Pražská muzikálová scéna, ktorá je mimoriadne úspešná od roku 1992, keď v pražskom Divadle na Vinohradoch malo premiéru prvé české naštudovanie muzikálu Les Misérables, má nový prírastok. Na scéne pražského Hudobného divadla Karlín si po úspechoch v Londýne, na Broadwayi, vo Viedni, či v Hamburgu môžete pozrieť americkú muzikálovú komédiu Sestra v akcii.
Legendárnu bláznivú komédiu s Whoopi Goldberg v hlavnej úlohe si pamätá zrejme každý, kto v deväťdesiatych rokoch hltal americké filmové novinky, ktoré do roku 1989 boli v našich kinách 
nedostatkovým artiklom. Vydarený príbeh o barovej speváčke, ktorá sa stala svedkom vraždy, ktorú vykonal jej mafiánsky priateľ a pred ktorým sa musí ukryť na bezpečnom mieste, aby sa uchránila pred popravou. Ukryť barovú speváčku v kláštore, to by nenapadlo ani mafiánskemu bossovi a tak je tam Deloris Van Cartierová v relatívnom bezpečí.
Ibaže to by nesmela byť speváčka s temperamentom, s ktorým zmení dovtedy pokojný kláštor na nepoznanie. Vďaka koncertom rádových sestier sa o takmer zabudnuté miesto začnú zaujímať médiá, čo Dolores prezradí a môže ju to stáť život…
Silu príbehu pochopili i muzikáloví tvorcovia, ktorí pripravili muzikálovú komédiu (to označenie je príznačné, pretože nejde o klasický muzikál plný piesní, ale počas dva a pol hodinového predstavenia znie i veľa textu), ktorá slávi úspechy po celom svete. A inak tomu určite nebude ani v Prahe, kde malo české naštudovanie Sestry v akcii premiéru iba minulý týždeň.
Českí producenti si hneď na úvod predsavzali, že do hlavnej úlohy chcú Luciu Bílú a bol to vraj urputný boj presvedčiť Američanov, že Doloris nemusí byť nutne černoška, na čom si Američania vraj doteraz zakladali. V prípade Lucie Bílej vraj ide o prvú, tak zásadnú výnimku. Ak však napokon vzhliadli predstavenie, verím, že svoje rozhodnutie neoľutovali.
Lucie Bílá so svojim temperamentom a umením spievať je jednoznačne najlepšou adeptkou na muzikálovú Doloris. V prípadne choreografických čísel síce cítiť drobnú neistotu, ale jej dokonalý spev a presvedčivé herecké umenie hravo zakryjú fakt, že si raz za dve a pol hodiny nie je istá, ktorým smerom má ísť jej ruka v danom momente.
Keď sa dívate dve a pol hodiny na Luciu Bílú, zobete jej z ruky a je jasné, že si to užíva i ona sama. O jej speváckych výkonoch netreba polemizovať, tie sú excelentné. Navyše som mal dojem, že sa najúspešnejšia česká speváčka dokázala maximálne stotožniť i s príbehom, ktorý okrem toho, že je sériou bláznivých náhod, hovorí hlavne o prerode vynikajúcej speváčky, ktorá nevidela na meter od seba, v človeka, ktorý je ochotný rozdať sa pre iných. Keďže Bílá má k charite blízko, celé to smerovanie jej musí byť istým zadosťučinením.
Nestavajme však gloriolu iba Lucii Bílej, aj keď uznávam, že vypredať divadlo na neznáme a neoverené predstavenie bez známeho mena, by bolo oveľa ťažšie. Ibaže Bílej asistuje celý ansámbel výborných kolegov a kolegýň. Ich mená (až na pár výnimiek) zrejme našincovi nič nepovedia, faktom však ostáva, že sa českým producentom podarilo nájsť nielen naozaj výborné speváčky, ale tiež ženy výrazovo podobné tým z filmu. Či to bola podmienka, ťažko povedať, ale nech to bolo akokoľvek, bolo to príjemné spestrenie.
Vedľa Bílej medzi najznámejšie mená na scéne patril jednoznačne Václav Vydra v úlohe monsiňora (nespieval, ale dával tomu celému zvláštne kúzlo), Tomáš Trapl v úlohe mafiána Curtisa (alternuje s Václavom Noidom Bártom), ale hlavne Iva Pazderková v úlohe matky predstavenej (alternuje so Světlanou Nálepkovou).
Pazderková je neskutočný talent a matke predstavenej dokázala dať všetky možné emócie. Je nechutná, strnulá, je ustráchaná, no je aj mimoriadne vtipná, srdečná a dáva to s gráciou. Pazderková je pani herečka, ktorá v tomto projekte dokáže dať absolútne všetky emočné polohy a tak, že jej to divák hravo uverí. Nech sa na mňa kráľovná českého popu nehnevá, ale herecky bola pre mňa kráľovnou predstavenia práve Pazderková.
Ibaže muzikál je o kolektívnej práci a výsledok je na bedrách všetkých. A zostava okolo režiséra Antonína Procházku to dala kráľovsky. Po ére silných predstavení, akými okrem už spomínaných Les Misérables boli najmä Dracula a ďalšie diela v deväťdesiatych rokoch, som pri niektorých muzikáloch mal pocit, akoby vznikali iba preto, lebo je to in. Pri Sestre v akcii (ktorá sa mimochodom hrá so živým orchestrom) som sa bavil. Bavil ma preklad, bavili ma herci, bavili ma piesne, dialógy, scéna, bavila ma najmä druhá časť, ktorá bola energickejšia (rovnako, ako film).
Sestra v akcii je veľmi príjemným prekvapením na pražskej muzikálovej scéne, zážitok, ktorého pozitívna energia bude v divákovi doznievať ešte dlho po skončení predstavenia.
Pavol Božík
80%
Foto v texte: Hudební divadlo Karlín
