Taliansky Joe Cocker sa zastavil vo Viedni v rámci svojho svetového turné Black Cat World Tour, ktoré pochopiteľne nadväzuje na jeho tohtoročný rovnomenný album. Aj keď v tomto prípade to bolo celé trochu inak, nič to nemení na tom, že svojim dva a pol hodinovým vystúpením nadchol Zucchero vo Viedni vypredanú Stadthalle.
Taliansky bard ohlásil svetové turné na rok 2016 viac, ako pred rokom a v rovnakom čase sa začali predávať vstupenky. Pol roka predtým, než jeho dvanásty štúdiový album Black Cat na konci apríla tohto roka vyšiel. O tom, že je Zucchero osvedčená značka svedčil fakt, že lístky sa míňali ako čerstvé pečivo a keď sa 4. októbra zastavil vo Viedni, privítala ho vypredaná Stadthalle.
Ďalším nezvyčajným krokom bol fakt, že koncert bol kompletne na sedenie, takže aj plocha, na ktorej sa väčšinou stojí bola zaplnená sediacimi divákmi. Vzhľadom na temperament speváka a jeho vystúpení to bol nezvyčajný krok a zrejme si to mysleli i návštevníci, ktorí druhú polovicu koncertu v podstate odstáli a buď tancovali na rýchle skladby, alebo vzdávali spevákovi za jeho výkon hold takýmto spôsobom.
Keď sa pred rokom začali predávať vstupenky, myslel som si, že dôvodom, pre ktorý sa aj na ploche sedí bude to, že Talian možno vystúpi s orchestrom. Nič také sa však nekonalo a spevák si so sebou do Viedne priviezol excelentnú kapelu, ktorá bola zložená z hudobníkov doslova z celého sveta a súčasťou kapely boli i hudobníci a producenti zvučných mien, ktorí so spevákom pracovali na jeho albume.
V každom prípade však okrem talianskych hudobníkov hrali v kapele i Kubánci, Američania, Briti, či Rumun. Táto zostava doviezla do Viedne výbuchy pozitívnej energie, ktorú rozdávali dve a pol hodiny. Zucchero je vo výbornej forme a fakt, že utiahol 150 minútový program si zaslúži veľké uznanie. Vynikajúce vokalistky, hráči a tiež to, že polovicu jeho kapely tvorili ženy. Spevák v podstate celý čas nezliezol z pódia.
Koncert bol rozdelený na tri časti. V tej prvej Zucchero predstavil drvivú väčšinu svojho aktuálneho albumu Black Cat (krátka recenzia na konci článku) a dokázal, že mimoriadne vydarená nahrávka znie naživo excelentne a ešte lepšie. Album, ktorý na prvé počutie nedisponuje prvoplánovými nesmrteľnými hitmi sa v koncertnom prevedení ukázal ako mimoriadne silný a životaschopný. Spevák touto časťou prešiel bez slova a nechal publikum vychutnať si nové piesne v sede a v pokoji. Zrejme predpokladal, že nové pesničky v tomto teritóriu ešte nebudú tak uchytené, ale publikum sa na veľké prekvapenie chytalo aj na ne.
Druhá časť koncertu bola akousi cestou časom. To sa už Zucchero prihovoril publiku, poďakoval sa, že prišlo, že si vypočulo jeho nové piesne a sľúbil, že v ďalšej časti sa už bude iba vracať v čase. Následne zavelil „do stoja“ a išlo sa. Vedo nero, Baila (Sexy Thing), Un soffiop caldo, Rossa mella della sera, Chocabeck a mnoho ďalších prijalo publikum s nadšením. Striedanie dynamických skladieb s tými pomalejšími vyvrchnolilo excelentným duetom s Lucianom Pavarottim (samozrejme, ten znel zo záznamu). Pieseň Miserere zaznela v premiére pred rokmi v programe Pavarotti & Friends, z ktorého záznam bežal počas piesne na veľkom plátne a v sále zrejme nebolo telo, ktoré by nemalo husiu kožu.
Delenia programu na časti prebiehalo iba prostredníctvom informácie na plátne, žiadne pauzy, či spevákove odchody z pódia sa nekonali. Tretia časť bola vlastne posunom sa do finále. Nechýbalo Senza una donna, Per colpa di chi, jeden odchod a na záver ešte jeden song. Potom na pódiu ostal už iba spevákov klobúk a spokojnosťou naplnení diváci sa začali vytrácať domov.
Dva a pol hodinová show (a mohla byť kľudne dlhšia, však sa nedostalo ešte napríklad ani na hity Cuba libre, či Bacco Perbacco) bola vzdaním holdu legendárneho Taliana blues, žánru, ktorému je oddaný celý život. Ako sám uviedol v dokrútkach, blues je večne živý a uznávam, že pokiaľ bude mať takých interpretov, ako je Zucchero, tak večne živý ostane.
Jediným čiernym bodom v ten fenomenálny večer bola príliš veľká ostraha, alebo ako nazvať ansámbel ľudí, ktorí na niečo dozerali v rovnakých spoločenských uniformách. Do haly sa divák dostal v podstate bez kontroly, lístok skontroloval skener a nikoho výnimočne nezaujímal ani obsah tašiek. Do haly divákov uvádzali hostesky, tie, aj s mužskými kolegami napokon stáli celý koncert pod pódiom a striehli neviem na čo. Jednak bránili ľuďom aby sa išli baviť pred pódium, čo je pri koncerte na sedenie v poriadku, pretože by skákajúci dav bránil vo výhľade, ale v podstate neustále pobehovali hore a dole popred pódium, čo rozptyľovalo pozornosť a zbytočne vyvolávalo dojem,že sa niečo deje, čo v dnešnej dobe mohlo vyvolávať zmiešané pocity. A možno len strážili, aby sme si z toho „Cukra“ náhodou neodhryzli. Pre mnohých by to zjavne bolo lákavé sústo.
Black Cat je jeden z najlepších Zuccherových albumov a čierna mačka mu nešťastie rozhodne nepriniesla.
Black Cat World Tour je vyústením podpory k Zuccherovmu dvanástemu štúdiovému albumu Black Cat, ktorý vyšiel 21. apríla. Talian sa jeho prostredníctvom vracia k svojim hudobným koreňom a k tomu, čo má najradšej – k blues. Na albume by poslucháč pri prvom počúvaní márne hľadal prvoplánové, ale silné hity, aj keď uznávam, že v koncertnom prevedení tak zneli v podstate všetky. V štúdiovej podobe je album emočne veľmi silný a nie je cielený komerčne na prvé počutie. Faktom však je, že v jeho obsahu si každý nájde tú svoju srdcovú záležitosť a pri opakovanom počúvaní ich bude hneď niekoľko, až si nakoniec nahrávku zamilujete celú.
Album prináša jedenásť skladieb a dva bonusy, hudobne spevák participoval na každej piesni a textovo sa podieľal na väčšine z nich. Zaujímavosťou je, že text k piesni Streets Of Surrender (S.O.S.) napísal Bono z U2, speváckeho partnera však Zuccherovi v piesni robí Mark Knopfler. Najdojemnejšou piesňou na albume je zrejme Voci. Album, ktorý vznikol pod producentským dohľadom štvorice Don Was, Brendan O´Brien, T Bone Burnett a samotný spevák prináša veľmi silné posolstvá. Prostredníctvom piesní, ktoré sa nasilu nehrajú na hity, no v hudobnej histórii budú mať svoje stále miesto.
Koncert: 95%
Album: 90%
Pavol Božík
Vydavateľstvo (CD): Universal Music
Digitálny predaj: Supraphonline.cz
Rok vydania (CD): 2016
Celkový čas (CD): 47:26
Počet skladieb (CD): 13
