Iba dym a popol

Film Správa, režiséra Petra Bebjaka, mal za sebou už pred uvedením do kín tak málo pravdepodobnú históriu, že by sme film s rovnakým osudom hľadali iba veľmi ťažko. Boj s pandémiou niekoľkokrát oddialil plánovanú premiéru a na základe zmeny pravidiel sa Bebjakova novinka stihla už aj uchádzať o najprestížnejšiu filmovú sošku Oscar®, čoho princíp som síce doteraz nepochopil, ale to je absolútne bezpredmetné i z dôvodu, že sa tak udialo absolútnym právom. Dôležité ale je, že sa Správa konečne dostala aj do slovenských kín.

Správa je film nakrútený podľa skutočného príbehu, o ktorom väčšina z nás minimálne počula, mnohí ho majú naštudovaný, čítali o ňom a o niekoho sa možno iba tak obtrel, avšak v každom prípade ide o zásadnú časť dejín, ktorá sa nás bytostne dotýka.

V ten deň, 7. apríla 1944 sa Alfrédovi Wetzlerovi podarilo čosi jedinečné – unikol spolu s mladším väzňom Vrbom z prísne stráženého tábora smrti Osvienčim. Cieľom úteku však nebolo zachrániť si vlastný život, ale zabrániť umieraniu tisícov ľudí. Po smrteľne nebezpečnom putovaní došli na Slovensko, kde vznikla správa o genocíde. Tajnými cestami sa dostala až do rúk Winstona Churchilla a Franklina D. Roosevelta a zasiahla do vývoja 2. svetovej vojny.

Príbeh plný napätia a emócií osloví diváka napínavou drámou úteku, absurditou vývoja dejín, ale aj vnútornou silou muža, ktorý sa postavil proti zvrátenosti systému, dodávajú tvorcovia. V ničom nepreháňajú! Možno snáď treba dodať, že je to rovnako dráma, ktorá svojim spôsobom dvíha varovný prst aj nad súčasnosťou, ale k tomu sa postupne dostanem.

Peter Bebjak zarezonoval u divákov už svojim prvým filmom Marhuľový ostrov (2011) so Szidi Tobias v hlavnej úlohe. Ako herec o rok neskôr prekvapil vo filme Anjeli, v ktorom stvárnil veľmi špecifického hrdinu, ktorého osud je v tejto krajne stále tabuizovanou témou. Následne sa venoval aj hororovej tvorbe, pričom sa pokúsil sfilmovať podľa mňa nesfilmovateľnú Karikovu Trhlinu. Medzitým nakrútil množstvo skvelých seriálov na Slovenku i v Česku a teraz sa vrátil k filmu.

Je to návrat excelentný a veľmi ťažko sa to dá zhrnúť do niekoľkých viet. Autori scenára (Jozef Paštéka, Tomáš Bombík a samotný Peter Bebjak) totiž v príbehu naozaj netlačia na to, aby z Wetzlera a Vrbu urobili hrdinov, ktorí si zachránili vlastný život, ale tých, ktorí sa snažia zachrániť životy ďalších, ktorí spoza ostatného plota nemali šancu utiecť. V Správe sa príliš veľa nerozpráva a pritom ten film hovorí veľmi veľa. To je na Bebjakovej práci famózne. Vypovedá obrazom. Pri takejto téme je to ten najlepší spôsob, ako diváka zapojiť natoľko, aby začal intenzívne uvažovať nad tým, o aké zverstvá išlo a to sa dá povedať výborne nasnímaným obrazom a aj bez slov.

To, ako sa kulisákom podarilo vytvoriť kdesi na Záhorí kópiu Osvienčimu je desivé na pohľad a aj teraz, keď si na to spomínam. Bebjakova Správa nielenže vychádza z autentického príbehu, ale ona autenticky aj pôsobí, teda v zmysle, že divák má pri sledovaní pocit, že je toho súčasťou. A to všetko dokázal Bebjak zostrihať do hodiny a pol. Mimoriadne štedrý čas pre diváka, ktorý dostáva na tácke také množstvo negatívnej energie, že viac by možno ani neuniesol. A pritom je fascinujúce, že za ten relatívne krátky čas stihol Bebjak vypovedať úplne všetko.

Osobne mi na filme vadili dve veci, nad ktorými som v podstate ochotný mávnuť rukou. V istých momentoch som tam našiel filmárske prvky, ktoré sa objavili aj v Trhline a pri takomto žánri, by som tú jednu či dve scény natočil inou formou. Druhý problém nastal, keď sa už obaja hrdinovia dostali do mesta a tam odovzdali svoju správu a dotyčný pán na úrade sa opýtal: Bolo ťažké utiecť z Osvienčimu? Prepáčte, ale toto bol najhorší moment filmu, pretože to bola otázka hodná Viliama R., ktorý sa vo svojich akože charitatívnych reláciách ešte aj rovnakým tónom a rovnako primitívne pýta: A moc ťa bolelo, keď mamička umrela?

Avšak v celkovom kontexte a hodnotách, ktoré sa Bebjak snaží Správou podať, však tieto veci zapadajú do ústrania a sú z hlavy vytesnené. Ostáva v nich nezabudnuteľný a mrazivý herecký výkon Noëla Czuczora, ktorý doteraz už mnohokrát presvedčil, že je talentovaný herec, k čomu mu vlastne prvý raz dal príležitosť práve Peter Bebjak, pred šiestimi rokmi vo filme Čistič. Tento raz už spoločne ukázali, že Czuczor sa vyprofiloval medzi najzásadnejších hercov mladej generácie a je jedným z mála tých, ktorí naozaj dokážu svoju postavu precítiť, naozaj svoju rolu zahrať a navyše pre ňu urobiť všetko (pre nakrúcanie zhodil 18 kíl). Absolútne bravúrne mu však sekundujú aj ďalší hereckí kolegovia a nebolo by správne ich nespomenúť.

Peter Bebjak prišiel s filmom, ktorý sa opäť natrvalo zaradí medzi moje obľúbené, hneď vedľa jeho Marhuľového ostrova. Hoci pri tom sa skôr relaxuje, Správa je absolútny protipól. Je šokujúce, že sa také niečo dialo a ešte viac je šokujúce, že potichu a častokrát si to neuvedomujúc, kráčame k tomu, aby sa to zopakovalo. Z tohto filmu sa divákovi nebude chcieť odísť po poslednej scéne, ale keby predsa, tak prosím vydržte. Odznie tam ešte veľmi veľa vecí, pri ktorých ak dohliadneme, aby sa aspoň trochu zmiernili, nebudeme musieť už nikdy nikam utekať.

Pavol Božík
90%

Réžia: Peter Bebjak
Hrajú: Noël Czuczor, Peter Ondrejička, Wojciech Mecwaldowski, Jacek Beler, John Hannah, Ondřej Malý, Michal Režný, Kamil Nożyński, Aleksander Mincer, Ksawery Szlenkier

Premiéra: 23. september 2021
Distribuuje: Continental Film
Žáner: Dráma / Skutočný príbeh
Verzia: 2D
Čas projekcie: 95 minút