Keď Karel Mayer v Rozprávkovej ríši zastrelil hovoriaceho vlka, Jana Nagyová – princezná Arabela pripisovala vinu Rumburakovi. Začala sa tak nekonečná naháňačka medzi Ríšou rozprávok a svetom ľudí, v ktorom sa kultová princezná zamilovala do mladého junáka. Arabela urobila z Jany Nagyovej hviezdu nielen v socialistickom bloku, ale tiež v západnom Nemecku, na severe Európy, či v španielsky hovoriacich krajinách. V druhej polovici osemdesiatych rokov sa zamilovala a odišla žiť do západného Nemecka. Pred kamery sa po dlhých takmer 30 rokoch vrátila minulý rok a spôsobila tým mierne zemetrasenie. Gratulujú jej k tomu fanúšikovia i hereckí kolegovia. S veľkým rešpektom som požiadal Janu Nagyovú o rozhovor. Predsa len, je to pre mňa stále princezná, na ktorej príbehu som vyrastal. Moja radosť z jej pozitívnej odpovede bola taká obrovská, ako tá jej, keď jej ponúkli úlohu Hildy Múdrej v pripravovanom filme o Ondrejovi Nepelovi. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, o Arabele, filmovom znásilnení, i o tom, čo ju primälo vrátiť sa pred kamery. Otvorene, bez okolkov, bez pretvárky. Bola to fuška na tri noci, napísala mi v poslednej správe s veselým smajlíkom. Bolo o čom! O to viac sa teším, že Jana Nagyová tomu venovala toľko času a ďakujem za to!
Pani Nagyová, o vašom návrate pred kamery sa hovorí ako comebacku milénia. Stotožňujete sa s tým?
Musím sa pousmiať. O tejto novej miléniovskej variante môjho návratu pred kamery som ešte nepočula (smiech). Boli to vaše slová? Váš nápad? Svätou pravdou ale je, že som kariéru na dlho ukončila ešte v minulom storočí. 😊
Rozoberieme si to podrobnejšie, ale začnime tou najhorúcejšou správou – zahráte si ikonickú trénerku Hildu Múdru v životopisnom filme o hádam najznámejšom československom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Ako ste prijali túto ponuku?
O pripravovanom životopisnom filme olympijského víťaza v Sappore (1972) a trojnásobného majstra sveta v krasokorčuľovaní, Ondreja Nepelu, som už niečo vedela počas natáčania českej rozprávky Princ Mamánek v minulom roku. Režisér Jakub Červenka mi cestou v aute z Prahy na Pohansko dlho rozprával o tomto vysnívanom projekte, ktorý nosil už roky vo svojej hlave. Hovoril o práci na scenári, o filmovom tíme, o najbližších spolupracovníkoch. Ale nie o obsadení. Spomínal, že chce spraviť casting v Bratislave a hľadá Ondríka. O tete Hilde, ako ju Ondrík nazýval, reč nebola. Až niekedy začiatkom roka 2022 ma pán Červenka telefonicky skontaktoval a ponúkol mi úlohu tejto legendárnej trénerky. Waw! Zaskočil ma! Vyrazilo mi to dych a stratila som i na pár sekúnd reč. Krasokorčuľovanie! Môj detský sen! (úsmev) Ako malé dievča som snívala stáť na ľade ako Hanka Mašková, Sonja Morgenstern, Janet Lynn alebo tanečný pár Romanovci a krútiť piruety v trblietavých šatočkách. A teraz? Hilda Múdra? Legendárna trénerka pôvodom z Viedne? Mám veriť na zázraky?
Na Kukni na to! sme správu o projekte uverejnili ako prví, následne ste ju zdieľali na svojich sociálnych sieťach a vaši fanúšikovia tú správu prijali s absolútnou eufóriou a gratulovali vám oni i vaši kolegovia, medzi inými Maroš Kramár. Teší vás to?
Oficiálne sa táto správa v tlači a na sociálnych sieťach potvrdila len pred pár dňami. Pravdupovediac, prekvapila ma vaša prvotná správička. Priznám sa, že váš zaujímavý online portál o hudbe, knihách, o filmoch a cestovaní – Kukni na to! som dovtedy nepoznala. A tak som kukla (smiech) a zdieľala túto bombastickú, ešte utajenú správu i na mojej stránke na FB a Instagrame 😊. Nielen rodina, priatelia ale i niektorí sympatickí kolegovia mi skutočne s veľkým nadšením gratulovali. Myslím, že sa úprimne tešia spolu so mnou. Ako napríklad Maroško Kramár, môj najpopulárnejší filmový partner a kolega z minulosti. Nielen on by si rád so mnou zahral, ale i ja s ním (úsmev). Je to môj ďalší sen. 😊 V skutočnosti ma veľmi teší empatia mojich priateľov a kolegov.
Filmári sa podľa prvých správ rozhodli popasovať aj s najväčším Nepelovým osobným tajomstvom – jeho sexuálnou orientáciou. Na puritánskom Slovensku je to tak trochu chôdza po tenkom ľade a myslím, že popri tom, ako sa k téme sexuálnej rôznorodosti a práv inak orientovaných menšín stavajú slovenskí politici a pod ich vplyvom i väčšina národa, treba k spracovaniu pristupovať veľmi opatrne. Čo si o tom myslíte?
Chôdza po tenkom ľade? Máte naozaj na mysli Slovenskú republiku? Dobre počujem? Puritáni? Negatívny postoj politikov k sexuálnej rôznorodosti a práv inak orientovaných menšín aj dnes? Táto tematika okolo sexuality, respektíve inej sexuálnej orientácie bola nežiaduca v bývalom socialistickom režime. Bola nebezpečná, celospoločensky neprijateľná. A preto nikdy nebol priestor na jej obhajobu, respektíve na objasnenie tejto emocionálnej náklonnosti jedinca k osobám rovnakého pohlavia. Vyžehlený štát so štítom komunistickej ideológie potreboval a verejne priznával len jednu sexuálnu orientáciu a to heterosexuálnu. Homosexualita bola v tom čase považovaná za sexuálnu úchylku, bola perzekuovaná a odsudzovaná. Pravdu povediac, nepoznám dnešný postoj súčasných politikov alebo väčšiny národa k tejto chúlostivej tematike. Ale ako som sa dočítala, človek sa so sexuálnou orientáciou už narodí a nezíska, ani si ju nevyberie počas života. Homosexualita je teda geneticky alebo hormonálne podmienená a jej zmena nie je možná. Treba sa už konečne zbaviť predsudkov, homofóbie a odsudzovania. Homosexualitu treba akceptovať a prijať ju. Veď už viac ako 30 rokov je vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie MKCH 10. Ondrej Nepela, ktorý podobne ako i anglický krasokorčuliar John Curry podľahol zákernej chorobe AIDS, zostane naďalej v mojich očiach veľkým športovým vzorom. A jeho sexuálna orientácia, jeho homosexualita, nič nemení na mojej sympatii a obdive k nemu. Ženy ho milovali 🌹.
Žijete dlhé roky v Nemecku, ja už niekoľko rokov v Nórsku a v tejto téme, myslím si, sú obe krajiny oveľa otvorenejšie, liberálnejšie, a tak politici, ako i samotní ľudia berú za samozrejmé, že VŠETCI majú rovnaké práva vo všetkom, nielen v odvádzaní daní. Ako to vnímate vy?
Ja som žila už v bývalom Československu spoločne s hetero i homosexuálmi. V divadle to nebolo nič nové! A nemala som s tým nikdy problém. Dodnes mám priateľov, ktorí sú inak sexuálne orientovaní ako ja a neprekáža nám to. Som spravodlivá, otvorená a prajem si, aby všetci mali rovnaké práva vo všetkom. Aby každý jedinec dostal šancu žiť ako sa narodil, alebo ako si vysníval. Cítim s nimi!
Prečo podľa vás aj 33 rokov po tom, čo sme sa aspoň v hlavách premiestnili z východu na západ, patríme v tejto téme k najzaostalejšiemu národu v Európe, a možno i vo svete, prečo je menšinová rovnoprávnosť takým strašiakom?
33 rokov, to sú aj Kristove roky, však ? A náš slovanský národ je veľmi pobožný, alebo? Alebo len bol? Patrí Slovensko naozaj medzi tie najzaostalejšie krajiny, čo sa týka tolerancie a menšinovej rovnoprávnosti v Európe? To ste ma šokovali. Zapácha to bezohľadnosťou, nadradenosťou, neúctou a záhubou vzájomného sa rešpektovania. Európa sa zmenila, zjednotila sa. Je nová a liberálna. Všeobecne prepukol boj proti rasizmu a obhajuje sa rešpektovanie. Žiaľ, asi na Slovensku žije ešte veľa strašiakov, ktorí bránia liberalizácii a otvorenosti, preto sa stále nepodporuje slobodná sexuálna orientácia, tá téma je ešte zjavne len v plienkach. Dúfajme, že čoskoro z batoľaťa vyrastie veľké dieťa!
Nemyslíte si, že je to častokrát skôr umelo vytváraný problém, ktorým sa zakrývajú oveľa väčšie problémy?
Či a aké veľké problémy sa skrývajú za týmto, či inými umelo vytvorenými problémami žiaľ, odpovedať neviem. V politike a v politických kruhoch sa nepohybujem, aj keď si ma ľudia občas zmýlili s Janou Nagyovou – Nečasovou, tá bola známa ako vrchná riaditeľka sekcie kabinetu predsedu vlády ČR, ale to v žiadnom prípade (smiech). Politiku vnímam ako neodmysliteľnú súčasť nášho života. Radšej sa ale prikláňam k diplomacii, ako rýpať sa v nej. Doma častokrát s manželom diskutujeme na túto tému, ale aj často zdieľame opačné názory. Jednoducho: umelec a pragmatik (smiech).
Reálne, viete si predstaviť, že by ste sa vrátili žiť trvalo na Slovensko, alebo do Čiech?
Žijem 35 rokov v zahraničí a poznám takmer všetko, čo sa týka chodu každodenného života a to bez korupcie a bez nejakých kontaktov, teda protekcie. Fungujem. Som zabehaná. Doma na Slovensku mám pocit, že som stratená a nefunguje nič tak, ako by som si priala. Očakávala som za tie roky, priznám sa, viac. Cudzinec, povedzme ako ja, bez kontaktov, bez protekcie, bez úplatkov nemá šancu. A to bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie, vieru. Rada sa do rodného kraja vraciam, mám tu svoje korene. Mám tu rodinu, pochovaných svojich rodičov, mám tu bývalých spolužiakov, priateľov a známych. Milujem slovenské divadelníctvo, galérie, koncerty. Ľudové umenie a ľudovú hudbu. Pestujem si svoju rodnú reč a teším sa z každej príležitosti svoju jazykovú schopnosť prezentovať. V Čechách som častejšie pracovne, ale rada si zájdem i na krásne výlety po hradoch a zámkoch. Rada objavujem pamiatky či už v Českom raji, na Kokořinsku, Pohansku alebo v južných Čechách a samozrejme v stovežatej Prahe. Praha je lákavé veľkomesto, v srdci Európy, s internacionálnym publikom. Ma bližšie k nemeckej kultúre, k národnostným menšinám v pohraničnom území a k nemeckému jazyku. Ešte tu by som si snáď dokázala predstaviť žiť, ale manžela už česky ani slovensky nenaučím 😊.
Poďme radšej rýchlo k vašej práci. Váš návrat pred kamery je pre vašich fanúšikov určite radostnou správou. Ja sám som vyrastal na Arabele, neskôr som objavil Smrť stopárok, prázdniny sa mi spájajú s Tajomným ostrovom. Ako otočením Arabelinho prsteňa ste sa však z obrazoviek na dlhé roky vytratili. Ako dlho ste reálne nefilmovali a kedy vám to začalo naozaj chýbať?
Takže vychádzam z toho, že ste generácia 80-tych rokov? Keď vravíte, že ste na Arabele vyrastali. S kufríkom a s deťmi v batohu som z osobného hereckého vlaku vystúpila začiatkom roku 1992 a do medzinárodného rýchlika nastúpila až v roku 2021. Medzitým sa prestup z vlaku na vlak nevydaril. Mám na mysli pokračovanie seriálu Arabela v 90tych rokoch. Na prácu s režisérom Václavom Vorlíčkom som sa veľmi, naozaj veľmi tešila a môj rýchlik i zastavil na hlavnom nádraží v Prahe. V Prahe som síce zostala, ale z natáčania zišlo. A vtedy sa vo mne čosi zlomilo, neviem. Asi ma ovládla trpkosť. Nechcela som v tom čase o hereckom biznise už nič počuť. Až do minulého roku.
V spojitosti s vašim návratom sa v mojom živote minulý rok objavilo záhadne veľa sprievodných momentov. V televízii sa objavila časť seriálu Sestričky, v ktorom ste hrali pacientku. Priznám sa, že som to mal pustené skôr ako zvukovú kulisu k práci, ale keď zaznel váš hlas, okamžite som sa ocitol v soľnej jaskyni, v ktorej Libuška Šafránková vašim hlasom oživovala Soľného princa. Ešte teraz mám zimomriavky. Okamžite som začal seriál sledovať a hrali ste ako bohyňa. Zvažovali ste dlho úlohu v tomto mimoriadne obľúbenom projekte?
Pavol, ak vás smiem takto osloviť, však vy si pamätáte toho viac ako ja 😅. Soľná jaskyňa, Libuška, môj hlas, Soľný princ… Minulý rok bol ešte ťažko poznamenaný corona vírusom. A v januári ma pohltila tragická správa úmrtia mamičky, ktorej sestra zomrela len pár mesiacov pred ňou. Tato veľká strata a žiaľ za milovanou osobou, na ktorú sa nezabúda, ma veľmi poznamenali a zanechali vo mne hlboké stopy smútku. A v tomto smútočnom čase, sa objavilo svetlo na konci tmavého tunela. Režisér a herec Jan Budař mi ponúkol úlohu v jeho filmovej rozprávke Princ Mamánek. To bolo milénium. Moje milenium! (úsmev). Comeback na strieborné plátno. A o dva mesiace na to ma oslovila televízia Markíza do seriálu Sestričky. Ako keby sa dohovorili. 😊 Čas na rozmýšľanie veľa nebol. Ponuka prišla na nemocničné oddelenie, kde som ležala po operácii ramena ako pacientka. A pacientku som si rovno z nemocnice v Düsseldorfe odskočila zahrať i na Slovensko. To bola pecka!
Prerod z princeznej na kráľovnú v rozprávke Princ mamánek vyvoláva dojem, akoby tých 40 rokov od Arabely ani nebolo, alebo sa mýlim?
Pozor! Kráľovná je vyššia hierarchia a môj návrat na filmové plátno si naozaj neviem lepšie predstaviť. S korunkou to mám akosi osudom priklepnuté (úsmev). Z každej princeznej vyrastie kráľovná. Alebo ak chcete verziu, z každej slečny vyrastie žena 😊 a po 40 rokoch už nielen žena, ale i babička (smiech).
Žijem v Nórsku a 9-ročný syn môjho nórskeho suseda, Nór, vás miluje ako Arabelu, dokáže sa na ten seriál dívať dookola a ja vlastne stále s ním. Vnímate úlohu princeznej Arabely ako životnú, osudovú?
Jednoznačne! Arabela je a bola mojou osudnou životnou úlohou. Som hrdá na to, že i dnes sa deti a dospeli radi na tento kultový rozprávkový seriál pozerajú aj v zahraničí a podaktorí ho doslova milujú. Love💙.
Hrali ste vo veľa filmoch, inscenáciách, i ďalších seriáloch a minimálne o jednom televíznom filme ešte môžeme hovoriť ako o kultovom. Česká televízia ho dokonca nedávno pripomenula vo svojej aktuálnej dokumentárnej sérii o československej televíznej tvorbe. Hovorím samozrejme o Polepetkovi. Spomínate si ešte na tento roztomilý projekt?
Polepetko (úsmev), áno. Spomínam si veľmi dobre, pretože som ukážky z tejto hudobnej inscenácie dávala i na moje sociálne siete. Mirko Noga, Ivan Krajíček, Marián Labuda, múkou zašpinená princezná, ktorá si stále babrala ruky a spievala Jeden prútik sem, druhý prútik tam… (úsmev).
V roku 1993 sa Arabela vrátila, avšak bohužiaľ bez vás. Vtedy sa veľa písalo o tom, že dôvodom bol vami požadovaný vysoký honorár. Bola to pravda? Ľutujete to s odstupom času?
O návrate k Arabele som už hovorila a k honorárom sa už nebudem vyjadrovať. Ale to nebola jediná príčina prerušenia kontaktu a spolupráce.
Keď ste pokračovanie videli prvý raz, čo ste si pomysleli?
Pokračovanie som nikdy nevidela a netúžim po tom.
Potom vo vašej filmovej kariére nasleduje dlhá prestávka. Chodili ponuky a odmietali ste ich, alebo tým, že ste žili v Nemecku, stratili ste kontakt s domácim umeleckým svetom?
V Nemecku som stratila kontakt s umeleckým svetom u nás na Slovensku, aj v Čechách, kvôli železnej opone. Písal sa rok 1986 – 1987. Totalitný režim. Po roku 1991 som sa síce vrátila do Prahy, ale už som začala s podnikaním.
Myslím, že väčšina divákov vás má zafixovanú ako princeznú Arabelu, ale to v tom čase boli deti. Ich rodičia, najmä otcovia si vás však spájajú ešte s jednou kultovou postavou, oveľa dramatickejšou. Rok pred premiérou Arabely ste hrali vo filme Smrť stopárok, aj s Dádou Patrasovou. Václav Vorlíček ten film videl, keď vám ponúkal úlohy princezien? Na tom smetisku ste ležali vy, alebo to boli figuríny?
Dáda a ja. To je neverending story 😊. Nebudete mi veriť, ale my dve sme spolu účinkovali už v slovenskom seriáli Štipka soli a o sebe sme ešte nič nevedeli. Ani pán režisér Vorlíček. Do kriminálneho filmu Smrť stopárok ma obsadil režisér Jindřich Polák. Náhoda? Osud? To vám už dnes nepoviem. Ale krátko na to bol vypísaný konkurz, dnes sa tomu hovorí casting 😊, na úlohu princeznej Arabely, ktorého som sa i ja zúčastnila. A tam to všetko začalo. Bola raz jedna princezná, s čarovným prsteňom, ktorá sa zamilovala do mladého muža zo sveta ľudí, ale zlý čarodejník Rumburak sa svojej nevesty nechcel vzdať (úsmev). Ale vrátim sa k vašej otázke o brutálnej scéne v kriminálnom filme Smrť stopárok s Marekom Perepeczkom. Nebola to slasť ležať pod silným telom tohoto mohutného poľského herca. A scéna so znásilnením bola naozaj krutá. No ešte silnejšia bola scéna mŕtvych dievčat, ktoré našli na smetisku. Áno. Ležali sme v tom hnoji a týždeň som zmývala zo seba smrad tej skládky 🥶🥶🥶.
Spomínal som, že ste vo filme hrali s Dádou Patrasovou. Tá nedávno rozprávala, že v istých fázach jej začne chodiť množstvo žiadostí o autogram z Nemecka a vždy následne zistí, že tam opakujú buď Arabelu, alebo Návštevníkov. Spoznávajú vás aj po rokoch, ako Arabelu, prípadne, zväčší sa občas množstvo pošty vo vašej poštovej schránke?
Autogramy, to bolo kedysi v 80-tych rokoch. Aj ponuky k sobášu (smiech). Áno. Spomínam si. Asi niekto chcel vlastniť nielen princeznú ako ženu, ale aj jej prsteň 🤪. Dodnes existuje nemecký fun club, ktorý sa špecializuje na rozprávky a Arabelu a tým som už podpísala stovky fotografii. Niektorí ľudia poznajú skoro celé pasáže naspamäť, neskutočné.
Tomu celkom dobre rozumiem, som na tom rovnako 😊. Vedeli vaši nemeckí susedia, že vedľa nich býva slávna princezná?
Dlho som žila v anonymite, ktorá mi vyhovovala. Až jedného dňa ma niekto oslovil, že sa strašne podobám jednej herečke, ktorá vraj hrala Arabelu… a bolo. (úsmev)
Ste s Dádou v kontakte?
S Dádou som stále v kontakte a vieme o sebe.
A ešte jednu ženu, ktorá bola silnou súčasťou vášho života, musím spomenúť. Libuška Šafránková. Tá mala byť najskôr Arabela, ale pred nakrúcaním ochorela. Úlohu ste dostali vy a ona vás predabovala. Vrátili ste jej to v rozprávke Soľ nad zlato, kde hrala ona, ale vy ste ju predabovali. A aj v rozprávke Princ mamánek, ktorú aktuálne nakrúcate, mali byť kráľovským párom najskôr Josef Abrhám a Libuška Šafránková. Obaja už bohužiaľ kraľujú v umeleckom nebi a za Libuškou žiaľ čoskoro odišla i Hana Maciuchová, ktorá ju mala v novej rozprávke nahradiť. Napokon ste tú úlohu dostali vy. Boli to opäť osudové, aj keď nie veľmi príjemné zhody náhod?
Osud si so mnou nezahrával. Ale ani ja s ním. Je to kdesi vo hviezdach. Zhoda náhod? Náhodná zhoda? Zhodená náhoda? Prekrúťme to ako chceme, malo to tak byť, je to tak a basta! Rozprávka Princ mamánek prichádza v októbri do kín a veľmi sa na ňu teším. Bude to jedno prekvapenie za druhým. Dobrodružstvo plné úsmevu, plaču, strachu, smrti a lásky. Príbeh dospievania mladého princa, ktorý sa nevie odpútať z mamahotela! Škoda, že sa Libuška, ktorá rozprávku s manželom nahovorila na CD, premiéry bohužiaľ už nedožila 😢. Ani Josef Abrahám. Česť ich pamiatke.
A ešte jedna vec sa minulý rok udiala. V rovnakom čase ako premiéra Sestričiek a príchod informácie o vašej úlohe kráľovnej, vyšiel v reedícii na CD debutový album Darinky Rolincovej, Keby som bola princezná Arabela. Titulná pesnička na ňom je duet s vami. Aká ste speváčka? Mimochodom, tušíte, čo robí Darinka Rolincová dnes?
Aká som speváčka? To musíte posúdiť vy. V niekoľkých inscenáciách som spievala a nahrala i svoje vlastné CD s pesničkami, ktorých texty napísala pani Iva Janžurová. To bol unikát 🤗! Reedíciu albumu Darinky Rolincovej nepoznám. Viem, že Darinka podniká. Sledujem ju na sociálnych sieťach. Mám pocit, že viac podniká ako spieva. Ale to je biznis.
Dlhé roky sme o vás nevedeli, v súčasnosti sa vaše meno skloňuje čoraz intenzívnejšie. Máte viac ponúk, budeme vás vídať častejšie?
Výraz skloňovanie sa mi páči. Ale nepotrpím si ani na skloňovanie môjho mena, ani na celebritný titul, alebo herecké ocenenia. Chcem si ešte pár rôčkov pocestovať po hereckom kráľovstve. A keď mi utečie posledný vlak, tak konečne niekde zakotvím. Hovorí sa tomu domáca pôda? Ale kde táto pôda bude? Minulý rok som si ešte zahrala v českom filme Dana Svatka Dvě slova jako klíč po boku poľskej filmovej legendy Daniela Olbrychskeho, ktorý tento rok slávil 77-narodeniny. Ukrutne silná spolupráca a môj otčenáš v poľštine pochválil dokonca i maestro. O ďalších ponukách by som ťažko rozprávala. Minulý rok to boli tri projekty a tento rok sa začína príprava na životopisný film o Ondrejovi Nepelovi. Natáčanie je v pláne na rok 2023.
Dnes sa mnoho vecí robí tzv. na prvú dobrú, čo sa týka hlavne nekonečných televíznych seriálov. Vy, zdá sa, ste zatiaľ siahli po tej kvalitnejšej práci. Sestričky sú mimoriadne vydarený seriál a rozprávka Honzu Budařa tiež vyzerá na veľkolepý projekt. Bola to náhoda, alebo siahate po takýchto silných projektoch automaticky?
Ak hovoríme o kvalitnej práci, nemám v úmysle sa predvádzať alebo siahať po lacnom tovare. Tie vydarené a veľkolepé projekty si nájdu mňa. Moje kupé vo vlaku ešte nie je obsadené. 😊
Pavol Božík
Zdroj foto:
Česká televize (Arabela, Smrť stopárok)
Princ mamánek FB (Princ mamánek)
