V novohradských lesoch filmári natáčajú groteskné príbehy rodiny lenivcov stratených v naivite a vo vlastnej hlúposti, ktorá stiera hranice medzi skutočným svetom a svetom ich mŕtvych predkov. A jediné, čo dáva zmysel bezvýznamným životom troch popletených bratov, je klbko tragikomických vzťahov k osudovým ženám, ktoré sa neboja pre lásku položiť aj život. Pretože len osudová žena sa za milovaným vráti aj po smrti.
Keď režisér, scenárista aj producent Rasťo Boroš hľadal príbeh svojho nového filmu, inšpirovala ho ikonická novela Ťapákovci, v ktorej sa skrývalo čosi, čo si pracovne nazval duša slovenského národa. Bol to však len impulz a energia pre hľadanie a objavovanie magického sveta strateného v čase a zabudnutého kdesi v novohradských lesoch.
Od začiatku bolo zrejmé, že práve film môže vďaka komediálnej štylizácii a expresívnej obrazovej poetike, ktorá je pre režiséra Rasťa Boroša charakteristická, predlohu rozviť do pestrého fiktívneho sveta, v ktorom sa prelína skutočnosť so snami a kde rodina lenivých motákov prirodzene koexistuje s duchmi mŕtvych predkov, ktorí sa odmietajú vrátiť nazad do hrobu.
Troch lenivých bratov, ktorí akosi nápadne pripomínajú postavičky, ktoré bežne stretávame v našich skutočných životoch, oživili skvelí herci. Groteskne samoľúby Enriko (Milan Ondrík), nechápavý dobrák Titus (Milan Mikulčík) a nerozhodný rojko Aureliáno (Samuel Teicher) sladko prežívajú kdesi v zabudnutej dedine na strednom Slovensku.
Najstarší brat Titus je ponorený do ideologického chaosu a v duchu hesla napravím svet intenzívne študuje marxizmus, centrom jeho sveta je Kora (Eva Bándor) snažiaca sa ho z jeho pomätenia vyslobodiť. Mladší brat Enriko je poznačený opičou láskou svojej matky (Jana Oľhová), ktorá má korene v desivom rodinnom tajomstve, snaží sa jej uniknúť snovými fantáziami lásky k Andželíne (Anna Dysko) krásnej ako svätý obrázok. Najmladší brat Aureliáno je očarený láskou k Jessice (Kristína Spáčová), o jeho srdce sa so záhadnou motiváciou uchádza aj fatálna Istana (Anežka Petrová), ktorej do dokonalosti chýba už len to, že nie je živá. Podobne ako Lazar (Peter Oszlík), duch prastarého otca rodiny, ktorý završuje toto groteskné podobenstvo svojou snahou o nový svetový poriadok a revolúciu, aj tak len takú po slovensky ťapákovsky absurdnú. A tak sa postavy postupne menia na alegóriu celej našej spoločnosti, po generácie v čomsi zásadnom nemennej, odovzdanej a neschopnej kritického myslenia. A je jedno, či kauzalitu dejín okolo nás práve tvorili turecké nájazdy, nacistické a komunistické okupácie. Slovenský národ zostáva večne neprebudený.
Príbehy bratov Aureliána, Enrika a Tita sú teda postavené na groteskných peripetiách vo vzťahoch k ženám, ktoré do nemožnej rodiny buď zahnala láska, alebo z rôznych dôvodov nemajú na výber a musia brať, čo príde. Všetky motivácie a vzťahy troch bratov však na konci vždy zachraňuje jedna veľká cnosť, ktorá zachraňuje ľudí v akejkoľvek bezútešnosti, a tou je rodina a bratská láska v rôznej podobe. Niekedy úprimná, inokedy krutá a najčastejšie nechcená.