V jednom týždni sa na plátna slovenských kín vrátila hneď dvakrát fenomenálna Penélope Cruz. Jednak v najnovšom filme Pedra Almodóvara, Bolesť a sláva a tiež vo famóznej španielskej dráme režiséra Asghara Farhadiho, Všetci to vedia, v ktorej si zahrala po boku svojho manžela Javiera Bardema. Vďaka Asociácii slovenských filmových klubov prinášame s oboma krátky rozhovor viažúci sa k filmu Všetci to vedia.
Ako ste sa stretli s Asgharom Farhadim?
Penélope Cruz: Veľmi sa mi páčia Asgharove filmy, predovšetkým Rozchod Nadera a Simin, to je podľa mňa skutočne majstrovské dielo. Zavolal mi, že chce nakrúcať film v Španielsku, a že by ma do neho chcel obsadiť. Ten telefonát patrí k najlepším okamžikom celej mojej kariéry. Hrozne ho obdivujem, je jedným z najlepších. Je to dobrý človek, veľmi svojský a neuveriteľne citlivý.
Čo ste si mysleli o scenári, keď ste ho čítali?
Penélope Cruz: Po prvýkrát mi Asghar ten príbeh rozprával už asi pred piatimi rokmi. Je fakt, že za tú dlhú dobu sa mu v hlave veľmi vyvíjal, a hoci sme mu na neho s Javierom kývli, priebežne ho s nami zdieľal. Zaujalo nás, čo tým príbehom chcel povedať. Táto rodina je svojím spôsobom metaforou toho, čo sa deje okolo nás. Ako v básni od Jalāla ad-Dīn Rūmīho, na ktorú som narazila vďaka inému iránskemu kamarátovi pár týždňov pred nakrúcaním. Hovorí sa v nej, že keď trpí jeden člen rodiny, trpí aj celý jej zvyšok. Podstatu tohoto filmu pre mňa vyjadruje práve táto báseň. Keď som o tom hovorila Asgharovi, povedal mi, že pre neho táto báseň tiež veľa znamená, a že na ňu deň predtým práve myslel. Podobné veci sa nám stávali behom celého nakrúcania.
Kto je Laura?
Penélope Cruz: Laura je veľmi zvláštna žena, ktorá toho má veľa za sebou. Musela v živote urobiť pár ťažkých rozhodnutí, ktoré sa dotkli aj iných ľudí. A to ju ťaží. Všetci si nesieme bremeno svojich skúseností a tráum, niekto to má ťažšie, niekto menej. Laura je žena s tajomstvom, ktorá odrazu čelí kríze. Okolnosti ju prinútia to tajomstvo prezradiť, a tým spustí rad vecí, ktoré sa celú dobu snažila udržať v sebe. Preto to bola najkomplikovanejšia postava, akú som kedy musela zahrať.
Identifikovali ste sa niekedy s Laurou?
Penélope Cruz: O tom som nikdy neuvažovala. Nemusím s ňou súhlasiť, mať ju rada ako človeka, mať rada jej povahu a čo robí alebo nerobí. Nemusím si pre seba ospravedlňovať jej činy, len jej potrebujem stopercentne rozumieť. A to sa mi myslím podarilo vďaka tomu, ako skvelo je tá úloha napísaná. Všetky postavy sú komplexné, detailne prepracované a plastické. Nedelia sa na dobré a zlé, rovnako ako v skutočnom živote nie sú veci nikdy také jednoznačné, ako sa zdajú.
Aké bolo nakrúcanie s Asgharom Farhadim?
Penélope Cruz: Išlo to naozaj dobre. Nakrúcanie trvalo skoro štyri mesiace. A behom tej doby sa toho veľmi veľa udialo. Asghar je veľmi náročný, ale zároveň vám všetko skvelo vysvetlí. Veľa toho od vás vyžaduje, ale robí to s taktom. Vo výsledku potom zo seba sami chcete vydať to najlepšie. Je veľmi inšpiratívny. Dostane vás tam, kam chce, s ľahkosťou a eleganciou, pretože je skutočným umelcom. Je svojím spôsobom génius, z inej planéty, obdarený neuveriteľnou citlivosťou. Ľudia ako on sú vzácni. Aspoň ja som za svoju kariéru veľa takých nestretla, ale keď už sa vám to prihodí, cítite, že je výnimočný. Tým, ako rozpráva svoje príbehy, čo sa nimi snaží povedať, dokáže ľudí hlboko zasiahnuť. A robí to s takou pokorou. Netvári sa ako nejaký prorok, pre mňa je omnoho viac ako obyčajný režisér.
Ako ste sa k tomuto projektu dostali?
Javier Bardem: Ak si dobre pamätám, bolo to v roku 2013 alebo 2014 v Los Angeles. Asghar tam propagoval svoj film, ja som tam bol tiež pracovne a vtedy sme sa stretli. Na schôdzku som dorazil nervózny a zároveň natešený, že tohoto umelca – a predovšetkým človeka – stretnem. Fascinuje ma rovnako ako jeho filmy. Snažili sme sa dohovoriť anglicky, ako najlepšie sme vedeli, a naštartovali sme možnosť spolupráce. O pár mesiacov neskôr mi prišiel návrh k vznikajúcemu scenáru a odvtedy sme boli v kontakte.
Aký bol váš prvý dojem z toho návrhu scenára?
Javier Bardem: Asghar pracuje na námetoch, konceptoch, príbehoch. Napísal dvadsať, tridsať strán, ku ktorým priložil veľmi podrobné zhrnutie. Bolo to ako scenár bez dialógov. Veľmi sa mi páčil ten príbeh, jeho atmosféra a predovšetkým vzťahy medzi postavami. Rovnako ako jeho doterajšie filmy je aj Všetci to vedia o medziľudských vzťahoch a spôsobe, ako sa k sebe ľudia chovajú. Je tiež o minulosti, ktorá sa znovu vynorí a môže mať vplyv na ich súčasné životy. Zároveň to bol aj nesmierne trefný popis španielskych spôsobov. A na to, že ho vytvoril cudzinec, mi to prišlo geniálne.
Ako ste v spolupráci s Asgharom Farhadim vdýchol postave Paca život?
Javier Bardem: Keď Asghar dopísal scenár, začali sme sa o postave baviť a skúšať. Veľmi som sa tešil, že si s ním sadnem a budem ho počúvať. Spôsob, akým vedie hercov a tvorí svoje filmy ukazuje, aký je geniálny. Takže práca s ním je pre herca úplná slasť. Miluje totiž hranie, rozumie mu a vie, čo obnáša. Hercov rešpektuje a je k nim veľmi ohľaduplný. Behom skúšok som zistil, že má dar dodať našim hereckým výkonom farbu a lesk. Pre mňa to naviac bola aj príležitosť ako byť s ľuďmi, ktorých obdivujem, a s ktorými som už pracoval, ako s Eduardom, samozrejme s Penélope a s Ricardom, s ktorým som síce nikdy predtým nehral, ale považujem ho za jedného z najlepších hercov na svete. Keď sme sa všetci zišli okolo stola a Asghar nám vykresľoval jednotlivé postavy, keď po nás chcel, aby sme sa zamerali na nejaký veľmi konkrétny detail, a my vďaka tomu mohli vystihnúť ich podstatu, bol to úžasný zážitok. Skúšaním sme strávili asi dva alebo tri týždne. Viem, že by uvítal, keby na to bolo ešte viac času, ale mnohí z hercov mali ešte iné záväzky.
Povedzte nám niečo o vašej postave, o Pacovi…
Javier Bardem: Žije na dedine, aj keď má kontakty s mestom. Tvrdo pracoval, aby sa dostal tam, kde je. Narodil sa v dome, kde teraz žije Laurina rodina. Postupne začal obhospodarovať pôdu a starať sa o vinicu. Na začiatku filmu sa cíti spokojný so svojím osobným aj profesijným životom. Ale potom sa stane niečo, čo na neho kladie rôzne požiadavky: psychologické, emočné, fyzické aj etické a jeho život sa zmení. Jeho minulosť sa zrazu znovu vynorí a zasiahne mu do prítomnosti. Pacova postava, tak ako je napísaná, je veľmi komplexná s radom nuáns a dúfam, že je tak aj zahraná.
Identifikovali ste sa s Pacom?
Javier Bardem: Mám tu postavu veľmi rád. Ako povedala skvelá Victoria Abril, herci majú za úlohu svoje postavy skôr hájiť než ich odsudzovať, inak neodvádzajú svoju prácu. Je teda logické, že vám niektoré postavy úplne nesadnú. Ale to nebol tento prípad. Ako Ramón Samedro v Hlase mora alebo Reinaldo Arenas v Kým sa zotmie– sú to skrátka postavy, na ktoré spomínam s láskou. Mám to teda tak aj s Pacom. Má okolo seba svetlo, žiari, jednoduchosť, ktorá sa blíži istému druhu múdrosti. Stojí nohami pevne na zemi, má výrazný sedliacky rozum.
Aké ste mali vzťahy s ostatnými hercami? Čo ste povedali na to, že nakrúcate zase s Penélope a Ricardom?
Javier Bardem: S Penélope sme akurát dokončili Escobara, kde obaja hráme veľmi silné postavy, ktoré spája ničivý vzťah. Hrali sme spolu v mnohých scénach a bolo to dosť náročné. Tentokrát to ale bolo omnoho jednoduchšie. Penélope ako herečka rastie s každou novou úlohou a je radosť ju vidieť pri práci, ako rozkvitá. Dobre sa nám spolu pracuje, pretože sa už poznáme a to nám veľmi pomáha. O ostatných hercoch by som mohol hovoriť hodiny. Napríklad o Inme Cuesta, s ktorou som sa predtým nestretol, ale jej prácu som poznal. A potom to boli napríklad Elvira či Eduard, ktorých som poznal lebo som s nimi už nakrúcal. A konečne sa mi pošťastilo zahrať si s Ricardom Darínom, s ktorým som chcel pracovať už dlho. Nemáme spolu veľa scén, ale sú veľmi intenzívne. Tiež som rád, že som mohol pri práci vidieť Ramóna Bareu. Je to neobyčajný človek a herec. Aj keď už má veľa skúseností, chce skúšať nové veci. To mi príde úžasné a veľmi inšpiratívne.
Ktorú scénu máte najradšej a ktorá vám prišla najťažšia?
Javier Bardem: Myslím, že celý film je komplikovaný, ale to je svojím spôsobom každý film. Tu už samotný námet predstavuje úrodnú pôdu pre veľkú emočnú intenzitu. Žiadna scéna nebola jednoduchá. Asghar vždy niečo navrhol, pozrel sa, ako to funguje, a keď chcel skúsiť alebo zdôrazniť niečo iné, zmenil tam rôzne detaily. Nič nebolo prísne dané, nikdy nepovedal: Takto to musí byť. Naopak, Asghar miluje život a chce, aby každá scéna skutočnému životu odpovedala čo najvernejšie. Keď sa ohliadnem späť, povedal by som, že asi najzložitejšie boli skupinové scény. Bolo nás tam veľa a každý herec mal svoj vlastný prístup. Každá emócia, napríklad strach, sa dá stvárniť rôznymi spôsobmi. Harmóniu musí nakoniec vytvoriť režisér, ale od hercov to vyžaduje značnú dávku sústredenia. Vždy musíte vnímať ostatných, ale keď je vás desať, je sústredenosť o to dôležitejšia.
O filme Všetci to vedia: Krásna Laura prichádza do rodného Španielska na svadbu svojej sestry. Bujarú oslavu v kraji slnečných viníc však naruší zmiznutie jedného z hostí. Čoskoro sa ukáže, že pod povrchom driemu staré krivdy a tajomstvá, ktoré mali zostať zabudnuté…
