Na konci januára roku 2019 vyšiel deviaty štúdiový album chlapčenskej formácie Backstreet Boys, nazvaný DNA. Vydanie na CD o týždeň neskôr doplnilo vydanie vinylovej platne. Tucet nových piesní katapultoval Backstreet Boys okamžite na vrchol prestížneho rebríčka Billboard. Čo, štvrťstoročie od vzniku skupiny, niekoľkých rozpadoch a návratoch na scénu spôsobilo tento ošiaľ, navyše v žánri, ktorý sa už niekoľko rokov vlastne považuje za mŕtvy?
Keď sa na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia objavili na scéne New Kids On The Block a padnutá železná opona priniesla ich piesne z amerického Bostonu až k nám a následne dostali európsku odpoveď v podobe chlapčenskej pätice Take That, začali sa chlapčenské kapely (boybandy) rodiť ako huby po daždi. Backstreet Boys majú v rodnom liste uvedený rok narodenia 1993. O tri roky neskôr vydávajú mimoriadne úspešný album, ale to bol v danom čase v sekcii chlapčenských skupín každý. Producenti totiž prišli na to, že nie je dôležité vedieť dobre spievať, ale podstatnejšie je dobre vyzerať. Ostatné sa už dorobí v štúdiu.
Keď ošiaľ okolo chlapčenských kapiel opadol, aj Backstreet Boys odzvonil pomyselný umieračik. Nechali za sebou sedem či osem platní (trochu sa v tej ich diskografii strácam), oficiálne ohlásili koniec kariéry, následne sa vrátili, aj keď iba vo štvorici, namiesto pôvodnej päťčlennej zostavy, znova koniec, znova nekompletný návrat, chvíľu pokoj a rok 2018 už od jari naznačoval, že sa chystá veľkolepý návrat v pôvodnej zostave.
Album i turné s názvom DNA sa stretli s obrovským záujmom, čo vyvoláva jedinú otázku: Prečo? V Nórsku sa album v rebríčku predajnosti vyšplhal síce iba na 40. miesto, ale na druhej strane sa vstupenky na jarný koncert Backstreet Boys v Oslo vypredali za dve hodiny. Obdobná situácia je, s možno menšími obmenami, po celej Európe.
V čom teda tkvie fenomén úspechu kapely, ktorá si svoje zlaté obdobie odžila ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia? Materiálom to určite nebude. DNA síce nie je zlý album, ale pravdu povediac, ožil som pri jeho počúvaní až v momente, keď som vinylovú platňu otočil na druhú stranu, kde som v druhej polovici piesní našiel pár zaujímavých kúskov.
Prvá polovica nahrávky je v podstate vatou, ktorou by v časoch svojej najväčšej slávy Backstreet Boys vyplnili albumy, z ktorých povstalo toľko známych hitov. Nezaujímavá, vláčna, miestami až nudná. Akoby si chlapci neuvedomovali, že ich publikum starne s nimi a možno už nemá chuť počúvať jednoduché piesne o zlomených srdciach.
Svieži vietor našťastie začína viať s druhou polovicou piesní. Nie je to síce uragán, ktorý by mal byť dôvodom prekvapivého súčasného úspechu Backstreet Boys, ale minimálne tu cítiť snahu o zvuk súčasnosti. Pesničky sú dynamickejšie, texty trochu dospelejšie, energia viac pozitívna. Zo šiestich piesní minimálne štyri zaujmú. Na taký ošiaľ okolo pätice Američanov mi to však príde málo.
A tak jedinou odpoveďou na prekvapivý súčasný ošiaľ okolo Backstreet Boys mi príde nostalgia. Na ich koncerty zrejme poputujú štyridsiatnici, ktorí pred štvrťstoročím hojne navštevovali diskotéky a pišťali (zvlášť babenky), keď DJ spustil niektorý z boys hitov. Niektorí možno zoberú na koncert svoje ratolesti, aby im priblížili, aká bola ich mladosť.
Ani jeden z potomkov vtedajších fanúšikov však nepodľahne šialenstvu pri počúvaní albumu DNA. Dnešná mládež je hudobne niekde úplne inde a nad novými pesničkami Backstreet Boys sa viac menej akurát pousmejú (v tom lepšom prípade). A ich rodičia, keď dopočúvajú, aj tak sa radšej vrátia k nejakému albumu najväčších hitov, pretože pesničky na ňom ich z nostalgie budú stále baviť.
Pavol Božík
60%
ZOZNAM SKLADIEB (BACKSTREET BOYS: DNA / LP):
Don´t Go Breaking My Heart
Nobody Else
Breathe
New Love
Passionate
Is It Just Me
Chances
Mo Place
Chateau
The Way It Was
Just Like You Like It
OK
Vydavateľstvo: Sony Music
Rok vydania: 2019
Celkový čas: 39 minút
Počet piesní: 12
