Lucie Vondráčková sa hádam po prvý raz vo svojej kariére rozhodla urobiť zásadný krok v diaľ od všetkých istôt svojej kariéry, vďaka čomu za intenzívnej spolupráce so slovenským autorským a producentským tímom vznikol jej najlepší album.
Prácu sympatickej speváčky sledujem od čias jej hudobných začiatkov, teda od čias Marmelády a jej vývoj, 
či prerod v dospelú, plnohodnotnú speváčku je naozaj rozprávkový. Vnímam to o to intenzívnejšie, že z celého klanu Vondráčkových, si práve túto vetvu vážim najviac. Síce to neznamená, že ma Helena nezaujíma, ale jednak, keby nebolo Luciinho otca Jiřího, Lucie Bílá by dnes zrejme žehlila golieriky, či fúkala do skla, ak by jej ňou milovaný Boh náhodou nezoslal Ondřeja Soukupa, pretože posledné záchvevy jej komunistickej kariéry boli spojené práve s Jiřím Vondráčkom.
A potom fakt, že Lucie Vondráčková si celý svoj kariérny život nesie okolo krku bremeno menom slávna teta Helena, pretože všetci si dodnes aj tak myslia, že ju teta protežuje. Teda, dodnes už hádam nie, keďže klan je stále na nože, čo nech znie akokoľvek cynicky, Lucii len pomohlo vymaniť sa z tohto pomyselného prekliatia.
Je fantastické sledovať, aký prirodzený bol prerod Lucie Vondráčkovej z detskej na dospelú speváčku, ktorou sa snaží byť už na niekoľkých predchádzajúcich albumoch a poslucháč si jej (umelecké) starnutie vlastne ani nevšimol. Album Láskověty je však úplne niečo iné a v kariére známej speváčky je prosto zlomový.
Ak sa nemýlim, tak je to prvý raz, čo na nahrávke speváčka nespolupracuje so svojim otcom (Jiří Vondráček), ako s hudobným skladateľom a matkou (Hana Sorrosová), ako s textárkou piesní. Navyše absolútne odvážne sa speváčka zverila do rúk slovenskému autorskému a produkčnému tímu, na ktorého čele stál Braňo Jančich.
Ten má na svojom konte v prvom rade zásadné účinkovanie a tvorenie pre projekt PS, kde bol hlavne autorským elementom, po boku so zrejme protekčne dosadenou speváčkou (to v žiadnom prípade neznamená zlou speváčkou) – neterou vtedy mediálneho magnáta Pavla Ruska. Po konci tohto porevolučného slovenského Roxettu sa Jančich spolčil s ktorousi Twiinskou (nikdy neviem s ktorou, sú totiž rovnaké) a pôsobil na niekoľkých projektoch ako (povedzme na rovinu, dobrý) producent.
Spojenie Braňo Jančich – Lucie Vondráčková mi na počiatku neprišlo moc lákavé a k tejto myšlienke posielam jedno veľké sorry. Po vypočutí si albumu je jasné, že Braňo odviedol hádam najlepšiu prácu svojej kariéry a ak chcela Lucie Vondráčková urobiť niečo iné, nemohla si vybrať lepšie. Pri spolupráci s Jančichom totiž došlo k tomu, že sa Lucie podieľala na albume nielen ako speváčka, ale tiež ako spoluautorka hudby i textov a myslím si, že práve vedená šikovnou rukou producenta (a temer výhradného autora hudby) sa pri tak zodpovednej práci dokázala uvoľniť a urobiť všetko podľa toho, ako to cíti.
Výsledok? Famózny! Trochu rebelka, trochu rockerka, v každom prípade dáma s vlastným názorom, jedinečná interpretka, ktorej poslucháč uverí všetko v základnej zostave nových piesní, stačí dobre načúvať. Čerešňou na pomyselnej torte je slovensky spievaný text Kamila Peteraja Tak nebuď prekvapená. Už veľa českých speváčok sa snažilo spievať po slovensky. Hádam menej času by zabralo hľadať tie, ktoré to neskúšali. Lucie Vondráčková v tejto disciplíne hneď pri prvom pokuse vystrelila na vrchol pomyselnej hitparády a slovenskú pesničku zaspievala ako bohyňa, akoby slovenčinu používala celý život, bez badateľných prízvukov a vďaka hudbe, Peterajovmu textu a speváčkinmu prejavu ide o pieseň, pri ktorej mrazí pri každom počúvaní aj pol roka od vydania albumu.
Tých jedenásť nových piesní, na ktorých okrem iných spolupracovali i Marián Čekovský, Kandráčovci, či Jimi Cimbala – či, je zámerné, nechce sa mi vypisovať všetkých – vo výsledku iba potvrdzuje, že z princeznej českého popu sa stáva jedna z hlavných adeptiek na trón kráľovnej. Láskověty Lucie Vondráčkovej sú totiž na jednej strane úplne iným albumom, než sme od nej očakávali, no na druhej strane je tá zmena síce výrazná, no tak prirodzená, že absolútne bez zbytočného pátosu a preháňania si dovolím tvrdiť, že ide o speváčkin najlepší album vôbec.
Album, na ktorom mi až prekážajú bonusy v podobe starého duetu s Michalom Davidom, či remix jej hádam najzásadnejšieho hitu Džíny. Byla to láska s Michalom Davidom má naozaj miesto na Davidovom diskotékovom albume, na ktorom pred rokmi vyšla a Džíny v podobe remixu určite áno, ale mal sa oň postarať niektorý z hip hopových kolegov, s ktorým Vondráčková na album pripravila niekoľko mimoriadne dobrých piesní.
Bola by to excelentná bodka za inak skvelým materiálom. Lucii odporúčam v tomto období návratu vinylov, aby popremýšľala album vydať aj v tejto forme, k jej novinke sa vinyl mimoriadne hodí. Láskověty sú dôkazom toho, že viac ako tri roky stará Růže uzavrela jednu etapu speváčkinej kariéry a Láskověty otvárajú etapu druhú, pričom sa dá predpokladať, že bude plná výnimočných prekvapení, ako je toto.
Album vyšiel tesne pred minuloročnými Vianocami (2021) a štartujúce leto považujem za ideálne obdobie, kedy sa vrátiť k projektom, na ktoré v čase vydania neostal čas, no nevenovať im pozornosť by bolo hriechom.
Pavol Božík
90%
ZOZNAM SKLADIEB: Vzkaz v láhvi / Jen ty a já / Nemusím do nebe / Hvězdy / Honza (feat. Kandráčovci) / Každý den (feat. Grenuy) / Tak nebuď prekvapená / Extáze / Tvoje ex (feat. Raego) / Nespoutaná / Dotyk lásky / Bonusy: Byla to láska (feat. Michal David / remix DJ Mark Voss) / Džíny (remix DJ Mark Voss) / Rány (Všechno se zvládnout dá / & Raego)
