Bublina spľasla, dostavil sa absťák

Nebolo to vopred pripravované, zariadila to tak náhoda. Na Fentasy som sa bol pozrieť v kine v Nových Zámkoch. Od momentu, čo som to vedel, zaoberal som sa myšlienkou, aké plné bude hľadisko a či sa Novozámčania prídu pozrieť na svojho rodáka. Noël Czuczor totiž vyrastal v Nových Zámkoch a tak by som predpokladal, že sa miestni prídu pozrieť na výkon jedného z najvýraznejších, a z môjho pohľadu i najlepších mladých slovenských hercov súčasnosti. Novozámčanov jeho výkon žiaľ, príliš nezaujímal, v kine bolo obsadených pár miest a bublina, ktorú som si nafúkol vo svojej hlave, razom spľasla. Žiaľ, nebola to jediná bublina, ktorá v ten večer spľasla.

Film Fentasy vtrhol do slovenských kín ako mimoriadne ambiciózny projekt, film o drogách, respektíve o zákulisí ich výroby a distribúcie, postavený na základoch skutočných udalostí, vznikajúci šesť rokov, postprodukčne dokončovaný v Hollywoode a našli by sme mnoho ďalších superlatív, ktorými sa pýši.

Niekoľko dní premýšľam o tom, čo bolo cieľom filmu Fentasy? Ukázať, že vieme na Slovensku nakrútiť film, ktorý je vizuálne na svetovej úrovni? V poriadku, ak to bol cieľ, Fentasy by hravo získalo osemdesiatpercentné hodnotenie. Ibaže všetko ostatné už tú veľkú slávu iba znižuje.

Peller (Noël Czuczor) sa so svojou výstrednou priateľkou Sofiou (Kristína Kanátová) rozhodne zarobiť poriadny balík peňazí, aby mohli vypadnúť z Bratislavy. Rozbehnú biznis s fentanylom, syntetickou drogou, ktorá je až päťdesiatkrát silnejšia ako heroín. Drogové podsvetie však nie je nič pre slabé povahy a dvojici začne ísť po krku nielen polícia, ale aj nebezpečná ruská mafia. Dá sa z tohto kolotoča za hranou zákona vôbec vystúpiť?

Ešte raz si teda položím otázku. Čo je Fentasy? Drogová dráma, ktorá má ozrejmiť, že to s drogami na Slovensku nie je vôbec ružové? Protidrogová agitácia, ktorá má odradiť od brania drog? Či naopak propaganda špeciálnych policajných oddelení bojujúcich s dílermi drog? Či iba prachobyčajná reklama na hlavného partnera (jeho názov sa okato, prvoplánovo a rovno niekoľkokrát, objavuje na stánku s občerstvením, alebo na  prepravných kontajneroch v prístave)? Odpoveď? Zo všetkého trochu a dohromady temer nič!

Po necelú hodinu a pol trvajúcom filme som totiž nadobudol dojem, že na podobné otázky nedokážu odpovedať ani samotní tvorcovia, ktorí chceli na plátno priniesť niečo svetové, o čom sa bude diskutovať, ale na ceste vzniku, ktorá bola dlhá šesť rokov, sa sami zrejme stratili.

Najväčším problémom slovenskej filmovej novinky nie je ani tak príbeh, ako zvuk, ktorý by sa v takej forme v žiadnom prípade nemal dostať v roku 2024 na plátna kín a už vôbec následne neklásť dôraz na to, že postprodukčné práce vznikali na druhej strane oceánu. Ak za toto niekomu zaplatili, mal by vrátiť peniaze. Zvuk je absolútne nevyvážaný, keď hrá hudba a do nej idú dialógy, nerozumieť absolútne ničomu, tak je hudba prehlušujúca a keď sa to navyše spojí so zvukom (ne)artikulujúcich hercov, výsledok skôr pôsobí tak, akoby sa divák díval na ozvučené, nič nehovoriace, pohybujúce sa obrázky. A toto naozaj nie je o tom, že by som mal tendenciu zhadzovať z nejakého dôvodu film, toto je veľký, ba priam najväčší problém celého filmu.

Následne prichádza absolútne nevyužitý potenciál témy. Ak niečo v tom filme pôsobí dramatický a posúva ho vpred, tak je to, paradoxne, práve tá hudba, ktorá tlmí dialógy a vytláča do popredia dramatickosť udalostí. No a potom ešte asi štyri posledné minúty pred záverečnými titulkami, kedy dôjde k síce neuveriteľnému, ale predsa len k zvratu.

Ďalším problémom je uveriteľnosť celého príbehu. Ruských hrdlorezov v ňom zastupuje naspídovaný blonďatý trtko, ktorý je viac zábavný než hrozný, takzvaná ruská mafia sú vlastne tri obstarožné vetché vechte, do ktorých keď pichnete palcom, tak spadnú, no a v najdramatickejšej, záverečnej scéne sa ten istý blonďatý čávo pri prestrelke ani nesnaží kryť, ale rovno sa postaví do priestoru a strieľa a čuduj sa svete, on zasiahne, jeho nie a našli by sme veľa ďalších, tak trochu mierne povedané, nezmyslov.

Herecké výkony? Ak je vo filme ženská vyšetrovateľka, ktorá má scénu, kde beží za páchateľom, s pištoľou v ruke a akože mieri a zároveň sa kryje, mali by sa tvorcovia unúvať zaplatiť týmto ženám chlapov z reálneho komanda, ktorí by ich naučili ako sa to robí. Žiaľ, nie je to iba špeciálne prípad Anny Jakab Rakovskej, ani zďaleka nie je jedinou filmovou policajtkou, ktorá vyzerá tak, že namiesto páchateľa ženie hejno sliepok do kurníka.

Ďalšia zaujímavosť je Kristína Kanátová, ktorej zrejme niekto vnukol myšlienku, že tváriť sa hodinu a pol zduto, znamená tváriť sa dramaticky a vyvolávať tým dojem napätia. Kanátová jednak príšerne artikuluje, hlce slová a či sa už snaží vyvolať dojem, že sa bojí, alebo je práve na koni, vždy to pôsobí až extrémne nepresvedčivo. Je to obrovská škoda, pretože Kristína je ohromný zjav, má neopozeranú tvár a presne sa hodí do postáv, aké jej ponúkol práve film Fentasy. O to viac zamrzí, že je to tak premárnená šanca.

Milí Novozámčania, takže napokon, hoci mal vo filme najmenej priestoru, a to i napriek tomu, že sa v ňom vlastne všetko točí okolo neho, váš Noël Czuczor je opäť raz žiarivým dôkazom toho, že urobil najlepšie ako mohol, keď nechal vyštudovanú obchodnú akadémiu zavesenú na klinci a od detstva fascinovaný filmom sa mu začal venovať profesionálne. Je to jedna z tých výnimiek potvrdzujúcich pravidlo, že herecká škola môže mať zmysel, hoci vychová za ročník iba jedného kvalitného herca, pretože sorry, ale ono to tak v posledných rokoch vyzerá.

Ak má byť Fentasy filmom o droge, ktorá zmení život na kolotoč, ktorý v konečnom dôsledku ohrozí celý život, tak ten kolotoč bohužiaľ niekde spomalil, stratil grády. Je to veľkolepý vizuálny zážitok, avšak všetko ostatné žiaľ vyzerá, akoby to boli prvé čítačky a nakrúcať sa iba začne. Bohužiaľ, výsledok ostane už navždy rovnaký.

Pavol Božík
50%

Kukni na to! je mediálnym partnerom filmu

Réžia: Samuel Vičan, Anastasia Hoppanová,
Hrajú: Noël Czuczor, Kristína Kanátová, David Švehlík
Čas projekcie: 88. minút
Distribuuje: Continental Film