Meno Nina Kohoutová nie je na slovenskej hudobnej scéne úplne neznámy pojem. Iba 16-ročná talentovaná hudobníčka na seba prvýkrát upozornila skladbou Gejša z albumu V hmle od kapely Fallgrapp, na ktorej sa okrem vokálov podieľala aj spoluautorsky. Publiku je ale známa najmä z kapely Autumnist, s ktorou pravidelne koncertuje a na ktorej rádiohlavou ocenený album False Beacon (2018, Deadred/Starcastic) naspievala epickú skladbu Future Lights. Po niekoľkoročnom sólovom akustickom vystupovaní s rôznymi prevzatými skladbami dozrel čas aj na vlastnú tvorbu a speváčka debutuje singlom Blue Sunray.
Vystupovanie s kapelou Autumnist dosť výrazne ovplyvnilo moju predstavu o vlastnom hudobnom smerovaní. Odjakživa ma to ťahalo skôr k tichšej melancholicko-baladickej hudbe, pri ktorej ma počas svojich koncertov vždy prekvapil čo i len malý náznak pohybu v publiku. Užívala som si ich intimitu, každé zapraskanie gitarovej struny a mojou prioritou bolo snaha o akési hlbšie vnútorné prepojenie medzi mnou a poslucháčmi. No zrazu prišiel Autumnist, spájajúci mne veľmi blízku hudobnú tmavosť a abstrakciu, viacčlenná živá kapela s elektronikou a pre mňa dovtedy nepoznané tancujúce publikum. Začalo ma to neskutočne baviť, hovorí Nina.
Témou jej autorskej hudobnej prvotiny je vzťah so staršou sestrou, ktorá sa neočakávane osamostatnila a následne stala matkou. Prázdnotu a vnútornú samotu, ktorú Nina pociťovala po jej odchode z rodičovského domu a každodenného životného kolobehu, však pozitívne narušilo narodenie sestrinho syna.
Blue Sunray vnímam ako veľmi intímny kúsok mňa samej. Pieseň je totiž o človeku mne snáď úplne najbližšom. Jeden večer nás od seba delilo päť krokov a dvoje dverí, na druhé ráno sme sa zobudili každá v inom meste. Z každovečerných vzájomných hojení rán sa stali každomesačné. Malý zázrak však priniesol so svojím narodením niečo čarovné – presvetlenie, ktoré prišlo v tú najvhodnejšiu chvíľu pre nás všetkých. Modrý slnečný lúč, smútok v nekonečnej radosti, opisuje Nina.
Skladba vychádza na singli v dvoch odlišných verziách. Pôvodná komorná verzia je nahratá za pomoci výhradne akustických nástrojov, kde gitaru dopĺňa bass klarinet jej otca Petra Kohouta (Bez ladu a skladu, Autumnist) a violončelo, ktoré nahral Peter Kaščák (Bez ladu a skladu). Druhú verziu skladby (Flicker version) si vzal na starosť vo svojom domácom štúdiu Vlado Ďurajka (Autumnist) a jeho precízna produkcia dodala skladbe mierne odlišnú atmosféru v bohatších elektro-akustických aranžmánoch. Nahrávanie Blue Sunray prebehlo na jeseň 2019 v trenčianskom štúdiu Men At Sound v réžii Matúša Homolu (Autumnist, Nylon Union) a o mastering nahrávky sa postaral Tomáš Karásek vo svojom štúdiu Gargle&Expel v Prahe. Titulné foto singla nafotila Slávka Miklošová.
