Mnohé vedecké knihy sa sústreďujú na najnovšie bláznivé vesmírne objavy, Orzel nám však ukazuje, že aj bežný svet okolo nás je naozaj divný, napísal George Musser, editor a prispievateľ do časopisu Scientific American. Reč je o knihe Raňajky s Einsteinom. S podtitulom Fyzika každodenného života, ktorú napísal Chad Orzel. A práve to slovko každodenný je pútavé a robí z knihy naozaj skvelé čítanie.
Nie je mojím zámerom stiahnuť kvantovú fyziku na zem, aby bola rovnako všedná ako bežné raňajky, skôr by som chcel pozdvihnúť váš obyčajný deň – ukážem vám, koľko úžasu a zázrakov sa dá nájsť v najjednoduchších aktivitách, ktoré robievame dennodenne, tvrdí Chad Orzel.
Píše o internete, čuchových zmysloch, digitálnych fotografiách, budíku, ohrievaní jedla, počítačových čipoch… jednoducho o veciach, s ktorými prichádzame denne do kontaktu.
Tieto napohľad bežné veci však opisuje neuveriteľne nápadito, príťažlivo a jednoducho. Áno, aj o kvantovej mechanike či relativite. Samozrejme, nesmú chýbať vedecké fakty, ktoré to potvrdzujú, takže knižka je poučná pre mladších aj starších čitateľov.
Bez kvantovej fyziky by ani vaše raňajky, ani množstvo iných vecí nebolo možných. Autor svetových bestsellerov Chad Orzel vysvetľuje prečo. Úchvatná fyzika nie je len v experimentoch za milióny alebo v extrémnych astrofyzických súvislostiach, akými sú napríklad čierne diery. V skutočnosti je všade okolo vás. Tesne pod povrchom normálneho každodenného života. Bežná ranná rutina závisí od jedného z najzvláštnejších javov, aké boli kedy objavené. V Raňajkách s Einsteinom vám autor ukáže kúzla, ktoré nájdete aj v tých najjednoduchších činnostiach.
Prečítajte si úryvok z knihy Raňajky s Einsteinom:
Albert Einstein bol v tom všetkom kľúčovým hráčom – jeho meno nie je na obale knihy len preto, aby sa lepšie predávala. Einsteina si väčšinou spájame s teóriou relativity, iným rovnako fascinujúcim) odvetvím modernej fyziky, a keď sa jeho meno vôbec spomenie v spojitosti s kvantovou fyzikou, je to obyčajne kvôli jeho strohým a pohŕdavým poznámkam o tejto teórii, ktoré vyslovil v pokročilejšom veku.
V skutočnosti však Einstein zohrával podstatnú úlohu v rozvoji kvantovej fyziky. V roku 1905, keď predstavil teóriu relativity, zároveň použil Planckov kvantový model, ktorým vysvetlil fotoelektrický jav, ktorý je kľúčový pre fungovanie digitálnych kamier, ktoré bežne používame na zdokumentovanie svojho moderného života. O desaťročie neskôr rozvinul teóriu interakcie medzi svetlom a atómami, ktorá položila základ pre objavenie laserov, ktoré sú podstatou modernej telekomunikácie. Hoci sa neskôr odčlenil od hlavného prúdu kvantovej fyziky, prispel do nej hodnotným objavom: predstavil teóriu kvantového previazania, ktoré používajú mnohí experti pri návrhoch novej generácie kvantových technológií, medzi aké patria nerozlúštiteľné šifrovanie a neuveriteľne výkonné počítače.
Milan Buno, knižný publicista
