Takmer pred 55 rokmi, presnejšie 14. novembra 1971, sa v Klube mladých v Radošine uskutočnila premiéra asi najslávnejšej inscenácie prvého obdobia Radošinského naivného divadla. Človečina (Správa o domácnosti alebo Hra na domáce zvieratá) je vedľa Jááánošíííka najznámejšou hrou legendárneho Radošinského naivného divadla zo 70. rokov minulého storočia. Jej autor Stanislav Štepka ju nazval tragifraškou; a hneď po svojom uvedení v roku 1971 zaznamenala obrovský úspech u publika. V predstavení účinkujú najväčšie dobové hviezdy súboru (predovšetkým trojica Kolníková – Štepka – Markovič). Táto nesmrteľná satira o tom, ako sa chce rodina zbaviť starej mamy a nepovie jej to, je ozdobou katalógu vydavateľstva Opus. Po takmer 35 rokoch v týchto dňoch prichádza s obnovenou vinylovou reedíciou.
Človečina mala dar či schopnosť rozosmievať a rozplakávať divadlá, internáty, kluby a sály. Rozosmievala a zároveň aj dojímala. Menili sa miesta hrávania, striedali sa v nej herci, ba dokonca sa počas jej existencie zmenil aj politický režim, no my ľudia tak či onak poznačení človečinou, o ktorých bola táto moja javisková správa, sme sa priveľmi nezmenili: stále je v nás, bohužiaľ, všetko to, čo v hre bolo už pred rokmi predmetom sarkazmu, irónie a výsmechu – napríklad ľudská zloba. Prečo je to tak a prečo to nie je inak a lepšie, autor nevie. Možno by sme sa mali opýtať niekoho súcejšieho priamo zo života. Alebo sa radšej nepýtať? (autor Stanislav Štepka na webe RND)
Niet sporu o tom, že Človečina je nesmierne tragická komédia o ľudskom cynizme, bezohľadnosti, požívačnosti a falošnosti. Je to pravá gogoľovská satira – ten úsmev cez slzy, ktorý vzápätí zmeravie na grimasu bôľu. Človečina má dar evokovať, núti k zamysleniu a ku konfrontácii videného s vlastnou skúsenosťou. Preto potlesk v hľadisku nie je iba výrazom vďaky a ocenenia, ale aj gestom porozumenia, (divadelný kritik, publicista a teatrológ Vladimír Štefko, Človečina Opus 1982).
Vydavateľstvo Opus
