Je to jeden z najpohodovejších albumov tohto leta, no napriek tomu ho sprevádzajú podivné okolnosti. Podľa všetko je to definitívny Final. Teda jeho druhá časť. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že by to mohol byť definitívny final kariéry Enrique Iglesiasa. A hoci sa mnohí pousmejú, ak by to tak bolo, dovolím si konštatovať, že odíde so cťou.
Enrique Iglesias bol jedným z prvých latino spevákov, ktorý prerazil aj mimo hispánskych krajín a ustál to počas celých 30 rokov svojej kariéry. Ako jedného z mála jeho svetovú kariéru nepochovalo ani to, že väčšinu svojich hitov spieval v španielčine. Keďže v deväťdesiatych rokoch sa v hudbe hľadali práve rôzne špecifiká (celosvetový ošiaľ okolo ruského dua Tatu spievajúceho po rusky, je toho večným odkazom), Iglesias, čoby krásavec zo slávenej rodiny, mal v podstate pozametané. Nakoniec ho zrejme pochovalo to, že byť členom slávnej speváckej rodiny ešte zákonite neznamená vedieť spievať.
Hit, ktorý odštartoval Enriqueho medzinárodnú kariéru bola pesnička Bailamos. Zdroje uvádzajú, že to bol rok 1999, ja by som teda povedal, že to bolo skôr, ale internet nepustí. V každom prípade si už asi navždy budem pamätať legendárnu Evu Bacigalovú, ktorá v známom rádiu moderovala úspešnú hitparádu a dodnes si spomínam na jej povestnú vetu: Bailamos podľa oficiálnych zdrojov znamená tancovať. Neviem síce prečo mi utkvela v hlave na roky práve táto veta, ale je to milá spomienka. V tom čase mal Enrique Iglesias na konte už dva radové albumy, o ktorých dodnes vie málokto.
Jedna z najväčších popových hviezd posledných troch dekád sa dvakrát predstavila aj na Slovensku. Myslím, že v roku 2009 to bolo prvý raz. Pred koncertom v Národnom tenisovom centre som mal možnosť stráviť s nim pár minút a bolo to veľmi príjemné stretnutie. Síce bokom stál statný ochrankár, ktorý strážil čas avšak Enrique bol profesionálne príjemný. Akurát vtedy sa dosť intenzívne preberalo, kto to vôbec spieva, pretože svetom kolovalo video z jeho živého vystúpenia niekde v Poľsku, kde hral koncert pre poľskú TV a niekto tam ukradol stopu z jeho mikrofónu a pustil ju vonku. So spevom to malo pramálo spoločného.
Bohužiaľ, o pár desiatok minút to potvrdil aj v Bratislave. Šou to bola skvelá, plná hitov a emócií, ak však Enrique spieval, spieval maximálne slohy, ale aj tie viac nechával na publiku, refrény už ťahali vokalisti. Sympatické bolo, že sa to nijako nesnažil zakrývať a ani sa nesnažil otvárať ústa. Život je zjavne naozaj kolotoč. Presne rovnaká situácia sa vrátila po niekoľkých rokoch a to, čo malo byť najväčšou koncertnou šou v kariére sympatického Španiela, bol vlastne pohreb jeho kariéry.
Enrique Iglesias vyrazil do sveta v naozaj luxusnej spoločnosti. S Ricky Martinom a Pitbullom. Správy, ktoré z turné prichádzali sa zhodovali v tom, že Iglesias nevie spievať. Žiaľ, v časoch, keď bez problémov nakrútite a zavesíte na web všetko, v podstate v priamom prenose, to nie je umelcom na prospech. Iglesias to poňal svojsky. Ohlásil vydanie albumu Final a jedným šmahom ohlásil i svoj final a po 30. rokoch ukončil spevácku kariéru.
Úprimne, tak ako v prípade Cher, či Elánu, ťažko uveriť tomu, že by to bola pravda, ale udialo sa. Začiatkom roka tak vyšiel album Final (vol. 2) a opona sa zatiahla. Po niekoľkých týždňoch vyšiel spomínaný abum na vinylovej platni a priznám sa, že dosť dlhý čas sa mi krúti na gramofóne. Je naspievaný v španielčine a v súčasnej dobe dominujúcej trochu inej (čo do žánru) muziky, je skôr primárne cielený na latino krajiny, ale faktom je, že je to skvelá nahrávka.
Srší z nej letná pohoda, disponuje modernými tanečnými rytmami, má súčasnú produkciu a nič nenapovedá, že ten dvanásty, bude aj Iglesiasov posledný. Enrique na ňom obstojí i ako spevák, aj keď to, rovnako ako na jedenástich predošlých, bude zásluhou čarodejníkov v štúdiu. Album je komplet desiatich piesní, polovica z toho sú duetá, s interpretmi, ktorých v našich zemepisných šírkach moc nepoznať. V globále je to však úplne jedno. Z vinylu znie Final (vol. 2) výborne a ak by to aj naozaj bola Iglesiasova labutia pieseň, tak môže odchádzať spokojný.
Pavol Božík
70%
