Na začiatku roka vydavateľstvo Supraphon už tradične prichádza so zberateľskou lahôdkou obľúbenou medzi pamätníkmi i tými, ktorí radi objavujú bohatú históriu českej i slovenskej rockovej muziky.
Po vlaňajšej dvojalbumovej kompilácii Pop Rock Line 1966–1973, mapujúcej fenomén bigbítových coververzií, tentokrát zaplesajú srdcia (a uši) milovníkov energickej hudby. Práve tú totiž súhrnne ponúka novinka Hard Rock Line 1970–1985. Na vyše 150-minútovej stopáži predstaví tvorbu 14 kapiel prostredníctvom 42 piesní, ktoré sú bezpochyby zásadnou a dôležitou súčasťou našej i českej rockovej histórie.
Definícia hudobného žánru nie je nikdy kompletná. Každá kompilácia je neúplná. Česká gramoplatňová scéna bola normalizáciou (ná)silne obmedzená. To sú vstupné konštatovania a tiež tak trochu ospravedlnenie. Dohady o tom, čo vtedy bol rock, nieto ešte ten hard, sú mnohé. Mali muzikanti potrebné nástroje a prístroje k výrobe hluku? Boli textári a texty vždy dostatočne heavy? Niektoré mená na tomto výbere navyše s daným štýlom len hraničia a drsnejší prístup tvorí v ich kariére iba kúsok histórie. Ale snáď i takto limitovaná ponuka môže pripomenúť priebežný súboj s boľševikom o právo otočiť tlačidlo volume na Marshalloch čo najviac doprava, vysvetľuje editor a producent Supraphonu Karel Deniš vo svojom sprievodnom texte k aktuálnemu prírastku do supraphonskej Line edície.
Na novinke Hard Rock Line 1970–1985 nájdeme naozaj rôznorodú zmes odvážných hudobníkov. Ako Karel Deniš podotýka, pre niektorých z nich, ako napríklad Blue Effect, George & Beatovens, Olympic či Flamengo, bola dráždivá hard rocková ingrediencia len istou odbočkou či vývojovou fázou. Iní, ako najmä plzeňské trio Katapult, jeho nasledovníci Turbo, alebo rázne našliapnutý ostravský (v prvej fáze kariéry však tiež pražský) Citron, sa právom stali stálicami a dnes už i legendami žánru účinných riffov a drvivých refrénov.
Hard Rock Line 1970-1985 nezabúda ani na mimoriadny prínos mnohých ďalších umelcov. Napríklad Jiří Schelinger s kapelou F. R. Čecha si po popových začiatkoch začali trúfať i na Black Sabbath. A nebyť večného priekopníka a objaviteľa Ota Petřinu, kto vie, možno by vtedajšia scéna zostala ochudobnená o najúspešnejšiu rockerku z prelomu 70. a 80. rokov Petru Janů. K narastajúcej obľube zdanlivo mužského žánru svojimi decibelmi a vokálmi výrazne prispela i energická ostravská diva Věra Špinarová a samozrejme tiež surovo uhrančivá Jana Kratochvílová. Logicky, dobou danými pomermi sa síce niekedy vytrácala žánrová čistota, čo je počuteľné ako z tvorby posledných dvoch spomínaných – neskôr k univerzálnej popularite sa prikláňajúcich dám, tak trebárs aj z umného medzižánrového balansovania Leška Semelku & S.L.S.
Tak či onak, snaha o rachot v medziach vtedajšieho textového i decibelového zákona mierneho pokroku bola neprehliadnuteľná a poslucháčmi vítaná. Na kompilácii vybraných 42 skladieb tak – ako je pre Line edície typické – zrkadlí rôzne odtiene domácich hudobných snáh držať prst na tepe doby, a to i napriek všadeprítomným úskaliam a ideologickému dohľadu. Napokon práve i vďaka tejto dodnes zásadnej a dôležitej etape českej i slovenskej rockovej histórie sa mohol len o pár rokov neskôr začať frontálny nástup metalových muzikantov. Ale to už je iný príbeh…
