Monštrózne kolosy, ktoré hyzdia ulice našej krajiny, alebo pôsobivé monumenty histórie? Uniformné panelové obytné domy či brutalistické úradné budovy, v ktorých dodnes mnohí vidia iba odkaz totality minulého režimu, tvoria významnú vrstvu architektonického reliéfu väčšiny našich miest. S pribúdajúcim časom a prirodzenou potrebou starostlivosti sa toto dedičstvo čoraz častejšie stáva zdrojom debát a diskusií. Ponorte sa do nostalgie a diskutujte o dedičstve nie tak dávnej minulosti, v utorok 23. marca v online prednáške historika architektúry a výtvarného umenia Petra Szalaya.
Ako by ste popísali ideály socialistickej architektúry?
Ak by som mal menovať spoločný ideál pre rozmanité podoby architektúry spájajúce sa s rôznymi formami socialistických zriadení či režimov, povedal by som, že ide o úsilie vytvoriť rovnaké životné a priestorové podmienky pre všetkých obyvateľov a vysoká miera verejného vlastníctva statkov, ktorá sa v architektúre a urbanizme dotýka správy a foriem verejných priestorov ako aj väčšej intenzity budovania stavieb určených pre verejnosť.
Majú jej princípy miesto v dnešnej spoločnosti?
Myslím, že oba spomínané ideály majú svoje opodstatnenie aj v dnešnej dobe, je však dôležité poznať predchádzajúce chyby a nedostatky súvisiace s autoritárskym a prílišným technokratickým presadzovaním.
Je známe, že na Ukrajine dochádza k odchodu mládeže z krajiny, kvôli ich nevôli žiť v panelákových sídliskách. Deje sa to aj u nás? Aká je budúcnosť panelákových sídlisk?
Neviem sa vyjadriť k príčinám odchodu mladých Ukrajincov. V každom prípade kvalita výstavby v Československu bola v tom období neporovnateľne vyššia a taktiež systematická starostlivosť o bytové domy v súčasnosti na Slovensku je na inej úrovni a v neposlednom rade všeobecná ekonomická a politická situácia u nás a na Ukrajine je ťažko porovnateľná. Neregistrujem, že by architektúra z obdobia socializmu takto pôsobila na únik mládeže z našej krajiny a neviem či existuje nejaký výskum k tejto téme. V každom prípade sa stačí pozrieť na ceny bytov na sídliskách, či jednoducho prejsť po niektorom zo sídlisk. Z mojej skúsenosti to sú vo veľkej väčšine obývané, živé a slušné miesta na život.
Môže mať architektúra vplyv na mentalitu národa?
Ja by som skôr povedal že národ ovplyvňuje to ako vyzerá architektúra oveľa viac, než by architektúra ovplyvňovala.
Má udržiavanie a ochrana architektúry minulého režimu viac zástancov či odporcov?
Môj osobný pocit je, že počet priaznivcov rastie s tým ako toto dedičstvo starne. Už nám chýba necelých desať rokov, aby naše demokratické zriadenie časovo dobehlo 40 rokov komunizmu. Koľko škôl, nemocníc, kultúrnych či športových stavieb bolo za tých 30 rokov postavených? Je zjavné, že naša spoločnosť je stále do veľkej miery závislá na architektonickom dedičstve socializmu.
Na aké témy sa zameriate vo svojej prednáške?
V prednáške sa okrem už spomínaných tém chcem venovať aj vzťahu našej socialistickej architektúry a západnej povojnovej architektúry takzvaného sociálneho štátu (welfare state), ktoré ukazujú zaujímavé paralely a súvislosti nielen v samotnej historickej architektúre, ale aj v tom, ako sa s ňou v súčasnosti zaobchádza a to ako na východe tak na západe.
Mgr. Peter Szalay, PhD. je historik architektúry a výtvarného umenia. Absolvoval Katedru vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a doktorandské štúdium na oddelení architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave, kde od roku 2009 pôsobí ako vedecký pracovník. Venuje sa výskumu architektonickej tvorby 20. storočia na Slovensku, pamiatkovej ochrane a obnove, ale aj kritike súčasnej architektonickej tvorby v slovenských a zahraničných časopisoch.
