V Hre o tróny a ďalších príbehoch Piesne ľadu a ohňa sa spomínajú mená targaryenovských kráľov, bitky, v ktorých bojovali, úskoky, ktorým museli čeliť. Čitatelia dobre poznajú Maegora Krutého, ktorý dal postaviť Červenú baštu v Kráľovom prístave a potom prikázal zabiť všetkých, čo na stavbe pracovali, aby nemohli vyzradiť jej tajomstvá v podobe tajných chodieb. Alebo Baelora Požehnaného, náboženského fanatika, ktorý chcel zostať čistý, nuž dal vlastné sestry zavrieť vo veži.
Ako sa to však všetko začalo, čo viedlo k toľkým bojom a úskokom?
Akí boli títo panovníci s dračou krvou, čo uzatvárali manželstvá s bratmi a sestrami?
Ako vlastne prišli o svojich drakov a odkiaľ sa vzali tri dračie vajcia, ktoré dostala ako svadobný dar o mnoho rokov neskôr Daenerys Targaryenová?
To všetko a omnoho viac ponúka Oheň a krv, rozsiahla kronika Západnej ríše, ktorá sa opiera o zápisy veľmajstrov, majstrov, septonov a občas i radových pisárov Siedmich kráľovstiev. Farbisto opisuje naoko všedné udalosti a rozhodnutia, ktoré viedli k dejinným zvratom, a neprináša pohľad len do trónnych siení a na bojiská, ale aj do kuchýň či spální hlavných postáv. Táto kniha je vlastne dejepisom neuveriteľne živého fiktívneho sveta Georgea R. R. Martina.
Vzrušujúce dejiny Targaryenovcov ožívajú v majstrovskom spracovaní z pera autora Piesne ľadu a ohňa, ságy, ktorá sa stala predlohou seriálu Hra o tróny z produkcie HBO.
Toto je prvý zväzok úplných dvojzväzkových dejín rodu Targaryenovcov v Západnej zemi a prináša oheň i besnenie, aké fanúšikovia očakávajú od medzinárodne úspešného autora Georgea R. R. Martina.
Dejiny Ohňa a krvi sa začínajú príbehom legendárneho Aegona Dobyvateľa, ktorý dal zhotoviť kultový Železný trón, a pokračujú rozprávaním o nasledujúcich pokoleniach Targaryenovcov, ktoré sa snažili udržať si ho, až po občiansku vojnu, ktorá takmer rozoštvala ich dynastiu.
Čo sa skutočne stalo počas Tanca drakov? Prečo bola cesta do Valýrie po Skaze smrteľne nebezpečná? Aké hrozné zločiny spáchal Maegor Krutý? Ako to vyzeralo v Západnej zemi, keď oblohe kraľovali draky? To je len zopár otázok, ktoré zodpovie táto vyčerpávajúca kronika, spísaná učeným majstrom z Citadely.
Začítajte sa do knihy Oheň a krv:
Aegonovo dobytie
Majstri z Citadely, zapisovatelia dejín Západnej zeme, používajú Aegonovo dobytie ako medzník už tristo rokov. Narodenia, úmrtia, bitky a iné udalosti datujú buď po D. (po Dobytí), alebo pred D. (pred Dobytím).
Skutoční vzdelanci vedia, že takéto datovanie nie je ani zďaleka presné. Aegon Targaryen nedobyl Sedem kráľovstiev za jediný deň. Medzi jeho vylodením a korunováciou v Starom meste uplynuli vyše dva roky, a ani vtedy ešte dobytie nebolo celkom zavŕšené, keďže si nepodmanil Dorn. Sporadické pokusy o začlenenie Dornských do ríše pokračovali počas celej Aegonovej vlády a vlády jeho synov, aj preto nie je možné určiť presný dátum ukončenia dobyvačných vojen.
Ba i dátum ich začiatku je predmetom istého nedorozumenia. Mnohí sa domnievajú, že vláda kráľa Aegona I. Targaryena sa začala v deň, keď sa vylodil v ústí Čiernej vody pod tromi pahorkami, kde bude jedného dňa stáť mesto Kráľov prístav. Ale nie. Kráľ a jeho potomkovia síce oslavovali Deň vylodenia, ale Dobyvateľ datoval začiatok svojej vlády odo dňa, keď ho korunovali v Hviezdnom septe a pomazal ho najvyšší septon Viery. K tejto korunovácii došlo dva roky po Aegonovom vylodení, dávno po tom, čo boli bitky dobyvačných vojen vybojované a vyhraté. Vidíme teda, že Aegonovo dobývanie sa vlastne odohralo v rokoch 2 až 1 pred Dobytím.
Targaryenovci boli čistej valýrskej krvi, dračí páni z prastarého rodu. Dvanásť rokov pred Skazou Valýrie (114 pred D.) predal Aenar Targaryen svoje zeme v dŕžave i v Krajine dlhého leta a presťahoval sa s manželkami, majetkom, otrokmi, drakmi, súrodencami, príbuznými a deťmi do Dračieho kameňa, pochmúrnej ostrovnej pevnosti pod dymiacou horou v úzkom mori.
Vo svojom vrcholnom období bola Valýria najvýznamnejším mestom známeho sveta, strediskom civilizácie. Za jej žiarivými hradbami bojovalo zo štyridsať rodov o moc a slávu na dvore a v rade, povstávali a padali v nekonečnom boji o moc, občas nenápadnom, no často krutom. Targaryenovci veru nepatrili k najmocnejším dračím pánom, a keď odleteli do Dračieho kameňa, vnímali to ich súperi ako kapituláciu či zbabelosť. No dcéra lorda Aenara Daenys, ktorú dnes poznáme ako Vešticu Daenys, videla, že Valýriu zničí oheň. A keď o dvanásť rokov vypukla Skaza, Targaryenovci boli jediní dračí páni, ktorí ju prežili.
Dračí kameň bol dve storočia najzápadnejšou vysunutou základňou valýrskej moci. Jeho poloha pri Gágore dávala Targaryenovcom a ich blízkym spojencom Velaryonovcom z Námelu (nižšiemu rodu valýrskeho pôvodu) úplnú kontrolu nad Čiernovodnou zátokou a tamojší čulý obchod im plnil truhlice. Lode Velaryonovcov a ďalšieho spriazneného valýrskeho rodu, Celtigarovcov z Klepietka, ovládali vody úzkeho mora, zatiaľ čo Targaryenovci na drakoch vládli oblohe.
No skoro celé storočie po Skaze Valýrie (ktoré sa právom nazýva Krvavým storočím) hľadeli Targaryenovci na východ, nie na západ, a pramálo ich zaujímali osudy Západnej zeme. Gaemon Targaryen, brat a manžel Veštice Daenys, nastúpil po Aenarovi Vyhnanom ako pán Dračieho kameňa a zapísal sa do dejín ako Gaemon Veľkolepý. Po jeho smrti vládol jeho syn Aegon a dcéra Elaena. Po nich vládol ich syn Maegon, jeho brat Aerys a Aerysovi synovia Aelyx, Baelon a Daemion. Daemion bol z troch bratov najmladší a jeho syn Aerion sa po ňom stal vládcom Dračieho kameňa.
Aegon, ktorý sa do dejín zapísal ako Aegon Dobyvateľ a Aegon Drak, sa narodil v Dračom kameni v roku 27 pred Dobytím. Bol jediným synom a druhým dieťaťom Aeriona, pána Dračieho kameňa, a lady Valaeny z rodu Velaryonovcov, ktorá bola po matke targaryenovského rodu. Aegon mal dve sestry: staršiu Visenyu a mladšiu Rhaenys. U dračích pánov z Valýrie bolo oddávna zvykom uzatvárať manželstvo medzi bratom a sestrou, aby sa zachovala čistá rodová línia, no Aegon si zobral obe sestry. Podľa tradície sa mal oženiť iba so staršou Visenyou; to, že sa rozhodol vziať si aj Rhaenys, bolo nezvyčajné, hoci nie bezprecedentné. Niektorí tvrdili, že Visenyu si zobral z povinnosti, Rhaenys z vášne.
Všetci traja sa preukázali ako dračí jazdci ešte skôr, než vstúpili do manželstva. Z piatich drakov, s ktorými odletel Aenar Vyhnaný z Valýrie, prežil do Aegonových dní iba jeden: obrovský drak Balerion, Čierny des. Draky Vhagar a Meraxes boli mladšie, vyliahli sa už na Dračom kameni.
Podľa povery, ktorá dodnes koluje medzi nevzdelancami, vraj pred Dobytím nevstúpila noha Aegona Targaryena na pôdu Západnej zeme, to však nie je pravda. Niekoľko rokov pred vylodením dal Aegon zhotoviť Maľovaný stôl: masívnu drevenú tabuľu, dlhú azda päťdesiat stôp, vyrezanú do tvaru Západnej zeme a na nej boli namaľované lesy, rieky, mestá a hrady Siedmich kráľovstiev. Aegon teda prejavoval záujem o Západnú zem dávno predtým, ako sa vrhol do vojny. Navyše jestvujú hodnoverné správy o tom, že so sestrou Visenyou v mladosti navštívili Citadelu v Starom meste a boli na love so sokolmi na Arbore ako hostia lorda Redwyna. Aegon azda navštívil aj Lanniský prístav, no tu sa záznamy rozchádzajú.
Západná zem bola v časoch Aegonovej mladosti rozdelená na sedem rozhádaných kráľovstiev a sotva by sa našlo obdobie, keď neboli aspoň dve či tri z nich vo vojne. Na rozľahlom, chladnom a kamenistom severe vládli Starkovci zo Zimovresu. Na púšti Dornu zasa Martellovci. Na západe so zlatými baňami panovali Lannisterovci z Casterlyho skaly, na úrodnej Rovine Gardenerovci z Vyšesadu. Údolie, Prsty a Mesačné vrchy patrili Arrynovcom. Ale najbojovnejší králi za Aegonových čias boli Harren Čierny a Argilac Povýšenecký, ktorých kráľovstvá ležali najbližšie k Dračiemu kameňu.
Milan Buno, literárny publicista