Po dvadsiatich rokoch manželstva sa oslavuje porcelánová svadba. Dvadsaťročná existencia (podľa mňa) najlepšej slovenskej kapely bola síce poznamenaná zopár rozchodmi so spoluhráčmi, no v konečnom dôsledku to bol istým spôsobom vždy prínos. Každé, nazvime to hašterenie vo vnútri kapely, naštartovalo základné piliere kapely IMT Smile k obrovským výkonom, ktoré vrcholili skvelými pesničkami.
Za dvadsať rokov ich bolo toľko, že sa nezmestili do dva a pol hodinového programu. Kapela IMT Smile totiž tento týždeň oslavuje dvadsiate výročie existencie dvoma koncertmi v Bratislave a dvoma v Košiciach. Narodeninová oslava, na ktorú sa prišlo pozrieť toľko fanúšikov, že dvakrát za sebou vypredali bratislavský zimný štadión, dopadla na výbornú.
Neviem, či som správny respondent, pretože sledujúc vývoj IMT Smile od ich absolútnych začiatkov, išiel som na koncert s tým, že to bude paráda. Moje očakávania však realita niekoľkonásobne prekonala. V prvom rade sa kapele a fanúšikom podarilo vyvolať dojem, že sa koná koncert svetovej hviezdy. Koľko ich dokázalo dvakrát za sebou vypredať bratislavský zimák?
V réžii Jána Ďurovčíka vznikol navyše program, ktorý scénou, scenárom i výkonom umelcov pripomínal naozaj koncert najväčších svetových hviezd. Príjemným zistením bolo, že sa nikto nesnažil o násilné kopírovanie svetových hviezd. IMT Smile sa snažili iba ukázať, že aj slovenská kapela môže mať svetovú scénu, na ktorej je niekoľko vyvýšených pódií, množstvo obrazoviek a do výšky sa vysúvacie plochy.
hiStory (tak sa celá oslava nazýva) skupiny IMT Smile sprevádzal na obraze dobový obrazový materiál, vyskladaný z udalostí daných rokov a vmontoval do nich jednotlivé úspechy prešovských chlapcov. Tu chalani dokonca prekonali svetových umelcov, ktorí takéto dokrútky majú hotové vopred a sú nemenné. IMT Smile boli interaktívni, keď sa dobové zábery striedali s prestrihmi na hudobníkov, ktorí sa postupne predierali na pódium.
Piesne boli radené relatívne chronologicky a tak celkom pochopiteľne odštartoval koncert aj s Katkou Knechtovou, ktorá na začiatku existencie kapely bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Už prvá skladba Nepoznám dostáva fanúšikov do varu, pohupujú sa v rytme a s Ivanom spievajú všetky pesničky. Ak som dobre rátal, zaznelo ich tam 26 a na konci som si uvedomil, že počas dva a pol hodinového programu neodznela žiadna vata. Čo pieseň, to hit nasledovaný nadšenými ováciami publika.
Zaznelo všetko zásadné – Čo ak, Nedá sa ujsť, Veselá pesnička, Ľudia nie sú zlí, Tajné milovanie, Viac, Nič nie je isté, Exotika, Myslím, že môže byť (Marián Čekovský), Niekto ako kráľ vo fenomenálnom spojení s ľudovou piesňou A ja taka dzivočka v sprievode Lúčnice, pričom práve kombinácie týchto skladieb vyvolávala najväčšie emócie už pri vlaňajšom turné s Lúčnicou a čuduj sa svete, nič sa z nich nevytratilo ani po roku.
Pretože Ivan Tásler robí a spieva pesničky, ktoré zanechávajú emócie, mnohé už dvadsať rokov, čo je dôkaz toho, aké sú (v drvivej väčšine vďaka textom Vlada Krausza) nadčasové. Navyše sa Tásler na scéne cíti hádam lepšie ako doma, dokáže si nielen brať pozitívnu energiu z niekoľkotisícového publika, ale ju dokáže aj plnými priehrštiami rozdávať. Ich najväčší koncert bol opäť raz ukážkou toho, že IMT Smile dokážu ustáť všetko od malého klubu, až po veľkú halu a vždy ich bude plno. Na zimáku doslova, keďže zvuk bol občas prehučaný, čo však mohol spôsobiť aj samotný priestor.
Ivan a Miro Táslerovci majú toľko hitov, že keby ich chceli zaspievať všetky, program by trval tri hodiny. Na záver sa kapela teda rozlúčila aspoň medley (mixom skladieb) Anna, Cesty II. triedy, Úsmev a čaj, My dvaja, Najkrajšie Vianoce a na záver ešte raz zaznela skladba Nepoznám, pri ktorej sa na scéne stretli všetci účinkujúci. Mne prišlo, že zaradenie rovnakej skladby na začiatok i koniec koncertu bolo akýmsi symbolickým uzavretím kruhu, jednej epochy, dvoch dekád a ako povedal moderátor Mišo Hudák, to, čo sa v dobovom dokumente o IMT Smile objaví ďalej, záleží iba na nás.
Podľa reakcie publika, ktoré napríklad pískalo pri zmienke o Mečiarových amnestiách, či korupcii na najvyšších postoch (už je tu zrejme konečne generácia, ktorá tých namyslených darmožráčov pod hradom postaví do laty, rozumej nebojí sa povedať si svoj názor), všetci čakajú, čo sa bude diať a veria tomu, že tak ako doteraz to bude skvelé. Osobne som bol maximálne spokojný a na konci roka som sa dočkal najlepšieho slovenského koncertu. Oplatilo sa čakať!
No cestou domov som ešte načúval davu, ktorý sa valil zo zimáku. Aké má dojmy. Čo ak náhodou naozaj nie som správny respondent? Nezachytil som však jediné negatívne slovo. Samé nadšenie. Oslava, na ktorú sa nezabúda a na ktorú sa kedykoľvek ochotne vrátime!
Pavol Božík
90%
