Cestovateľ Jiří Kolbaba: Nepoznám lepší život

Jiří Kolbaba je cestovateľ. Oficiálne ho tak predstavujú v najpočúvanejšom českom Rádiu Impuls, kde má každý pracovný deň ráno svoj cestovateľský audio blog a dáva tak ľuďom krátku chvíľu na snívanie o diaľavách predtým, než sa vrhnú do reálneho dňa. Celkom by ma zaujímalo, či si do kolónky zamestnanie naozaj píše Cestovateľ Rádia Impuls… Bol už naozaj všade, kam sa vracia najradšej, kde je v skutočnosti doma, jazdí i na Slovensko a ako terorizmus ovplyvňuje cestovanie? Aj na to sme spoločne hľadali odpovede s človekom, ktorého nadšenie z cestovania mi je blízke, ako máločo iné… Jirkove nádherné fotografie z ciest po svete nájdete na jeho webovej stránke.

Naozaj si do kolónky zamestnanie píšete Cestovateľ Rádia Impuls?
Nie, to určite nie. Pôvodným povolaním som grafický dizajnér. Používame toto označenie skôr ako akýsi marketingový ťah. Dokonca vám prezradím tajomstvo – Rádio Impuls mi nikdy na žiadnu cestu neprispelo ani jedinou korunou. S týmto najpočúvanejším českým rádiom spolupracujem v pozícii externého spolupracovníka na každodennom inšpiratívnom programe už celých 11 rokov. Cez pracovné dni inšpirujeme vždy o 6.10, o 7.10 a o 8.10 hod.

Ako sa z Jiřího Kolbabu stane cestovateľská ikona?
Tu sa musím okamžite ohradiť. Určite nie som žiadnou ikonou. Som ale mimoriadne rád, že množstvo zasnených cestovateľov reaguje na všetky naše verejné a mediálne projekty. Organizujeme veľké množstvo diashow, fotovýstavy, vydávame knihy, kalendáre… Mám jedinú ambíciu. Chcem českú verejnosť inšpirovať a otvárať v českom priestore témy, na ktoré politici a novinári často zabúdajú. Cestovanie učí upokojeniu a tolerantnosti. A tiež, aby sme nikdy nepaušalizovali.

Vaše cestovateľské audio blogy v najpočúvanejšom českom rádiu sa stali neoddeliteľnou súčasťou každého môjho rána a dovolia mi snívať ešte chvíľu predtým, než sa vrhnem do reálneho sveta. Plníte si cestovaním svoj sen?
Áno, cestovaním po planéte si do sýtosti plním svoje sny. Užívam si obecnú aj osobnú slobodu. Nepoznám lepší život.

Antarktída (autor: Jiří Kolbaba)

Spomínate si na svoju prvú cestu? Kedy a kde to bolo?
Prvé cesty boli pochopiteľne s rodičmi. Cestovali sme na Balaton, do poľského Zakopaneho… teraz ma napadá, že to vždy bolo cez Slovensko. Opakovane sme trávili dovolenky na Slovensku, prevažne v Tatrách. Prvý raz som mimo Európu cestoval pred takmer štyridsiatimi rokmi. Navštívil som otca v Mongolsku, kde pobýval dva roky s geologickou expedíciou.

Z vašich príspevkov o cestovaní mám pocit, že sa cítite dobre naozaj všade. Je miesto, ktoré povedzme, nesplnilo vaše očakávania?
Ale ja sa naozaj všade cítim šťastne. V podstate žiadna krajina sveta ma nijako zvlášť nesklamala. Aj tá najmenej demokratická a zločinecky vedená zem sveta je nakoniec väčšinou fotogenická a inšpiratívna.

A teda, kde sa cítite najlepšie, ktoré je to top miesto vo vašom itinerári, kam sa vždy rád vraciate?
Pre mňa je absolútnou svetovou jednotkou jednoznačne Antarktída. Zatiaľ som bol možnosťou navštíviť toto sugestívne miesto poctený trikrát. Na budúcu zimu chystám cestu ďalšiu. Častejšie sa ale vraciam na Island, Na Bali, Havaj a na ďalšie obľúbené miesta.

Koľkokrát do roka vyrážate na cesty?
V minulosti som častokrát vyrážal na dlhšie, niekoľkomesačné cesty, teraz ide skôr o kratšie fotocesty. Do roka sa vydávam na cesty až pätnásťkrát.

Island (autor: Jiří Kolbaba)

Pred ktorým miestom na svete máte rešpekt?
Necestujem do vojnových lokalít. Neviem to a nechcem riskovať. Mám rešpekt pred mnohými mechanizmami, ktoré vnímam v divokej prírode. Pri cestách do Antarktídy, Arktídy, do púští, v džungliach a po ľadovcoch je na mieste mať vždy patričný rešpekt.

V dnešnom svete teroristických útokov sa mnohí vzdali cestovania, pričom si myslím, že prichádzajú o fantastické zážitky. Aký na túto situáciu máte názor vy a boli ste niekedy bezprostredne blízko takémuto nebezpečenstvu?
Svetový terorizmus definitívne zmenil svet. To ale neznamená, že sa budeme celého sveta báť. Cestovanie patrí k prirodzenej túžbe a činnosti človeka. Ja svet vnímam ako veľmi priateľský. Nikdy nechcem paušalizovať. Na českej politickej scéne sa teraz objavilo niekoľko nemravných populistických politikov, ktorí majú jediný program – strašiť ľudí. Bohužiaľ, sa im to, spoločne s nezodpovednými novinármi, občas aj darí. A nie, nikdy som nebol blízko teroristickému útoku.

Boli ste niekedy v bezprostrednom ohrození života?
Nie som si vedomý, že by som bol nejako zvlášť blízko nejakému ohrozeniu života. Ten pocit mám asi najčastejšie iba keď šoférujem auto na diaľniciach D1 a D2.

A čo choroby na cestách, vyhýbajú sa vám, alebo ste zažili niečo, z čoho vás musel dostávať miestny šaman?
Zdravie slúži až zázračne. Lekárov nenavštevujem ani v Česku, nieto v zahraničí. Hádam iba kvôli prevencii. Na zdravotnú profylaxiu pri cestovaní dosť verím. Raz ma v Mexickom zálive popálila fregata portugal, veľká medúza. Od horúčky mi pomohol nejakou tekutinou miestny šaman.

Nórsko (autor: Jiří Kolbaba)

Keď cestujete, nocujete po hoteloch, alebo už máte po celom svete priateľov, ktorí vás radi prichýlia?
Pri cestách prespávam pod šírim nebom, v stane, v aute, v jednoduchom hosteli, aj v luxusnom hoteli. Všetko ma baví. Najlepšie je ale bývať nejakú dobu s domorodcami. To sa ničomu nevyrovná. V kultúrach, do ktorých cestujem, sú ľudia väčšinou veľmi priateľskí a pohostinní. Kolektivistické spoločnosti sa chovajú tak, že to my, predstavitelia kultúry individualistickej, často ani nedokážeme pochopiť. Tí najústretovejší ľudia sú často tými najchudobnejšími.

Cestujú vaši svetoví priatelia aj k vám do Česka a ako sa im u vás páči?
Áno, občas ma niekto v Česku navštívi. Učím ich našim mechanizmom chovania a oni zas učia mňa tým ich.

Aký máte vzťah k Slovensku, máte ho precestované?
Slovensko mám veľmi rád. Za pár dní budem opäť s priateľmi putovať Tatrami a moc sa na to teším. Pridá sa aj Paľo Barabáš. Na Slovensku mám mnoho skvelých priateľov. Tým najväčším je už mnoho rokov Filip Kulišev.

Existuje ešte miesto, ktoré ste zatiaľ nenavštívil? A chystáte sa tam?
V pláne mám tichomorské súostrovie Palau, Špicbergy, Nepál a Bolíviu.

Kam povedú Vaše kroky najbližšie?
Najbližšia cesta vedie do Nórska, potom na Slovensko, nasleduje Kalifornia a Havaj, Čína, Ghana, Pobrežie slonoviny, JAR a ďalšie.

Hovorí sa, že všade dobre, doma najlepšie. Kde sa doma cítite vy?
Rád vyrážam na cesty a rovnako tak rád sa vraciam domov do Brna. Domov máme iba jeden, ale mne je dobre všade.

Pavol Božík