Sedem divov Oslo

Traduje sa, že najhlavnejšie pamiatky nórskeho hlavného mesta obehne turista za jeden deň. Keďže táto škandinávska metropola sa zo dňa na deň mení, nie je to už celkom tak, ale stále platí, že ak nepodliehate diagnóze povinná návšteva každého múzea, hneď po raňajkách pridáte do kroku a máte všetko dobre naplánované, to najzásadnejšie sa dá naozaj za jeden deň stihnúť.

To najzásadnejšie je však to, čo je tučným písmom vytlačené v bedekroch, avšak Oslo a jeho okolie skrýva niekoľko fascinujúcich prekvapení. Je ich určite viac ako sedem, ako sa presvedčíte z článku, podstatné je to, že som si ich stihol prehliadnuť v priebehu siedmich dní. V každom prípade ide o jednodenný výlet plný zážitkov. Niektoré sa dajú zvládnuť zadarmo, alebo s použitím turistickej cestovnej karty, za iné si treba priplatiť, ale tie zážitky stoja v každom prípade za to. Vďaka týmto výletom však v nórskom hlavnom meste a jeho okolí strávite i niekoľko nezabudnuteľných dní.

Mojou obrovskou devízou navyše bolo, že mi celý týždeň prialo počasie. Občas síce mrholilo, ale nebolo to na prekážku. Vonku bolo veľmi príjemných 18 – 22 stupňov. Takže ideálne je sa na takýto výlet vybrať v lete, alebo v jeho závere, aj keď tu v Nórsku sa dá veľmi ťažko odhadnúť, kedy končí leto. Väčšinou to príde veľmi rýchlo a jeden deň máte 24 stupňov a z výletu sa vrátite opálení a na druhý deň je 14 stupňov, prší, fúka a je tu jeseň. Ako však hovoria Nóri: Nie je zlé počasie, je iba zlé oblečenie.

Prvé moje kroky viedli k jazeru Ulsrudvannet. Na Oslo je úžasné, že turista prejde doslova pár krokov od hlavnej cesty a ocitne sa v zelenom lese, alebo pri jazere. Ulsrudvannet sa nachádza vo štvrti Ulstrud a v tejto časti sa dá stráviť celý deň. K jazeru prejdete pohodlnou prechádzkou zo zastávky autobusu Østmarkveien za 15 minút. V blízkom okolí sa však nachádza aj oveľa väčšie jazero Nøklevannet a ďalšie vodné plochy, takže tam pokojne možno stráviť celý deň. Na autobusovú zastávku sa možno pohodlne dostať z mesta metrom na stanicu Helsfyr a odtiaľ autobusom 76.

Odtiaľ moje kroky viedli späť do mesta na zastávku Alexander Kiellands plass (spojenie autobusmi 76 späť na Helsfyr a odtiaľ autobusom 21). Kúsok odtiaľ sa nachádza Syverkiosken, posledný a dnes už doslova kultový stánok s hot dogmi. Nórske pølse med brød je tradičné nórske jedlo a kúpite ho v kiosku každej značky po celom Nórsku. Nóri majú toto jedlo naozaj v obľube. Čím je teda Syverkiosken výnimočný? Tým, že je to posledný stánok v meste, ktorý predáva výlučne párok v niečom. V žemli, v lompe (niečo ako naša zemiaková lokša), klasicky s horčicou, alebo kečupom, alebo tiež so zemiakovým, alebo jalapeňovým šalátom. V ponuke je tiež množstvo netradičných nápojov, ktoré sa inde nedajú kúpiť.

Spomínal som, že Oslo sa mení zo dňa na deň, nové štvrte sú moderné, zelené a dizajnovo nijako nenarúšajú centrum mesta. Vybral som sa teda do okolia Opery, do štvrti Bjørvika, ktorá vyrastá práve v okolí najznámejšej turistickej atrakcie v Oslo, či neďalekej železničnej stanice. Na jej pravej strane je dominantou nová štvrť zvaná Barcode, v ktorej budovy navrhli v tvare čiarového kódu (po nórsky barcode). Zástavba pokračuje rýchlo a tak vychutnať si ju v plnej kráse už nie je tak jednoduché, ako kedysi. Na druhej strane, na brehu Oslofjørdu vyrastajú nové domy, parky a čoskoro sa tam presťahuje i Munchovo múzeum aj s kultovou Kričiacou ženou, jeho najznámejším obrazom. Oplatí sa vidieť a zrelaxovať na niektorej z množstva lavičiek v zelenom parku pri vode.

Druhý deň som zamieril do Lillehammeru. Najjednoduchšie je to vlakom, cesta trvá zhruba dve hodiny, ale to by nebolo nič výnimočné. Aj tu sa totiž dá naplánovať nádherný celodenný výlet. Ráno som sa teda z hlavnej železničnej stanice vybral na zhruba dvojhodinovú cestu do mesta Gjøvik. Elektrická jednokoľajka lemuje buď pobrežia nekonečných jazier, alebo sa rúti hustými lesmi. O nádherné obrazy nie je núdza.

Gjøviku som nasadol na parník Skiblander a vyrazil na päťhodinovú plavbu po obrovskom jazere Mjøsa. Cestu do Lillehammeru možno absolvovať aj za zhruba dve a pol hodiny, ale keďže som chcel nazbierať čo najviac zážitkov, zvolil som dlhšiu variantu. Na lodi si môžete v pokoji reštaurácie dať príjemné raňajky, alebo si vybrať niektoré z lákavých jedál ponúkaných k obedu a kochať sa nádhernými pohľadmi na okolité pobrežie. Cesta tak uteká veľmi rýchlo. Zakotvenie v Lillehammeri je o 15. hodine.

Lillehammer je maličké mestečko, ktoré dodnes ťaží hlavne zo svojej olympijskej slávy. V roku 1994 sa tam konala zimná olympiáda a olympijská dedina je jedna z troch atrakcií, ktorú môžete zažiť. Druhou je oblasť Maihaugen, ktorá zlučuje asi šesť zaujímavých múzeí. No a potom ešte prechádzka hlavnou triedou Storgata, plnou obchodov a prevádzok s občerstvením.

Keď sa to spojí dohromady, je z toho nádherný celodenný výlet, ktorý však po vlastnej skúsenosti odporúčam absolvovať v opačnom garde. Teda ráno vycestovať z Oslo do Lillehammeru vlakom (vlak takmer celú cestu lemuje pobrežie jazera Mjøsa) a prezrieť si mesto. Je to tak lepšie hlavne preto, že štvrť Maihaugen je otvorená iba do 17. hodiny (a do rovnakého času tam jazdí zo stanice jeden autobus za hodinu), a keď prídete do Lillehammeru o 15. hodine, dôjdete tam s vyplazeným jazykom tesne pred záverečnou a moc toho nevidíte. Ak by ste však do olympijského mesta dorazili napríklad o deviatej ráno, máte šesť hodín na prehliadku mesta a to je absolútne pohodlné.

Ak nechcete zbytočne zvyšovať náklady, neplánujte v Lillehammeri ubytovanie. Miest na prespanie je tam veľmi málo a od toho sa odráža ich cena. Je neúnosne vysoká a pod 100€ na noc sa v Lillehammeri nevyspíte. Zaujímavé však je, že náklady na bežný život sú v Lillehammeri nižšie. Jedlo nestojí toľko, čo v Oslo, ale aj obchody značiek, ktoré sú bežne dostupné v hlavnom meste, ponúkajú v Lillehammeri tovar za o dosť nižšie ceny.

Skibladner odchádza z Lillehammeru o 15. hodine a do prístavu sa dostanete nádhernou prechádzkou z mesta, po asi kilometrovom moste ponad jazero. V Gjøviku loď kotví o 17:30 a odtiaľ sa pohodlne dostanete do Oslo vlakom. Žiaľ, Skiblander pláva iba počas prázdnin, teda zhruba od polovice júna, do polovice augusta, takže je to to čisto letná záležitosť.

A náklady? Vlak, nech sa vyberiete na výlet z ktorej strany vychádza na 300 nórskych korún (zhruba 30€, ktoré treba násobiť dvakrát, keďže vlak použijete na cestu tam i späť), plavba loďou 270 nórskych korún (zhruba 27€), za jedlo na lodi (raňajky, obed) sa dopláca. Raňajky vyjdú na 165 nórskych korún (cca 17€), obed vychádza zhruba na 400 nórskych korún (cca 40€) a za oboje sa platí priamo na mieste. Lístky na vlak i loď si dokážete pohodlne kúpiť cez internet, alebo prostredníctvom mobilných aplikácií. Pohodlné cestovanie po Oslo a okolí zabezpečujú aplikácie RuterReise – mestská hromadná doprava a aplikácia VY – cestovanie vlakom po celom Nórsku.

Bærums Verk bol cieľom ďalšieho výletu. Ide o miesto vzdialené od Osla zhruba 45 minút a pokiaľ máte dvojzónový cestovný lístok, zaveziete sa tam z autobusového nástupišťa zeleným autobusom 150, ktorý odchádza z mesta každých 15 minút.

Bærums Verk je oblasť, ktorá prezentuje tradičný nórsky ľudový život. Nájdete tu domácu pekáreň, miesta s ľudovými výrobkami, klasické červené domy na brehu rieky Lommedalselva a absolútny kľud a pohodu, ktorými je Nórsko mimo najväčších miest tak povestné. V nádhernom počasí sa môžete povaľovať na upravených trávnikoch na brehu rieky, zájsť do obchodu so špecifickými potravinami, alebo si na brehu vodopádu posedieť pri výbornej káve a koláči. Bærums Verk je miesto, ktoré dokonale reprezentuje všetky nórske tradície a hodnoty a pritom sa netvári ako skanzen.

Nádherný výlet za nórskymi tradíciami môže pokračovať ešte niekoľkými príjemnými zastávkami. Stačí sa vybrať autobusom 210, ktorý tiež odchádza z Bærums Verk na Sandvika bussterminal, tam prestúpiť na autobus 265 (odchádza z rovnakej zastávky, na ktorej stojí autobus z Bærums Verk) a odviesť sa na zastávku Grønsund. Najjednoduchšie poznávacie znamenie je, že v tejto oblasti (Slependen) sa nachádza obchodný dom Ikea a miesto, kam vyrážate je nasledujúcou zastávkou.

Grønsund ponúka nádherné výhľady na more jednak z jedinečného mosta, ktorý spája pevninu s ostrovom Nesøya, alebo pod ním, kde more obmýva ostrov a za popoludňajšieho slnka poskytuje miesto obrazy, ktoré sa väčšinou vyskytujú na pobreží fjordov na západe krajiny a okolie hlavného mesta je o ne ochudobnené. Grønsund je dokonalou a dostačujúcou náhradou.

Krátkou prechádzkou sa dokážete vrátiť na zastávku Ikea a odtiaľ autobusom 250 na zastávku Lysaker. Moderná, čerstvo vybudovaná štvrť sa rozprestiera na brehu rieky Lysakerelven, ktorá ústí do fjordu a práve na mieste, kde sa to deje, je možné nasadnúť na loď B11, ktorá funguje ako mestská hromadná doprava (zastávka Lysaker brygge) a s prestupom na ostrove Nesodden (časový rozvrh je nastavený tak, aby ste iba presadli z lode na loď, ale môžete tiež relaxovať v reštaurácii na brehu mora a ísť ďalším spojom, pretože loď z Nesoddenu, linka B10, premáva každú polhodinu) sa dopraviť do prístavu Aker brygge v srdci Oslo.

Ako spomínal, ak máte dvojzónový cestovný lístok, vystačíte si s ním na celej trase. Ak vlastníte lístok iba na jednu zónu, treba si k nemu dokúpiť na každej trase lístok do druhej zóny. Je to pohodlné, dá sa to totiž tak u vodiča autobusu, ako aj na palube lode.

Na štvrtý deň ma náhoda zaviala do mestečka Eidsvoll. Chcel som vidieť koncert víťaza diváckeho hlasovania tohtoročnej Eurovízie, nórskej formácie KEiiNO a zároveň si pozrieť nové miesto. Do Eidsvollu odchádza vlak z hlavnej stanice niekoľkokrát za hodinu. Ide totiž o linku, ktorá ide cez hlavné letisko (v Oslo sú tri) Gardermoen a nasledujúca zastávka po letisku je práve Eidsvoll. Cesta trvá zhruba pol hodinu.

Dostať sa do centra zo železničnej stanice je jednoduché a veľmi príjemné, treba prejsť mostom ponad jazero Mjøsa, ktoré zároveň poskytuje najviac turistických lákadiel v tomto malom mestečku. Výlet loďou po okolí, či druhá trasa plavby parníka Skiblander (Eidsvoll – Gjøvik) štartuje práve z Eidsvollu. Po jej absolvovaní možno zrelaxovať na útulnom námestí s pár obchodíkmi, alebo si dať jedlo vo výbornej čínskej reštaurácii (v hlavnom meste momentálne fičí kebab a indická kuchyňa, na dobrú čínsku kuchyňu treba mať v prípade chuti nos).

Ďalší deň moje kroky mierili do mestečka Drøbak, ktoré je od Oslo vzdialené zhruba trištvrte hodiny autobusom. Cestou je možné zastaviť sa v zábavnom parku Tusenfryd, ktorý síce napriek názvu neponúka až tisíc zábav, ale stráviť sa v ňom dá naozaj aj celý deň. Vstupné sa platí jeden raz pri vstupe a následne je možné využívať všetky dostupné atrakcie. Je ich naozaj dostatok a vychutná si ich naozaj každý žalúdok. 😊

Pokiaľ je vonku pekný letný deň, dá sa v Drøbaku príjemne stráviť úplne celý. Mestečko s malým námestím, sympatickou fontánou, vianočným domom, v ktorom možno poslať poštu vianočnému škriatkovi a nakúpiť vianočné ozdoby po celý rok a príjemným malým akváriom síce obeháte veľmi rýchlo, ale Drøbak disponuje množstvom pláží s nádhernou čistou vodou, kde sa dá relaxovať celý deň.

Široký je i výber jedál, od indickej kuchyne až po klasický párok v rožku, všetko to nájdete v reštauráciách, pizzeriách, či rýchlom občerstvení zhromaždených v útulnom centre. Ceny sú porovnateľné s cenami v Oslo, možno mierne vyššie. Späť do Osla odporúčam hodinu a pol trvajúcu plavbu loďou. Poskytuje nádherné obrazy nórskeho pobrežia, ktoré sú jednoducho nezabudnuteľné.

Milovníkom turistiky poskytuje nekonečné zážitky rieka Akerselva. Tá kombinácia znie možno divne, ale… Rieka sa vytvára z jazera Maridalsvannet, v štvrti Kjelsås. Jazero je zdrojom pitnej vody pre celé Oslo a okolie a aj keby ste akokoľvek chceli, neokúpete sa v ňom. Následne sa rieka tiahne 8,2 km trasou celým mestom, kde sa napokon vlieva do Oslofjordu.

Takmer celú jej trasu lemujú turistické chodníky a cesty, iba v jednom momente treba vojsť do mesta a pripojiť sa o pár metrov ďalej. Od Kjelsåsu, kam sa dostanete autobusmi 25 a 54, alebo vlakom linky L3, alebo L30, a kde môžete výlet odštartovať návštevou obľúbeného Technického múzea, ktoré vyhľadávajú najmä rodičia s deťmi, až po štvrť Nydalen sa chodníky okolo rieky tiahnu zeleným lesom a sú doslova oázou pokoja.

Nydalen je príjemná, nová štvrť, kde sa môžete občerstviť a vybrať sa na ďalšiu časť cesty. Tá už je rušnejšia, pretože vedie mestom a je na nej oveľa viac ľudí, ale pretlak nečakajte. Konečná je priamo v centre pri autobusovom nástupišti. O túre je dispozícii nádherný, 44 stranový bedeker, v ktorom sa dozviete všetko o miestach, ktorými prechádzate, akú flóru a faunu tam môžete objaviť a čo môžete vidieť. Svojho času riekou tiahli i lososy a bolo možné ich loviť. Momentálne zrejme nie je sezóna.

Spomínaný bedeker hovorí o príjemnej, zhruba dvojhodinovej prechádzke, pokojne však počítajte aj s dvojnásobným časom. Miesta, ktorými sa prechádza sú tak uchvacujúce, že budete veľmi veľa fotiť a budete mať silné nutkanie si len tak posedieť na niektorej z množstva lavičiek, ktoré trasu lemujú. Zastavenie odporúčam i v legendárnej kaviarni Anne på landet. V celom Oslo sú tri a domáckejšiu kaviareň by ste v hlavnom meste hľadali iba ťažko.

A na záver ešte niečo pre milovníkov geológie, baníctva a kameňov. Moje kroky viedli do banského mesta Kongsberg. Vybrať sa tam dá vlakom, alebo autobusom. Vzhľadom k tomu, že hlavná atrakcia sa nachádza 8 km od mesta, odporúčam cestu autobusom, ktorý stojí takmer priamo pred striebornou baňou.

Ostaňme však ešte chvíľu v samotnom mestečku, v ktorom je sústredených niekoľko múzeí, ktoré sa zameriavajú na baníctvo, ktoré v tejto oblasti dominuje. Samotný Kongsberg ponúka prehliadku útulného centra a divokých kaskád na rieke Numedalslågen. Hlavnou atrakciou je však strieborná baňa Sølvgruvene, nachádzajúca sa spomínaných osem kilometrov od centra mesta. Zastávka autobusu má názov Saggrenda.

Odtiaľ vedie necelý kilometer dlhá cesta k samotnej bani, výstup je pohodlný, nenáročný. Prehliadka bane trvá hodinu a pol a treba sa ňu dobre obliecť, pretože dole v podzemí je iba šesť stupňov. Výklad je v nórčine a angličtine a hovorí o histórii bane, o jej fungovaní, o tom, čo sa v nej dolovalo a ostrieľaný sprievodca pridáva aj spomienky na pár dramatických udalostí.

Najväčším zážitkom je však nepochybne jazda banským vláčikom. Cesta do podzemia trvá 15 minút, späť je jazda rovnako dlhá, takže samotná prehliadka bane trvá cirka hodinu. Šliapanie je nenáročné, najťažší môže byť výstup po niekoľkých kovových schodoch. Vzhľadom na hluk, ktorý vydáva vláčik, dostanete k lístku automaticky štuple do uší. Osobne som ich nepoužil, nemal som tú potrebu a nič sa neudialo.

Toto je zrejme najnákladnejší výlet. Lístky na autobus sa v tomto prípade predávajú letenkovým systémom. Čím skôr budete vedieť, že sa na výlet chcete vydať, tým skôr si kúpte lístok. Dá sa tak ušetriť i niekoľko euro. Najvyššia cena autobusového lístka jedným smerom je 229 nórskych korún, teda zhruba 23€. Samotný vstup do bane následne stojí 180 nórskych korún (cca 18€). Výborné vafle si môžete dať po prehliadke v malej reštaurácií, alebo si kúpiť drobný suvenír v tamojšom obchodíku.

Počet prehliadok je podmienený ročným obdobím, v ktorom sa tam návštevník vyberie. Od októbra do mája na objednávku, počas leta je to štyrikrát za deň. Doprava z centra Kongsbergu do bane je ťažšia, nepremáva tam žiadna mestská hromadná doprava. Je preto ideálne odviesť sa na vybraný vstup z Oslo až na Saggrendu (odporúčam autobus o 9:30 z Oslo, zhruba o 11:30 ste na mieste, presun k bani, nákup lístkov a malé osvieženie zvládnete akurát do najbližšieho vstupu o 13. hodine). O pol štvrtej popoludní je možné vrátiť sa autobusom do mesta a po jeho prehliadke sa pohodlne vrátiť vlakom späť do Oslo.

Pavol Božík