Pred tromi rokmi ju oslovili priatelia Petra Jandu, aby o ňom nakrútila film, ktorý by vznikol v roku jeho osemdesiatych narodenín a zároveň šesťdesiatych narodenín legendárnej kapely Olympic. A keďže od detstva hrala piesne Olympicu na gitare pri táborákoch v skautských táboroch a poznala ich naspamäť, nebolo nad čím premýšľať. Z filmárskeho aj z osobného hľadiska ma potešilo, že by som sa mohla venovať príbehu o láske k hudbe, o posadnutosti a vášni, o priateľstve a láske, zverila sa režisérka Olga Malířová Špátová, ktorá priebežne rok a pol, spoločne s manželom, kameramanom Janom Malířem, trávila čas s Petrom Jandom a zaznamenávala jeho život.
Dlho a dôkladne prechádzala taktiež archívne materiály, zisťovala, ako sa vyvíjala hudba kapely Olympic, ako sa s každým novým členom menila. Archívy Českej televízie alebo Krátkeho filmu ukázali aj obdobia, keď kvalita repertoáru upadala, ale potom opäť nabrala na sile. Príbeh filmu rozprávam prostredníctvom Petrových piesní. Sám hovorí, že často skladal piesne, keď bolo v jeho živote v stávke niečo dôležité. Vo filme sa jeho piesňami vyjadrujem k dramatickým udalostiam a zvratom v jeho živote, vysvetlila režisérka s tým, že hudba je hlavným výrazovým prostriedkom filmu.
V dokumente vystupuje Petr Janda a jeho manželka Alica, jeho priatelia, bývalí a súčasní hudobníci kapely Olympic. A všetci sú veľmi autentickí a otvorení. Keď sme prišli na natáčanie, niekedy sa stalo, že nám Petr otvoril dvere v teplákoch, nič neskrášľoval. Nepovedal, čo s ním môžem a čo nemôžem natočiť. Dalo sa s ním hovoriť o všetkom, vyhovel každému nápadu, na ktorý som prišla. Potom sa len zasmial, aká som náročná, že to nečakal. Vždy však dodal, že je rád za takýto prístup. Jeho úprimnosť a otvorenosť počas celého života je pravdepodobne niekedy bolestivá, ale pre pravdivosť filmu je vzácne prínosná, komentovala režisérka.
Iba staršia dcéra práve prechádzala pubertou a vôbec nechcela spolupracovať. Je mi to veľmi ľúto, inak všetko prebehlo hladko. Niektoré momenty som si naozaj užil. S niektorými mojimi spoluhráčmi som sa po rokoch stretol a uvedomil som si veľa vecí a dal som ich do súvislostí, potvrdil legendárny spevák.
Odkladalo sa iba nakrúcanie jednej scény, konkrétne na cintoríne pri hrobe syna Petra. Nakrúcali sme tam nakoniec pätnásť minút a bolo to pre nás všetkých ťažké. Som Petrovi veľmi vďačná, že nás zobral na pre neho také citlivé miesto, kam často chodí sám. Petr pochoval svoju prvú manželku, najbližších priateľov a syna – stalo sa mu to najhoršie, čo človek môže zažiť. Ale vždy bol schopný vstať a pokračovať. Jeho liekom bola hudba. V svojich osemdesiatich rokoch stále komponuje, obklopuje sa mladými ľuďmi, skúša nové veci, pracuje na sebe a rozvíja sa ako hudobník. Okrem slávnych hitov hrá na koncerte aj svoje piesne z najnovšieho albumu. Žije aktívnym životom, zverila sa režisérka s tým, že hudobník sa musel v živote vyrovnať s mnohými stratami.
A prečo práve Django? Túto prezývku dostal Petr Janda počas koncertovania vo Francúzsku v roku 1968. Francúzi jeho meno nevedeli vysloviť a nazvali ho Žambon, čo znamená šunka, Žanda alebo Žamon. Až kým ho bubeník Jan Antonín Pacák nezačal volať Django podľa slávneho francúzskeho jazzového gitaristu Jeana Djanga Reinhardta, ktorý je spevákovým veľkým vzorom. Novinka práve dorazila do kín v distribúcii spoločnosti Magic Box Slovakia.
Magic Box Slovakia
