Hanka Křížková: Jejda, ja sa mám!

Hanka Křížková je fantastická šansónová a muzikálová speváčka s excelentným hlasom. Bez jej spevu by muzikály Dracula, Monte Cristo, Krysař, Bedári, Mamma Mia! a mnohé ďalšie neboli tým, čím sú. Hanka Křížková je zároveň doslova bombou pozitívnej energie a v jej spoločnosti sa jednoducho cítite veľmi dobre. Dodatočne sme jej zagratulovali k životnému jubileu a popri tom sme sa, parafrázujúc názov jedného z jej albumov porozprávali vo všeobecnosti o tom, ako vonia jej šťastie.

Pani Hanka, dovoľte mi zaželať vám dodatočne všetko najlepšie k nedávnemu jubileu. Keď som si však na internete všimol, aké jubileum vlastne oslavujete (60 rokov – pozn. red.), nechcelo sa mi tomu veriť a hľadal som ďalšie zdroje, či v tom prvom nejde o chybu. Vyzeráte úžasne! Ako sa udržiavate vo forme?
Jééééé, ste milý, pekne sa to počúva! Myslím, že je to prístupom k životu. Som optimista, mám rada pozitívne naladených ľudí, rada sa smejem, skrátka mám rada život aj s jeho zákrutami, niekedy nie moc príjemnými! Ale hlavne, rodičia mňa, aj mojich súrodencov vychovávali k skromnosti, úcte a pokore a som im za to moc vďačná. Smelo a bez problémov sa môžem pozerať do zrkadla.

Moje prvé stretnutie s vami prebehlo v polovici deväťdesiatych rokoch, keď ste v muzikáli Dracula hrali Nymfu. Vtedy som platonicky miloval Lucku Bílú, ale keď ste začali na scéne spievať, Bílá išla bokom a začal som zisťovať, kto je Křížková. Považujete Draculu, v ktorom s prestávkami hráte dodnes, za osudový muzikál?
Určite! Prvý a hneď tak úžasný muzikál a hneď s takými osobnosťami – Svoboda, Borovec, Hes, Pištěk a vynikajúci Béďo – všetkými milovaný režisér Jozef Bednárik. V súčasnosti už mám za sebou okolo tisícky predstavení a stále mám pri niektorých skladbách husinu. Stále mám tento muzikál rada a stále v ňom rada hrám.

Našiel som však na internete, že predtým ste spolupracovali okrem iných aj s Petrom Kotvaldom a našiel som aj pár skvelých spoločných piesní, aj keď kombinácia popového speváka a speváčky inklinujúcej k šansónu mi prišla minimálne prekvapivá. Máte vyhranený žáner, alebo ste ochotná spolupracovať s kýmkoľvek?
Pravda, bol to taký hudobný úlet, ale rada na spoluprácu s Petrom spomínam. Sme kamaráti, Péťa vtedy išiel na sólovú dráhu a ponúkol mi hosťovanie. A užili sme si to. Po roku som odišla ku Karlovi Černochovi, kde som už robila žáner, ktorý mi bol bližší. Swing, blues, balady a už som začala poškuľovať po šansóne, ktorý vedľa swingu milujem najviac! Nespolupracujem s kýmkoľvek, vlastne som dosť verná tímu okolo seba. Už 20 rokov mám deväťčlenný band pod vedením Martina Kumžáka a texty mi na začiatku písal Pavel Cmíral (textár, ktorý má na konte všetky hity Petra Kotvalda, pozn. red.), teraz už dlhšiu dobu Rudolf Kubík. A čo sa muzikálov týka, prijímam iba tie, kde som presvedčená, že mi úloha bude sedieť a je v ňom dobrý autorský tím.

Priznávam, že je pre mňa sviatkom, keď zistím, že hráte v nejakom muzikáli a mám na vás šťastie. Vaše a ďábla vyvolali z úst rybárky Štěpánovky z muzikálu Krysař som si zaradil do slovníka a je mi celkom ľúto, že v novom naštudovaní pre vás nebolo miesto. Neprišla ponuka, alebo ste odmietli?
Ku Štěpánovke mám naozaj veľmi, veľmi vrelý vzťah – Dan (Daniel Landa – pozn. red.) ju písal pre mňa! A som mu veľmi vďačná, že som si ju toľkokrát mohla zahrať a v tak skvelej partii, ktorá v divadle Ta Fantastika bola. Moc rada na to spomínam.

S pár diablami ste bojovali vo svojom živote aj vy, tým najväčším zrejme bola rakovina. Bol to náročný boj?
Bol! Ale mám šťastie na ľudí okolo seba a tí tam v pravú chvíľu vždy boli!

Hovorí sa, že pozitívne myslenie je najlepším liekom na choroby. Spomínam si na jedno naše spoločné stretnutie na premiére muzikálu Golem. Vy si to nebudete pamätať, ale ja si to pamätám celkom presne. Jednak stretnutie s vami bolo pre mňa sviatkom, ale hlavne váš srdečný smiech sa niesol celou Hyberniou (pražské divadlo, pozn. red.) a nebolo ťažké nájsť Křížkovú. Kedy ste sa naposledy takto zo srdca zasmiali?
Áno, rada sa smejem! Možno trochu hlučnejšie, ale zato od srdca! Smiech je naozaj korením života.

A sú momenty, kedy vám do smiechu nie je vôbec, alebo dokáže byť vo všetkom nad vecou?
Aj keď som pozitívne naladený človek, som stále iba človek. Aj ja si prežívam svoje bolesti, sklamania a smútky. To je život. Ale možno si to prežívam viac o samote, niekde v kútiku.

Keď sa pozerám na vaše muzikálové postavy, tak v nich prevažujú krčmárky. Tou najvýraznejšou nepochybne bola krčmárka Thenardierová v Bedároch. Milujem Bedárov a v tomto naštudovaní ste jednoducho boli kráľovnou. Mali ste nejaké reakcie od Britov, vlastníkov práv, všimli si vás?
Áno a boli to veľmi pozitívne reakcie. Bola som veľmi šťastná! Bedárov som milovala a veľmi som si užívala s Jirkom Kornom, s ktorým som ešte podobné manželstvo hrala v muzikáli Monte Cristo. Teraz si uvedomujem, aké som mala a mám šťastie na úlohy, na partnerov, na muzikantov, na textárov… jejda, ja sa mám!

Ešte jeden muzikál musím spomenúť, tým je Mamma Mia!, kde hráte jednu z troch hlavných hrdiniek. Už keď som videl film, uvažoval som nad tým, že ak raz bude divadelný muzikál, tak tú rolu musíte dostať vy, tá podľa mňa bola šitá priamo na vás, aj keď autori o tom samozrejme netušili. Ako ste sa stotožnili s ligotavými overalmi, v ktorých počas predstavenia vystupujete?
Postavu Rosie zbožňujem! Veľmi si ju užívam a teším sa a dúfam, že aj v budúcom roku sa zas muzikál Mamma Mia! bude hrať. A čo povedať k overalom? (úsmev) No, keď mi prvý raz ukázali návrhy, skoro som omdlela a chcela som z muzikálu odísť. Ale už som si zvykla. Všetkým kolegom overal sluší a ja som v ňom zaujímavá. (smiech)

Aby sme sa však nebavili iba o muzikáloch, pretože vy ste tiež výborná šansónová speváčka. Nahrali ste niekoľko albumov. Jak asi voní štěstí mám v aute, v počítači, v prehrávači už neuveriteľných desať rokov. Vaše verzie piesní Seweryna Krajwskego, Gorana Bregovića, Aly Pugačevy a ďalších sú stále aktuálne a stále ma pri ich počúvaní mrazí. Ale to už je desať rokov. Nič nové nechystáte?
Jééééé, to mám radosť! Veľkú! Je pravda, že mám iba štyri sólové albumy, ale viete, keď už nahrávam CD, chcem, aby aranžmány boli farebné, aby to so mnou nahrávali živí muzikanti, všetci moji deviati a to niečo stojí. V poslednej dobe sa mi nedarí zohnať sponzorov. Nové piesne sú, ale…

Svoj recitál ste mali i v pražskom Divadle Na zábradlí. Ten ešte funguje?
Recitály v Divadle Na zábradlí boli super. Mali úžasnú, až rodinnú atmosféru. Teraz robím v Prahe jeden až dva koncerty za rok v divadle Hybernia. Veľmi rada cestujem so svojim programom, kde spievam a rozprávam sa s divákmi, to ma v poslednej dobe moc baví. A už ďalší malý, komorný projekt vymýšľam.

So svojou kapelou pravidelne koncertujete a keď som sledoval zoznam vašich vystúpení, tak do konca roka máte dosť nabité dni. Na Slovensku však žiaden termín, prečo?
Bohužiaľ, viete, že je to vec ponuky a záujmu. Na Slovensko cestujem naozaj iba s muzikálmi. Škoda.

Pavol Božík