Pri množstve filmov, ktoré prichádzajú každý týždeň do slovenských kín je celkom pochopiteľné, že väčšina z nich rotuje v kinách nanajvýš dva týždne, veľké kinohity dostanú možno dvojnásobnú šancu. A voči niektorým filmom je to mimoriadne nespravodlivé, pretože než sa stihne rozkríknuť, že sa ich oplatí vidieť, nespomenie si na ne okrem tých, čo ich videli, nikto. Filmovú novinku Tancuj Matylda už zrejme v kine nestihnete. Možno v bratislavskom Auparku, kde sa tento týždeň hrá ešte jedno predstavenie popoludní, krátko po 16tej hodine, alebo ešte v bratislavskom kine Mladosť a to je zrejme labutia pieseň filmu, ktorý si zaslúži oveľa, oveľa väčšiu pozornosť.
V príbehu inšpirovanom skutočnou udalosťou žije uzavretý Karel (Karel Roden) vo svete poriadku a prísnych pravidiel, v ktorom ostáva len málo priestoru na empatiu. Svoju extrovertnú a bohémsku matku Matyldu (Regina Rázlová), bývalú barovú speváčku, navštevuje viac-menej z povinnosti. Matylda nečakane príde o byt a Karlovi nezostáva nič iné, ako sa jej ujať. Ich spolužitie je však pre neho katastrofou. Najmä keď vyjde najavo, že Matylda je v počiatočnom štádiu Alzheimerovej choroby.
Trendom súčasnej českej kinematografie je pospájať počas dvoch hodín ideálne tridsaťpäť žánrov, zrejme z dôvodu, aby nespokojný divák na konci v podstate nemohol byť nespokojný, lebo vlastne netušil, na aký druh filmu to chcel ísť. Je to niekoľkoročné prekliatie českého filmu, ktoré sa tvorcom Petrovi a Nataši Slavíkovcom podarilo konečne prekonať. Ich Tancuj Matylda je od začiatku dráma, s prvkami tragikomédie, vystavaná na jasných pravidlách. Nevedomosť hlavných hrdinov, o tom, čo sa vlastne deje, v počiatku filmu prináša niekoľko veľmi citlivých, no relatívne vtipných momentov, ktoré však postupne prechádzajú do mimoriadne citlivej a bolestivej reality, ktorú si uvedomujú absolútne všetci, na plátne i v sále, samozrejme, okrem hlavnej hrdinky.
Autorka scenára i režisér filmu vychádzali pri jeho tvorbe z vlastných skúseností a i vďaka tomu sa im podarilo nakrútiť absolútne presvedčivú životnú drámu, z ktorej mrazí a ktorá doznieva v divákovej hlave ešte niekoľko dní po vzhliadnutí. Z dostupných materiálov je zrejmé, že na vybraných hercov museli z dôvodu ich iných povinností nejaký čas čakať a možno im iba poďakovať za to, že tak učinili.
Karel Roden je bezpochyby… ale, povedzme si to otvorene, najlepší český herec súčasnosti, a po tomto filme bez štipky zaváhania o ňom poviem, že je Kristusom medzi českými hercami. To, čo on dáva svojej postave Karla, muža strhaného vlastným životom, ktorý musí začať riešiť veci, na ktoré absolútne nebol pripravený a tiež muža, ktorému mnoho vecí dochádza za pochodu a v momente, keď by si prial čas na ich riešenie, už ho nemá, je geniálne.
Až nenormálne výborne mu asistuje Zuzana Kanócz, pre ktorú je účinkovanie v tomto filme životná príležitosť, šanca presvedčiť českého diváka, že si naozaj zaslúži jeho pozornosť, hoci to pre Zuzanu ani zďaleka nebola prvá práca v Česku, bola to pre ňu práca najvýraznejšia. Ja osobne si Karla Rodena prvý raz pamätám z filmu Čas sluhů, kde mu bravúrne sekundovala Ivana Chýlková a po viac než tridsiatich rokoch sa ten pocit, že práve títo dvaja patria k sebe, podarilo vyvolať Zuzane Kanócz. Jediné, čo mi prekážalo bola jej čeština, jej postava mohla pokojne rozprávať po slovensky, ale inak klobúk dolu.
Pre mladučkého Antonia Šopoského bola toto prvá filmová príležitosť a po nemalých skúsenostiach v divácky mimoriadne úspešných seriáloch ju využil naplno. Je veľmi príjemne vidieť mladého herca, ktorý vie, čo znamená slovo hrať.
Nie, nezabudol som na pani Regínu Rázlovú, zámerne som si ju nechal na úplný koniec. Ja osobne som nevidel film Prišla v noci a neviem zhodnotiť výkon pani Pekovej v uvedenom filme (a iba na základe traileru si to hodnotiť nedovolím, pretože by to bolo voči nej nespravodlivé), ale ku všetkej úcte k nej, ak si niekto zaslúžil tento rok Českého leva, bola to pani Regína Rázlová. Tá si z môjho pohľadu totiž zaslúžila nielen Leva, ale minimálne symbolické Oscara, pretože jej výkon je dychberúci, nezabudnuteľný, dojímavý, bolestný, všetko. Rázlová prináša na plátno absolútne všetky emócie, hrá ako Meryl Streep, absolútne rozumie svojej postave, vie čo hrá, neprehráva. Ja mám 50 rokov a toto považujem za najlepší výkon v českom filme v jeho novodobej histórii. To, že jej Filmová akadémia nepridelila Českého leva začínam naozaj považovať za akt nejakého trucu, pretože to nemôže mať reálne vysvetlenie. Úloha Matyldy je pre Regínu Rálovu životná a je odmenou za všetky príkoria, ktoré jej život, hlavne ten porevolučný, priniesol a toto musí byť pre ňu väčšia odmena, než nejaké ospravedlnenie sa štátu, ktorého sa svojho času dočkala, no aj to bola v podstate iba vysúdená fraška. Pani Rázlová, ďakujem vám za tento zážitok, ale to v podstate všetkým tvorcom i hercom, ešte dlho si ho budem v hlave prehrávať.
Pavol Božík
100%
Réžia: Petr Slavík
Hrajú: Regína Rázlová, Karel Roden, Antonio Šoposki, Zuzana Kanócz
Čas projekcie: 118 minút
Distribuuje: Bontonfilm
