Luboš Pospíšil, beatový pesničkár s nezameniteľným vokálom, ktorý vlani oslávil sedemdesiatku LP reedíciou kultovky …a nestřílejte na milence, dokazuje, že mu na staré kolená energia ani kreativita rozhodne nechýbajú. Naopak.
Aktuálne mu v Supraphone vychádza nový sólový album Poesis Beat. Luboš Pospíšil ho nahral spoločne so svojimi priateľmi, skvelými muzikantmi Liborom Mikešom Mikoškom (gitara), Petrom Vavříkom (basgitara) a Martinom Vajglom (bicie a klávesy). Do autorského procesu prispelo tiež množstvo Pospíšilových tradičných (a prvotriednych) textárov. Album s charakteristickým Pospíšilovým rukopisom uvádza klip k titulnej piesni Poesis Beat.
Klip k Poesis Beat úzko súvisí s textom spisovateľa a básnika Jiřího Hájíčka. Moja prvá predstava smerovala k určitej pocte básnikom. Jiří Hájíček to rešpektoval a tému rozšíril na životný príbeh. Nežil som – ako sa hovorí – len rock and roll, ale najmä svoj poesis beat, teda poéziu s beatovou muzikou. Klip je čiernobiely, civilný. Odohráva sa v nočnej Kutnej Hore, ktorou prechádza tajomná postava básnika. Réžie sa ujal Milan Basel, ktorý ju – rovnako ako už pri množstve iných klipov – poňal vkusne a citlivo,“ komentuje Luboš Pospíšil svoju klipovú novinku.
Básnická metafora v klipe má zároveň širší presah, ktorý zahŕňa celý nový album i Pospíšilovu tvorbu ako takú. Viac než sto rokov uplynulo od doby, kedy Guillaume Apollinaire s ďalšími básnikmi formovali základy modernej poézie. A práve toto obdobie, niekedy nazývané poesis, ovplyvňuje vývoj poézie dodnes. Spojenie poézie a hudby, najmä beatovej, ma sprevádza celý môj hudobný život. C&K Vocal, villonovské balady, 5P, Kytice v divadle Semafor, 75 naspievaných poetických textov Pavla Šruta, od roku 2000 držiteľa ceny Jaroslava Seiferta… To všetko je môj Poesis Beat, vysvetľuje jeden z doyenov českého rockového pesničkárstva v booklete albumu. Ten obsahuje jedenásť songov, ktoré kompletne zložil Luboš Pospíšil.
Po hudobnej stránke je Poesis Beat pomyselným pestrofarebným dielom, pripomínajúcim rôzne podoby i polohy Pospíšilovej tvorby. Baví ma – ako dramaturgicky, tak i autorsky – pohybovať sa na hranách žánrov. V Poesis Beat som jediným autorom hudby a uvedený žánrový rozptyl vnímam skôr ako inšpiráciu. Dovolím si jednu, možno trúfalú, otázku: Neboli to i štýlové strety, ktoré dotvárali jedinečnosť Davida Bowieho? Ja sa neusilujem o prísne ukotvenie v jednom žánri. Mohlo by to byť i nudné. A ako tvrdí klasik: Zažiť nudu, to vadí, vyznáva sa pesničkár, ktorý 6. septembra oslávi 71. narodeniny, ale i napriek siedmim krížikom na krku, nudu vo svojom repertoári rozhodne nemá.
