Nádej, ktorá sa vynára z hmly. Jedna z možných parafráz názvu aktuálneho albumu a turné skupiny Imagine Dragons. Celkom ťažko som na pochopenie zmyslu toho názvu hľadal správne slová, ale moji poľskí priatelia ma zasypali hneď niekoľkými variantami, ktoré v podstate boli o tom istom a uchvacujúce bolo, na koľko spôsobov sa ich jazyk toho dokázal chopiť. Vybral som si ten o nádeji vynárajúcej sa z hmly, ktorú ešte viac umocnil štvrtkový koncert kapely v hlavnom meste Švédska.
Netajím sa tým, že nemám rád zbytočnú kritiku a myslím si, že aj na nie celkom vydarených veciach sa snažím nájsť niečo dobré. V prípade Imagine Dragons som naopak (možno) až príliš nekritický. Je to jednoducho srdcová záležitosť, ktorá u mňa pred 11 rokmi zmenila úplne všetko. Na jar roku 2014 aj slovenským éterom zneli Demons a Američania si začali raziť cestu do Európy a slovenského éteru. V auguste toho istého roku som už bol závislý natoľko, že som porušil všetky svoje zásady a dorútil som sa iba kvôli nim na maďarský Sziget. Nikdy predtým som na festivale nebol a aj do Budapešti som prišiel tesne pred koncertom, pozrel si ho a odišiel som. Nadšený ako nikdy predtým. V podstate to bola ich prvá väčšia šnúra mimo Ameriky a do Budapešti a iných európskych miest prichádzali s veľkým otáznikom, ako ich príjme publikum. Fakt, že im tam v 40-stupňovej teplote, priamo pod páliacim slnkom (hrali o 17-tej, vtedy to ešte neboli headlineri) aplaudovalo 70 tisíc ľudí bol prekvapením na oboch stranách. Dan Reynolds mal vtedy ešte vlasy, skrútené do nejakej guľôčky a svaly si k nemu iba hľadali cestu. Výkon však predviedli ohlušujúci.
V ten augustový deň som sa stal totálne závislým na Imagine Dragons, obchádzal som festivaly, väčšinou sám, niekedy s priateľmi, ktorí dodnes spomínajú na zážitky z tých večerov a nocí ako na najlepšie koncerty v živote. Fakt, že v maďarskom Šoproni Dan Reynlods spieval pod holým nebom tak, že sa doslova otvárali nebesá, no ani vietor, dážď a hurónska búrka, ktoré sa zrazu strhli nemohli nič prekaziť na obojstrannom životnom zážitku, ktorý u mňa zatiaľ nič neprekonalo. Štokholmský koncert Imagine Dragons bol mojim štrnástym ich koncertom za 11 rokov a… závislosť pokračuje.
Štvrtkovú šou v Štokholme otvoril Declan McKenna, 26-ročný britský spevák, ktorý hosťuje na celej európskej časti Imagine Dragons Loom World Tour. Pre mňa doteraz meno neznáme, od štvrtku veľmi silno rezonujúce. Chalanisko so svojou kapelou presne vedel za akým účelom je v ten večer v Štokholme. Žiadne reči, deväť piesní, skvelo vyskladaných tak, aby gradovala atmosféra, trištvrte hodina na rozohriatie davu a priestor na to, aby všetci stihli prísť včas na hlavnú šou. Declan Mckenna bol prirodzenou súčasťou toho večera, akoby tam odjakživa patril, jeho zmes hudby s príchuťou Blur a jeho energický (i hlasový) prejav Jarvisa Cockera z kapely Pulp vniesli do arény príchuť michelinskeho predjedla.
Za tým, po zhuba polhodinovej pauze na potrebné úpravy odštartoval tajfún emócii, ktorý Imagine Dragons už tradične rozbalili v plnej paráde. Fakt, že sa Američania stali za posledné roky jednou z najžiadanejších kapiel na svete je neodškriepiteľný. Ich koncerty sa vypredávajú v priebehu hodín, na nové albumy sa čaká s veľkou netrpezlivosťou, ich klipy sa hltajú jedným dychom a ich koncerty… sú zážitkom na celý život.
Hudobníci sú momentálne v štádiu, kedy dvojhodinový koncert (ten štokholmský trval ešte o desať minút viac) nemusia skladať z vaty a pohodlne môžu odpaľovať hit za hitom a aj tak sa nedostane na všetky. Kritici im častokrát vytýkajú, že piesne skladajú cielene pre veľké šou, čo nie je celkom pravda, i keď paradoxne, o to tu predsa ide.
Spomínam to preto, že hoci je aktuálne turné hlavne promom ostatného albumu kapely, počas koncertu neodznie silene všetkých desať piesní, ktoré sa na albume objavili, dokonca primárne ani nie všetky single. Imagine Dragons si za tie roky vytvorili banku hitov, ktoré jednoducho musia zaznieť a je strašne fajn, že si to kapela uvedomuje. Ich súčasné koncerty sú preto plné eufórie, nadšeného niekoľkotisícového publika a šťastných hudobníkov, ktorí si uvedomujú svoj dar a možnosť robiť to čo ich baví a zároveň silu svojho úspechu.
Niekoľkokrát k jej demonštrácii došlo i počas štokholmského večera. Gitarista Ben McKee svojim dúhovým mikrofónom, či gitarou výrazne podporil LGBTQ+ menšinu, Dan Reynolds sa zas rozhovoril o tom, ako si musíme vážiť jeden druhého, prišlo na mier, ale i na veľmi vypätý emotívny moment, keď frontman kapely doslova prosil, aby sme si všímali jeden druhého, počúvali sa navzájom a hlavne dali vždy niekomu vedieť, keď nás niečo trápi. Aby sme zároveň načúvali a rozprávali sa navzájom. Žijeme v zvláštnej dobe, musíme sa pozerať okolo seba, aby sme neprehliadli, keď niekto potrebuje pomoc a nepomôžeme mu iba preto, že sa nerozprávame navzájom a nepozeráme sa okolo seba. Toto bolo zrejme spojené s nejakým, možno čerstvým zážitkom, nepátral som. V každom prípade dokončiť to bolo pre Dana Reynoldsa nemožné, pretože sa reálne rozplakal, otočil sa, utrel si slzy do uteráka, pokračoval, po pár slovách opäť podľahol emóciám a dokázal, že presviedčanie o tom, že chlapi neplačú, alebo neukazujú emócie je absurdné a môže viac ublížiť, než vytvoriť dojem hrdinstva. Spevák Imagine Dragons bol za svoju otvorenosť odmenený burácajúcim potleskom a následne s ním Walking The Wire ešte v emocionálnom výbuchu spievala celá hala a bol to najdojemnejší zážitok, aký som kedy na koncerte zažil.
Pretože, úprimne, Dan Reynolds je pre mnohých prototypom kombinácie Herkula a Terminátora v jednom a on opäť raz dokázal, že je v prvom rade človek. A v podstate celý večer bol o tom, že tam je pre ľudí, ktorí za lístky zaplatili nemalé peniaze a dvakrát počas koncertu zbehol do davu, aby bol fanúšikom čo najbližšie. A nebolo to hrané, s troma ochrankármi okolo. Bolo to skôr také zecte si ma, s úsmevom okolo celej hlavy, a momentálnym pocitom, keď prechádza okolo vás a ťapne si s vami, že ho poznáte celý život a ste najlepší kamaráti.
Jeden taký mimochodom sedel aj v hale. Škandinávia je pre Imagine Dragons naozaj výnimočná. Absolútne prvý koncert v Európe odohrali na festivale v nórskom Bergene a Dan Reynolds pri každej príležitosti hrdo opakuje, že práve to bola cesta na starý kontinent pre neznámych hudobníkov. Štokholmský koncert bol, podľa spevákových slov výnimočný i preto, že v sále sedel jeho najlepší priateľ, ktorý pochádza práve zo Švédska (a pridal pre neho pieseň, ktorú inak na koncertoch nehrajú).
Bol to večer plný emócií, ku ktorým ale tiež treba dodať, že to bol fantastický hudobný večer. Dohromady 23 skladieb, viac než dve hodiny fantastického zvuku, dokonalej hudby a famózneho spevu, kde predpokladám ani jeden z fanúšikov nemal pocit, že by bol o niečo ukrátený a predsa sa niekde na sociálnych sieťach Dan Reynolds neskôr ospravedlňoval, že nebol v dokonalej hlasovej forme. Áno, som nekritický a v ten večer by som ťažko hľadal nejaké chyby, aj keby tam reálne boli.
Dan Reynolds si samozrejme získal publikum od prvej sekundy, niekedy to vyvolávalo až dojem, že zvyšok kapely je iba sprievodná formácia, vždy v správnej chvíli však nastali momenty, kedy frontman ukázal, že stále sú to Imagine Dragons. Koncert bol vynikajúco vyskladaný, jednotlivé časti vždy vygradovali do pokojnejších predelov, či už unplugged prevedení, alebo napríklad úvod skladby Demons, ktorý Dan Reynold odpálil na klavíri veľkom ako vagón štokholmského metra a pritom bol naozaj využitý na jeden a pol minúty. Samozrejme, nemohli chýbať efekty, ohne, ohňostroje, vybuchujúca para, bodové svetlá a milióny konfiet, či obrovské nafukovacie lopty, ktoré boli jedným z mnohých pomyselných spojení medzi divákmi a hudobníkmi a boli jednou z mnohých ukážok, že sú všetci na jednej vlne.
Imagine Dragons sú liekom na všetko, pre mňa určite a vzhľadom na stav mojich platničiek (nie tých vinylových) viem, o čom hovorím. Pre tých ostatných, ak bol Declan Mckenna na začiatku michelinským predjedlom, tak Imagine Dragons boli hlavným chodom i s dezertom, ktorého sa jednoducho nedá prejesť. Osobne som sa s kapelou stretol v roku 2018 v Oslo, nezabudnem na to, ako mi vyšiel v ústrety obrovský chlapík a podával mi ruku. Netušil som, že je Dan Reynolds tak veľký (zámerne použijem toto slovo, aj keď správne je vysoký), ale vedel som už vtedy, že so sebou prináša veľké veci a to platí dodnes.
Imagine Dragon tiahnu Európou do konca júla. Po škandinávskom bloku ich čakajú dva koncerty v Prahe, nasleduje Budapešť a ďalšie mestá v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, až po dva finálne koncerty v Londýne.
V Štokholme odzneli piesne: Fire In These Hills / Thunder / Bones / It´s Time / Take Me To The Beach / Shots / I´m So Sorry / Whatever I Takes / Next To Me / I Bet My Life / Bad Liar / Nice To Meet You (s Amandou Alexander) / Wake Up / Radioactive / Demons / Natural / Walking The Wire / Sharks / Enemy / Eyes Closed / In Your Corner / Don´t Forget Me / Believer
Pavol Božík
(text / foto)
