Inštrumentálna novinka s názvom Nahnevaní (Andrej Hruška: theOvocnicek) prináša tvrdú reflexiu dnešnej doby. Skladba, v ktorej sa hudobná myšlienka o tlaku na uniformitu prepája s vizuálnou reakciou výtvarníčky Ivany Šátekovej, upozorňuje na stratu tolerancie a všadeprítomnú agresivitu.
Prvotným impulzom pre jej vznik bol pocit z dnešnej spoločnosti, ktorá až príliš okato trestá inakosť. Každý, kto vyčnieva z davu, sa stáva terčom kosačky, ktorá nás má zarovnať do šedého priemeru. Skutočné elity nie sú uznávané, ale udupávané mainstreamom.
Skladba túto ťaživú atmosféru spracováva do inštrumentálnych plôch, ktoré nenechávajú poslucháča chladným. Druhú líniu projektu priniesla výtvarníčka Ivana Šáteková. Na skladbu reagovala kresbou v reálnom čase a do projektu vniesla mrazivo presný postreh: sme národ s mimoriadne krátkou zápalnou šnúrou. Jej dielo plné nahnevaných tvárí vizualizuje pocit, že okolnosti nás dnes nútia byť skôr nepriateľskými než ľudskými.
Ústredným mottom príbehu je veta: Nahnevaný dokáže byť každý. Autor však nekončí pri kritike, ale odkazuje, že sa dá zhlboka nadýchnuť a riešiť veci inak ako agresiou. Výzva na ružové okuliare nie je naivitou, ale vedomým rozhodnutím nenechať sa pohltiť hnevom.
theOvocnicek
(redakčne upravené)
