Michaela Zamari: Hlavnému hrdinovi som dala sľub, ktorý sa mi podarilo splniť

Michaela Zamari vstúpila na knižný trh už v roku 2017, ale až tento rok pred Valentínom sa svojho záveru dočkala aj kniha, ktorú začala písať ešte pred svojím debutom. Príbeh A čo ak áno? je inšpirovaný skutočnými udalosťami a až šestnásťročnú spleť udalostí musela autorka rozdeliť do dvoch dielov. Ten druhý je už vonku a nám Miška prezradila aj čosi zo zákulisia.

Netajíš sa tým, že toto je jediný príbeh, ktorý šesť rokov ležal kdesi na externom disku a čakal na správnu chvíľu. Aký je to pocit, keď si ho napokon dopísala a sama vydala?
Úprimne? Posledné mesiace boli také intenzívne, že si to ešte poriadne neuvedomujem. Vrátane toho, že na začiatku príbehu by som si nepredstavovala, že si ho raz vydám sama, bez pomoci akéhokoľvek vydavateľstva. Jedno však viem, som na seba neskutočne hrdá, lebo som to dokázala dopísať a dať bodku za niečím, čo by za iných okolností mohlo ovplyvniť moju karmu aj do budúcich životov. Takto som azda svoju dušu odbremenila a nebude už riešiť žiadne čo ak. Vyznieva to bláznivo, ale ja rovnako ako hlavná hrdinka Maja verím na minulé životy a niektoré duchovné záležitosti. Beriem ich s rezervou, ale nepopieram ich silu.

Cítiš sa inak, keď si túto kapitolu uzavrela?
Ak nerátam skutočnosť, že sa teším na písanie ďalších príbehov, tak… a vlastne aj tak áno. Tento príbeh vo mne žil príliš dlho. Čitatelia už zistili, že niektoré vo mne pobudnú pár týždňov a s maximálnou spoluprácou hlavných hrdinov idú hneď cez klávesnicu na papier. Môže to byť aj rýchly proces. Jeden hlavný námet, zopár impulzov a o pár mesiacov je na pultoch kníhkupectiev všetko pod jednými tvrdými doskami. Lenže A čo ak áno? si dávalo načas a neuľahčilo mi to. Na druhej strane verím, že to čakanie, moje i čitateľov, stálo za to a z príbehu každý vycíti, že je tam čosi, čo sa prelína celou knihou a nedá sa to vložiť do každej. Čím nechcem znižovať hodnotu tých ostatných, len tento príbeh beriem ako TEN, s ktorým by som nechcela zrovnávať žiadny iný. Napriek tomu, že v príbehu sa objaví niekoľko menovcov, ten špeciálny Deni bol iba jeden. Alebo že by nie?

Zasa to tvoje tajomné zavádzanie. Núka sa otázka – prečo práve Deni?
To nemôžem povedať, lebo vysvetlenie by mohlo byť indíciou k reálnemu menu zo slovenského kalendára, ale ani Maja, Majka, nie je náhodný výber. Mária, Majka sa vie ohýbať tak, aby sa v istom kontexte dalo povedať – Maji. Možno banalita, ale pre hlavnú hrdinku a príbeh to bola malá súčasť, ktorá je súčasťou celého príbehu. Okrem toho sa tak volá moja teta, ktorá je mi ako druhá mama, hoci nebývame v jednom meste a je to aj druhé meno mojej úžasnej babky, ktorá mi už chtiac-nechtiac neraz poslúžila ako inšpirácia do kníh. Najmä do série Šéf môjho šéfa.

Výber miest na obálkach kníh má byť indíciou k tomu, kde sa príbeh odohráva? O ktoré mestá konkrétne ide?
Ani to veru nie je náhoda. Prvý diel má na obálke Belfast v Severnom Írsku, kde sa hrdinovia stretnú po vyše siedmich rokoch odlúčenia už ako dospelí. Druhý diel má na obálke anglické mesto Liverpool, kde sa zasa odohrá… to už by som prezrádzala. No pôjde o čosi kľúčové na konci príbehu.

Druhý diel mal pôvodne vyjsť týždeň pred Valentínom, hoci z tlačiarne knihy priviezli skôr. Vyberala si dátum z nejakého konkrétneho dôvodu?
Pre mňa sú čísla symbolické, no mala som hneď dva dôvody, prečo chcem vydať záver príbehu začiatkom februára. Aj preto, aby čitatelia nemuseli dlho čakať na pokračovanie a zároveň sa kniha objavila na trhu pred sviatkom zaľúbených, čo je aj symbolické, aj marketingový ťah. A ten druhý dôvod… minulý rok som hlavnému hrdinovi sľúbila, že knihu dopíšem a vydám do jeho ďalších narodenín. Snažím sa nesľubovať hocičo. Stihla som to😊.

Aké sú tvoje ďalšie plány?
Chcela by som viac cestovať. Aj kvôli námetu, ktorý navštívil moju hlavu len krátko pred týmto rozhovorom. Rada by som čitateľov potešila správou, že už idem písať voľné pokračovanie série Rozhodnutie alebo série Šéf môjho šéfa, a naozaj sa na to veľmi teším, ale akosi sa pred ne stále niekto predbieha. Hlavní hrdinovia nových kníh a ja nikdy neviem, že kým začnem písať to, čo zamýšľam, či mi nezmenia plány. Alebo skôr – (ne)prepíšu (smiech).

– red –