Publicista, producent, spisovateľ, obsahový šéf mnohých časopisov. Napísal more kníh, vyprodukoval viac ako sto albumov – MC, CD, vinylov – od hereckých portrétov cez tanečnú hudbu až po rozprávky. Hovoria o ňom, že iba málokto pozná zákulisie šoubiznisu tak dobre ako Miroslav Graclík. O tom už čosi viete z rozhovoru, ktorý ste si u nás mohli prečítať nedávno. Neúnavný publicista má však ďalšie novinky a rozprávať sa s ním by bezpochyby vydalo na samostatnú knihu, nielen na obsiahle rozhovory! Ako to ten človek stíha?
Kniha Pan Moravanka je vašou horúcou novinkou, ktorú ste pripravili s tým najpovolanejším a Moravanmi, Čechmi i Slovákmi milovaným – s Janom Slabákom, kapelníkom legendárnej Moravanky, bez ktorej sa v ére tých najväčších šouprogramov nezaobišiel azda ani jeden…
Vyjde už čoskoro. Je to autorizované výpravné dielo, pretože pán Slabák mi otvoril svoj veľký archív, z ktorého som si mohol naskenovať a zaradiť do knižky všetko, čo som chcel.
A od konca októbra na trhu aj knižka ABBA za železnou oponou…
A výborne sa nám rozbehla! Je to príbeh od speváka, skladateľa, spisovateľa a maliara Richarda Pachmana, ktorý je od roku 1974 fanúšikom skupiny. S ABBOU sa nedávno osobne stretol a splnil si tak svoj detský sen. V knihe na skupinu spomína aj celý rad českých a slovenských spevákov. Nuž a práve vyšla aj CD audiokniha Václava Nekvapila nazvaná Fejetony ze šuplíku. Ak totiž Vašek práve nefotí alebo nepíše knihy, tak z neho padajú vtipné fejtóny a poviedky – tak som ho nahovoril, aby vybral a načítal tie, ktoré sa mu najviac pozdávajú, že ich vydáme na albume, aby pobavili poslucháčov.
O desiatkach vašich projektov – CD, kníh sme sa už nedávno zmieňovali, určite aj váš život by bol výborným a hutným námetom na napísanie knihy. Ale ste napríklad aj autorom prvého kompletného životopisu Hany Zagorovej, ten sme bližšie nespomínali.
Je to autorizovaná kniha a ponúka nielen veľký exkluzívny, otvorený rozhovor s Hanou Zagorovou, ale aj s jej manželom Štefanom Margitom a dlhoročným kapelníkom a priateľom Karlom Vágnerom. Dokonca i názov Zagorka vymyslela samotná Hanka. Priznala sa mi, že nemá rada, keď jej hovoria Hanička Písnička, ale že Zagorka je super. Spolupráca s ňou bola báječná! Bola nesmierne ústretová, pri autorizácii nič z textu nevyhodila, dala mi k dispozícii fotky zo svojho súkromného archívu i kontakty na fanúšikov, blízkych spolupracovníkov. Napokon zariadila aj krst knihy, ako kmotru dohodla Jiřinu Bohdalovú. Takúto úžasnú spoluprácu som okrem Zagorky zažil už iba s Jiřinou Švorcovou a aktuálne s Janom Slabákom na knihe Pan Moravanka. Po Hankinom odchode som vydal druhé, rozšírené vydanie, ktoré je už opäť všade vypredané.
Pozerám sa na Nové príbehy psíka a mačičky – knižku, ktorú ste napísali spoločne s kolegom Václavom Nekvapilom, spoluautorom viacerých vašich diel. Úlet?
Napísať edukatívnu rozprávku pre deti, ktorá im ukáže, čo je správne a čo nie, ma vždy lákalo. Bolo zábavné vymýšľať, o čom budú jednotlivé príbehy, a čo tí dvaja povystrájajú, aby deťom ukázali cestu, ako sa majú správať. Zábavné bolo aj samotné písanie, keď sme si vzájomne posielali mailom jednotlivé príbehy a dopisovali do nich svoje poznámky a postrehy. Implementovali sme do nich aj niektoré sociologické otázky, nasadili sme ich do detských hlavičiek a ktovie, možno niektorý z tých malých čitateľov príde s riešením problému, nad ktorými si súčasní vedci lámu hlavy. Mali sme k dispozícii aj detského psychológa na konzultácie jednotlivých kapitol a pri príprave prebiehali aj skúšobné čítania v škôlkach i v školách.
Extrémne detailná práca…
A veľmi zaujímavá, hoci si myslím, že jej výsledok je trochu nedocenený a tvári sa v obchodoch iba ako ďalšia detská knižka. Vydal som totiž nielen knihu, ale aj tri cédečká, na ktorých mi príbehy z nej načítali Michal Gulyáš, Libor Petrů a mačičku nahovorila speváčka Heidi Janků. Pripravil som aj tri cédečká pesničiek pre deti a štyri špeciálne piesne o psíkovi a mačičke vyšli ako vinylový singel, teda EP platňa a štyri príbehy aj na vinylovom LP. Rád by som v príbehoch tejto dvojice pokračoval. Máme rozpísané dielo Psík a mačička na dovolenke, ako letia k moru a čo všetko sa im tam prihodí. Prišiel však covid a cestovka, ktorá mala odobrať časť nákladu a zaplatiť vydanie knihy, sa dostala do finančných problémov. Tak som ju zatiaľ odložil do šuplíka s nádejou, že sa k nej raz v lepších finančných časoch vrátim. A možno psík s mačičkou nepocestujú k moru, ale budú putovať po Česku a Slovensku. Záleží na predstave donora, ktorý sa na rozprávke bude finančne podieľať.
Osobitnou kapitolou sú vaše Rozhovory trochu inak – dialógy so známymi ľuďmi až pod kožu. Ťažko sa usiluje o ich úprimnosť a otvorenosť? Kto z nich bol pre vás najväčšou výzvou?
Rozhovory ma nesmierne bavia! Žurnalistom som sa túžil stať najmä preto, aby som sa mohol stretávať s umelcami a pýtať sa ich na veci, na ktoré sa ich vtedy novinári nepýtali. So skromnosťou sebe vlastnou musím priznať, že sa mi zväčša podarí navodiť atmosféru, v ktorej mi respondent verí a povie aj veci, ktoré ešte nikomu neprezradil. Často je to ťažké, ale keď sa to podarí, výsledok stojí za to. Ťažkým orieškom bola Marika Gombitová, ktorá si k sebe neznámych ľudí púšťa iba výnimočne. A veľmi ostražitý je napríklad aj Miroslav Donutil.
Máte medzi slávnymi umelcami aj priateľov?
Neviem, či priamo priateľov, ale skôr kamarátov a známych. V šoubiznise sa pohybujem už celé roky, preto dobre viem, aký je falošný a že v ňom v podstate žiadne priateľstvá neexistujú. Prvý raz som si to uvedomil, keď som krátko po roku 2000 odišiel z najčítanejšieho českého denníka Blesk zakladať nový denník Aha! Ako reportér titulných stránok Blesku som takmer nestíhal zdvíhať mobil, ako mi všetci volali a chceli sa priateliť a stretávať, aby som o nich napísal. Keď som z Blesku odišiel, počas jedného týždňa som telefón mohol vyhodiť. Nevolal nikto. Stal som sa neviditeľným. Keď však po niekoľkých mesiacoch začal vchádzať denník Aha!, zrazu sa mobil opäť rozozvučal, ale to som už mal v hlave vyriešené. Možno by som mohol povedať o Heidi Janků, že sme priatelia alebo dobrí kamaráti. Poznáme sa z dávnych čias, keď sme ešte obaja žili a pôsobili na severnej Morave a sme v kontakte, hoci sme už niekoľko rokov obaja Pražáci. Skvelý bol aj Heidin manžel Ivo Pavlík, ktorý mal špecifický štýl humoru, ktorý mi vyhovuje. S ním by bola zaujímavá kniha, aj som o nej premýšľal a vravel mu, že ju musíme spraviť. Než sme sa však k tomu dostali, Ivo, žiaľ, navždy odišiel.
Takmer všetky, vlastne z tých starších titulov všetky, knihy máte vypredané, cítite spokojnosť?
Asi áno. Aj keď človek píše pre seba, lebo mu to robí radosť, tak primárne to robí pre ľudí, takže ho teší, keď sa jeho knihy dobre predávajú a je o ne záujem.
– red –
Foto: archív Miroslava Graclíka
