Eurosong už je politika, vyhrala Ukrajina

Taliansky Turín bol hostiteľom 66. ročníka piesňovej súťaže Eurovision Song Contest. Štafeta súťaže putuje na Ukrajinu, kam ju odvezie interpret víťaznej skladby – Kalush Orchestra.

Rovnako, ako rôznorodé a kvalitatívne rozdielne boli dva semifinálové večery, tak pestrý bol i finálový večer, kde sa k dvom desiatkam postupujúcim semifinalistov pridali ešte interpreti z krajín Veľkej päťkyTaliansko, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Nemecko. Veľkolepá prezentácia europopu vo všetkých jeho podobách priniesla po polnoci nového víťaza najsledovanejšej nešportovej udalosti na svete.

Hlasovanie odborných porôt 40 zúčastnených krajín najskôr rozhodlo o víťazovi z Veľkej Británie, za ktorým v tesnom závese skončili ŠvédskoŠpanielsko. O všetkom však rozhodli divácke hlasy. Viac než štyriso z nich získala Ukrajina, ktorá sa s počtom 631 bodov od porôt a divákov umiestnila na vrchole rebríčka.

Aktuálny ročník Eurosongu začal hromadne spievanou mierovou hymnou Johna Lennona Give Peace A Chance! Eurovision Song Contest, ktorý sa 65 rokov prezentoval ako udalosť, ktorá sa nijakým spôsobom nespája s politikou a organizátori nemali problém vylúčiť zo súťaže pesničky s politickým podtextom, sa však tento rok potichu priklonil k politickej propagande, vyčlenením Ruska z boja o účasť vo finále. A hoci sa o tom celý týždeň taktne mlčalo, dovolím si tvrdiť, že Eurosong týmto počinom stratil svoju pomyselnú (ne)politickú čistotu.

Mätúco tiež vyznie, že sa krajina, ktorá sa zmáha s vojnovým atakom, dokáže baviť pred celým svetom, kým doma umierajú ľudia. Zaujímavé tiež bude sledovať, kde sa na budúci rok Eurosong uskutoční, keďže už teraz je Ukrajina v dezolátnom vojnovom stave. Výsledok treba rešpektovať, i keď je bezpochyby výsledkom tlaku aktuálnych udalostí.

Ukrajina sa Eurosongu zúčastnila prvý raz v roku 2003, už o rok neskôr súťaž vyhrala speváčka Ruslana a v roku 2016 speváčka Jamala, pri ktorej sa dodnes diskutuje o tom, že mala byť zo súťaže vylúčená, pretože pesnička mala politický podtext.

A na záver ešte jedna zaujímavosť. Slovensko v spojitosti so súťažou oslavuje významné výročie. Už presne desať rokov toto najväčšie hudobné podujatie na svete statočne ignoruje s výhovorkami na vysoké náklady, či divácky nezáujem. Vzhľadom na úspechy bratov Čechov v posledných rokoch by nebolo od veci upustiť paru verejnoprávnej ješitnosti a zamyslieť sa nad účasťou v ďalších ročníkoch. Naša účasť by totiž bola i propagáciou krajiny v celosvetovom meradle. Naposledy nás v súťaži v roku 2012 prezentoval Max Jason Mai alias Miro Šmajda. Okrem neho tiež Elán, Tublatanka, Marcel Palonder, Katarína Hasprová, Kamil MikulčíkNelou Pociskovou, Kristína a dvojičky Twiins. Najväčší úspech zaznamenal Marcel Palonder (1996) – vo veľkom finále skončil na 18. mieste, naopak iba 8 bodov a posledné miesto v semifinále si vykričala Nela PociskováKamilom Mikulčíkom (2009).

Komplet všetkých tohtoročných súťažných piesní si môžete pripomínať nielen na CD, ale tiež v komplete štyroch vinylových platní, alebo na magnetofónovej kazete, DVD, alebo na Blu ray.

Pavol Božík