. A nielen ona, ale aj všetci, ktorí spolu s ňou pripravili Bratislavčanom fantastický večer, na ktorom vďaka jej výkonu i podrezanému jazyku a dobre zaostrenému peru aspoň na chvíľu zabudli na marazmus, ktorý prežívame. Díky, Báro!

Pavol Božík
90%