Neprestáva ma prekvapovať talianska hudba. Samozrejme, istú zásluhu na tom má fakt, že práve talianska muzika bola v čase, keď som začal hudbu vnímať, teda v osemdesiatych rokoch minulého storočia, jediným hudobným importom zo západu. A tak som vyrastal na menách ako Gianna Nannini, Eros Ramazzotti, či Ricchi E Poveri.
A aj napriek tomu, že sa menili doby, letopočty, epochy i vnímanie hudby, Taliani vedia muziku robiť dodnes a hlavne si ju vedia užívať. Keď som si na jar vypočul dvadsať piesní, ktoré sa zúčastnili súťaže na festivale v San Remo, nestačil som sa diviť. Boli to dve desiatky nejakým spôsobom chytľavých a zaujímavých skladieb. Ani jeden z tých Talianov sa nehral na najsoulovejšiu dušu na svete, ani jeden nebol raperským Bohom, každý ostal sám sebou, každý ostal Talian.
Samozrejme, iba veľmi malej hŕstke z tej dvadsiatky sa napokon podarí prekonať hranice Talianska a zaznamenať nejaký väčší úspech mimo domáceho teritória. V tomto majú Taliani veľa spoločné s našimi interpretmi. Spievajú výlučne v rodnom jazyku a niektorí snívajú o svetovej, či skôr aspoň európskej kariére, ale uvedomujú si, že to nie je jednoduché. Talianski interpreti to však majú jednoduchšie aspoň doma.
Nielen tie najsilnejšie mená dokážu mávnutím ruky vypredať najväčšie štadióny po celej krajine. Ak niekto zažil koncert talianskeho interpreta na domácej pôde naživo, vie, aká atmosféra a aké presuny pozitívnej energie medzi interpretom a tisíckami divákov tam prebiehajú.
Posledná vec, ktorá ma zaujala je už skôr súhrou náhod, ale v posledných rokoch pozorujem, že sa deje. Je niekoľko mien, ktoré dokázali svojim spôsobom prekročiť hranice Talianska a seriózne si dlhé roky vytrvalo budujú svoju, prinajmenšom európsku kariéru. Nepochybne Eros Ramazzotti, Zucchero, Gianna Nannini a z tých mladších Tiziano Ferro. A trendom je, že ak jeden rok vydá album Eros Ramazzotti (naposledy vlani), tak o rok neskôr prídu s novinkami zvyšní interpreti.
Samozrejme, náhoda, ale ono sa to opakuje posledné roky práve v takýchto cykloch. Aj preto možno tohtoročný november považovať za mesiac talianskej hudby. V prvý piatok v mesiaci sa s novým materiálom prihlásil Zucchero, o týždeň ho nasledovala Gianna Nannini a týždeň na to sa s novinkou prihlásil Tiziano Ferro. Každý z nich znie inak a každý pri tom ostáva horkokrvným Talianom. Bez jediného zaváhania táto trojica predstavila nahrávky, ktoré stoja za pozornosť…
Zucchero – D.O.C.
Vydavateľstvo: Universal Music
Hudobná kombinácia blues – pop – elektronická hudba, v prípade Zucchera nikdy neomrzí. V jeho neuveriteľných 64 rokoch a v spojení s istými očakávaniami, ktoré poslucháč má po dlhých rokoch počúvania jeho hudby, vkladám platňu na gramofón s istými obavami, či dostanem to, čo čakám? Bez obáv! S prvými sekundami prichádzajú zimomriavky a ostávajú až do konca. Zucchero štartuje dvoma energickými skladbami, ktorých texty však majú náboženské posolstvo. Roztáča nimi takmer hodinový hudobný zážitok, prostredníctvom ktorého dáva poslucháčovi absolútne všetko, na čo je u tohto speváka zvyknutý. Jednak už spomínanú, výnimočnú hudobnú kombináciu, texty s posolstvom, pesničky, pri ktorých sa dá baviť i rozjímať, dokonalé balady, silné refrény so speváckym zborom. Na albume D.O.C. nie je jediné hluché miesto. Finálnych 14 skladieb vzišlo zo štyridsiatich pripravených piesní, pričom sám spevák sa vyjadril, že nestavia na kvantitu, ale na kvalitu. Čím starší, tým lepší? Môže to tak vyznievať, pretože pri každom Zuccherovom albume mám pocit, že je výnimočný. V každom prípade je však D.O.C. jedným z najlepších štúdiových albumov, ak nie vôbec najlepší. Skvelé! Vyšlo na CD a tiež ako vinylový dvojalbum na klasickom čiernom vinyle, alebo v limitovanom zberateľskom náklade na oranžovom vinyle.
ZOZNAM SKLADIEB: Spirito Nel Buio / Soul Mama / Cose Che Ciá Sai (feat. Frida Sundemo) / Testa O Croce / Freedom / Vittime Del Cool / Sarebbe Questo Il Mondo / La Canzone Che Se Ne Va / Badaboom (Bel Paese) / Tempo Al Tempo / Nella Tempesta / BONUS TRACKS: My Freedom / Someday / Don´t Let It Be Gone (feat. Frida Sundemo)
100%
Gianna Nannini – La Differenza
Vydavateľstvo: Sony Music
Po dvoch rokoch, počas ktorých sa aktívne venovala koncertovaniu a príprave nového materiálu, vracia sa Gianna Nannini na scénu s novým, v poradí jubilejným dvadsiatym štúdiovým albumom. Začiatkom leta sa vybrala do amerického Nashvillu, kde nahrala desať nových piesní, ktorých konečný mix už tradične prebiehal v Londýne. A hoci miesto vzniku nahrávky mohlo navádzať k myšlienke, či sa Gianna nebude na novom albume pohrávať s country, tak na tento nápad treba veľmi rýchlo zabudnúť. Gianna Nannini je rockerka srdcom i dušou a v tejto rovine sa prezentuje aj na svojom novom albume. Novinka La Differenza prináša desať nových piesní, ktoré v sebe nesú presne toho rockového ducha, na ktorého sme u talianskej ikony už desaťročia zvyknutí. Samozrejme, nechýba niekoľko silných balád a tiež dôkaz o tom, že Gianna veľmi starostlivo sleduje trendy v hudbe a má prehľad o mladej generácii interpretov. Dôkazom toho je spolupráca s raperom Coezom na piesni Motivo, z čoho vznikol jasný, svieži hit. Ale takých má Gianna na svojej novinke poriadnu zásobu. Dovolím si tvrdiť, že každá jedna pesnička z tejto platne, keby sa objavila, ako singel, by dokázala žiť svojim vlastným a úspešným životom. Je naozaj fascinujúce, že ak fanúšik tejto speváčky vkladá platňu na gramofón s istými očakávaniami, tak sa ich jednoducho dočká. Gianna opäť nesklamala. Nové piesne budú dokonale znieť na nadchádzajúcom jarnom turné. Jej koncerty sú plné spontánnosti, živelnosti a Taliani pri nich búrajú sály. Novinky z albumu La Differenza, ktorý vyšiel na CD a vinylovej platni, sa budú medzi už osvedčenými hitmi naozaj výborne vynímať.
ZOZNAM SKLADIEB: La Differenza / Romantico E Bestiale / Motivo (feat. Coez) / Gloucester Road / L´Aria Sta Finendo / Canzioni Buttate / Per Oggi Non Si Muore / Assenza / A Chi Non Ha Risposte / Liberiamo
90%
Tiziano Ferro – Accetto Miracoli
Vydavateľstvo: Universal Music
Už pri dva roky starom albume I Mestiere Della Vita vybočil Tiziano Ferro zreteľne z cesty, na ktorú sme u neho boli zvyknutí. Vďaka chytľavým, melodickým popevkom so silnými refrénmi, sa mu podarilo svojho času zaujať nielen doma v Taliansku, ale v podstate v celej Európe, vrátane Slovenska. Túto etapu svojej umeleckej kariéry však akoby uzavrel v roku 2014 výberom najväčších hitov a následne prišiel posun do trochu sofistikovanejších hudobných vôd. Pesničkami na predošlom albume dal Tiziano jasne najavo, že by rád opustil Starý kontinent a skúsil šťastie za oceánom. Pri aktuálnej novinke Accetto Miracoli to spevák posunul až tak ďaleko, že nový materiál vznikol komplet v Amerike. Očakával sa teda vplyv americkej kultúry, ale to sa našťastie nedeje. Predošlá Tizianova nahrávka bola oveľa viac odlišnejšia a vzdialená od talianskej tvorby, než je jeho novinka. Na tej totiž ostal Tiziano verný svojim talianskym koreňom a iba ich mierne dochutil korením, ktorého chuť nasával pri nahrávaní za oceánom. Jediný problém tejto nahrávky je v tom, že je trochu viac pomalá, než by sa od Tiziana čakalo. Dominujú jej prevažne balady, o ktorých emočnej sile sa naozaj netreba baviť, ale chytľavý hit typu Lo Stadio na platni chýba. Ibaže to už sú zrejme časy minulé. Album Accetto Miracoli vyšiel vo vydavateľstve Universal Music, ako CD, ale tiež ako vinylová platňa na klasickom čiernom vinyle, alebo pre zberateľov v limitovanej edícii na červenom vinyle.
ZOZNAM SKLADIEB: Vai Ad Amarti / Amici Per Errore / Balla Per Me (feat. Jovanotti) / In Mezzo A Questo Innverno / Come Farebbe Un Uomo / Seconda Pelle / Il Destino Di Chi Visse Per Amare / Le 3 Parole Sono 2 / Casa A Natale / Un Uomo Pop / Buona (Cattiva) Sorte / Accetto Miracoli
80%
Pavol Božík
