Takto pred rokom mladý český spevácky talent Rodan ešte vstrebával dozvuky účasti vo finále národného kola Eurovision Song Contest. V priebehu nasledujúcich mesiacov na tento míľnik nadviazal v rádiovom éteri úspešnými singlami Tell Me It’s Summer a Insomnia Junkie i nomináciou na Objav roka v ankete popularity Český slávik.
Teraz nastal čas naposledy sa obhliadnuť za touto dôležitou kapitolou v živote mladého a talentovaného pesničkára a symbolicky ju uzavrieť – ako inak než prostredníctvom hudby, konkrétne prostredníctvom nového singla The Art Of Not Giving A Fuck a EP The End Of Me.
I keď názov EP môže pôsobiť negatívne, vlastne to tak vôbec nie je. Je to oveľa jednoduchšie. Moja tvorba si prešla za posledné tri roky veľkou zmenou. Začínal som s albumom Glasses Off, zloženým z pesničiek, ktoré som napísal sám o veciach, ktoré som si vymyslel. Žiadna z nich nebola o mne alebo o tom, čo cítim ja, pretože mi prišlo, že ako človek, čo nepije, nikam nechodí a nemá veľa kamarátov, nemám veľmi čo povedať a nič som nezažil. Preto som si vymýšľal situácie a postavy, o ktorých som pesničky na debut písal. Potom som stretol Jendu Vávru a ten mi ukázal, že je úplne jedno, koľko mám kamarátov, kam chodím a čo pijem, pretože mám čo zdieľať práve tým, aký som, vyznáva sa Rodan s až surovou úprimnosťou.
Ešte stále veľmi mladý, no hudobne i názorovo až prekvapivo vyspelý hudobník zároveň poukazuje na fakt, že keď ho niečo trápi, často sa schováva za sarkasmus. Ten je napokon charakteristický, spolu so skvelým moderným, alternatívne popovým soundom, i pre spomínané vlaňajšie rádiové single, rovnako ako i pre vianočne nevianočný song Slay Bells, i pre aktuálnu novinku The Art Of Not Giving A Fuck. Na tej sa podobne ako na predošlých singloch ako spoluautor podieľal organizátor českých Songwriting campov, textár a producent Jan Vávra. Istý vklad si navyše pripísal i jeho štvornohý parťák Julin. Ako obaja muzikanti priznávajú, práve fascinácia tým, že pes nerieši, čo bolo, je a bude, ale proste je a je za to rád, bola totiž hlavnou inšpiráciou pre Rodanov nový song The Art Of Not Giving A Fuck.
Ako ďalej Rodan v reflexii seba samého upozorňuje, pôvodne čiastočne terapeutický sarkazmus sa mu stal tak trochu dvojsečným: Postupom času som zistil, že sarkazmus, ktorý tak často, nielen v hudbe, využívam na to, aby som zmiernil bolesť, funguje naopak. Keď si z toho či onoho uťahujem, cítim, že tú bolesť podceňujem a znevažujem, čo začalo mať veľký vplyv na moje psychické zdravie. Sarkazmus mal fungovať ako štít, ale stal sa naopak tým, čo mi najviac ubližuje, pretože som kvôli nemu začal brať svoje city a pocity na ľahkú váhu. Preto by som túto kapitolu rád uzavrel, preto The End Of Me, a v ďalšej tvorbe bol úprimný. Ako k ľuďom, tak k sebe. Už sa nechcem schovávať za vymyslené postavy a situácie, ale ani za sarkazmus. Už to chcem byť ja. Taký, aký som.
Vydavateľstvo Supraphon
