Murphyho zákon okúsil i Jan Smigmator

Jan Smigmator v lete začal jamovať na svojej vlastnej záhrade a priviedol k životu Jazz piknikjeden z najoriginálnejších hudobných projektov doby. Dva roky od posledného radového albumu, ktorý nahral s Mitchom Winehousom ako poctu Gershwinovi, prichádza Jan Smigmatoralbumovou novinkou Murphyho zákon.

Na albume sa predstavuje i ako autor niekoľkých textov a po boku skladateľa a klaviristu Svatopluka F. Smolu i ako spoluautor hudby. Popri pôvodnej tvorbe a svetových štandardoch sa na albume objavuje i niekoľko piesní z repertoáru predčasne zosnulého nemeckého speváka Rogera Cicera, ku ktorým pre Jana Smigmatora napísali české texty Václav Kopta, Josef Nečas a Ester Kočičková.

Už roky mi v hlave znie veta mojej babičky: Honzíku, spievaš síce veľmi pekne, ale ja tomu nerozumiem. Ale nejde len o moju babičku. I keď moje publikum z veľkej časti anglicky hovorí, češtinu prežíva vždy omnoho viac. Takmer po každom koncerte za mnou chodia fanúšikovia a pýtajú sa, na ktorom albume je môj český text Za svým snem jít k piesni My Way. Že sa s ním natoľko stotožňujú, že ho musia mať doma. Preto som už pred rokmi začal o českom albume uvažovať a myslím si, že práve teraz nastal ten pravý čas, uviedol Jan Smigmator.

Album, ktorý produkoval multižánrový klavirista, aranžér a producent Jan Steinsdörfer (spolupracuje i s Ewou Farnou, alebo Chinaski), a zahral si na ňom okrem iného i klavírny virtuóz Ivo Kahánek, vychádza desať rokov od začiatku Smigmatorovej sólovej kariéry, päť rokov po uvedení jeho úspešného projektu Sinatrology a je jeho piatym albumom.

Tucet skladieb, v ktorých sa Jan Smigmator predstavuje vo všetkých svojich hlasových polohách, naznačuje, že tu niekde môže byť zásadný presah i do ďalších hudobných žánrov. Harlemsko-brooklynský sound albumu Murphyho zákon dodal asi najúspešnejší český jazzman súčasnosti Ondřej Pivec a jeho legendárne hammondky. Smigmator ho ukradol na pár týždňov svetovej hviezde Gregorymu Porterovi. Keď sme spolu s producentom albumu Honzou Steinsdörferom Ondra Pivca oslovili, v pláne bola iba jedna jediná pieseň – jazz-rocková vypaľovačka Rychlík do Harlemu. Ondřej nám potom ale zavolal, že má voľno celý deň a že nám nahrá, čokoľvek si budeme priať a čo sa za ten deň stihne. Vzhľadom na to, že zvuk hammondiek milujem snáď odjakživa, s jeho ponukou som nadšene súhlasil a okamžite sme vymysleli ďalšie štyri piesne, ktorým by jeho účasť veľmi pristala a prospela. Spolupráca s ním je pre mňa nesmierne inšpiratívna. Keď ma sprevádza, veľmi intenzívne si uvedomujem, že spievam úplne inak. Omnoho lepšie a jazzovejšie. Podotýkam, že ten pocit nemám len ja, ale i poslucháči, ktorí nás počuli trebárs na našich Jazz Piknikoch na Vyžlovke, alebo na festivale United islands of Prague, dodáva s radosťou Jan Smigmator.