Peter Nagy Piankom dovolil poslucháčovi nahliadnuť do svojej umeleckej duše

Keď Peter Nagy vydal svoj debutový album Chráň svoje bláznovstvá, mal som desať rokov. S každou ďalšou jeho nahrávkou sa mi v hlave vynára konkrétny príbeh. Niečo, čo sa (u)dialo práve v dobe, keď vychádzali albumy Mne sa neschováš, Myslíš na to, na čo ja?, Ale a všetky ostatné. Všetky tie príbehy sa po všetkých tých rokoch vracajú práve teraz, keď počúvam Nagyove Pianko.

Neskromne si dovolím povedať, že Pianko je akousi pomyselnou kronikou môjho detstva, dospievania i dospelosti. Ako jedno z Husákových detí a jeden z elementov silného ročníka 1974 som vyrastal na československej populárnej hudbe. Stohy gramofónových platní, ktoré mi rodičia kupovali za svoje ťažko zarobené peniaze, dodnes doma uložené podľa abecedy (interpret) a následne podľa poradia, v akom dané tituly vychádzali. Pri Petrovi Nagyovi je slušná kôpka nahrávok, slušná kôpka zásadných spomienok.

Pred pár mesiacmi som zbalil kufor a odišiel som si splniť sen do krajiny, ktorú milujem. Usadil som sa v Nórsku a z vecí, ktoré ma zo Slovenskom spájajú je to jednoznačne muzika. Prvá vec, ktorú som si v Nórsku kúpil, bol gramofón. Prvá platňa, ktorá so mnou letela na sever bol dvojalbum najväčších hitov Petra Nagya, ktorý vyšiel kedysi v roku 1989 a mapoval jeho bohatú kariéru do toho obdobia. K starým platniam pribúdali i nové, ale táto kompilácia sa tu v Nórsku zodiera pod hrotom gramofónovej ihly hádam ešte častejšie, ako v dobe jej vydania doma na Slovensku.

A do toho, ako mávnutím čarovného prútika prichádza Peter Nagy s kompiláciou Pianko, ktorá absolútne prirodzene nadväzuje na jeho mimoriadne úspešné minuloročné turné, ktoré malo tak obrovské ohlasy, že práve dnes štartuje jeho tohtoročná, vianočná časť. Pianko vďaka svojej koncepcii vo mne opäť prebúdza všetky tie príbehy, ktoré sú v mojom živote s Petrovými platňami už natrvalo zviazané. Sú veselé i smutné, ale jedno majú spoločné. Práve pri počúvaní Pianka si uvedomujem, že sú nadčasové, rovnako, ako tvorba Petra Nagya.

Koncepcia Pianka je úplne zrejmá. Legendárny spevák na album vybral pesničky, ktoré dobre znejú v sprievode sláčikov a klavíra, pesničky, ktoré majú silný odkaz a prežili dobu (tu to muselo byť mimoriadne ťažké, pretože také sú všetky Nagyove pesničky) a pesničky, ktoré vo svojej dobe nezarezonovali toľko, akoby si zaslúžili.

Peter Nagy už toho dosiahol toľko, že nikomu, ani sebe samému nemusí dokazovať, že vie skladať skvelé piesne. V dnešnej dobe pretechnizovanej a častokrát mimoriadne slaboduchej hudobnej tvorby by aj tak mal problém zarezonovať v éteri s nejakou svojou esteticky dokonalou novinkou. Peter Nagy si to veľmi dobre uvedomuje a rovnako dobre vie, čo je najlepšie pre jeho poslucháča.

A tak je vznik Pianka absolútne pochopiteľný a prirodzený. Fanúšikovia Petra Nagya veľmi dobre vedia, že sa najlepšie cíti v spoločnosti svojich umeleckých múz, ktoré vôbec nemusia mať hmotnú podobu a možno tiež sám so svojou umeleckou dušou. Však kedysi začínal ako pesničkár a Pianko je iba prirodzeným vyústením toho, čo robí najradšej a čo majú najradšej jeho poslucháči. Na Pianku preto ožívajú skladby, prostredníctvom ktorých som sa vo svojej dobe aj ja učil, čo je to poézia a Anastázia (nie tá, čo sa necháva bičovať v erotických filmoch, ale moja učiteľka literatúry) mala vďaka tomu so mnou oveľa menej práce.

Peter Nagy mapuje na Pianku v zásade celú svoju kariéru. Roky osemdesiate i deväťdesiate. Je to nádherná ukážka toho, že je absolútne jedno, aká bola doba, kto vládol, kto púšťal hudbu v rádiu, kto… Na mená mnohých tých ľudí z rôznych období si už ani poriadne nespomenieme, na pesničky Petra Nagya a ich texty, aj o polnoci, po náročnom prebudení.

Je až neuveriteľne, ako pravdivo znejú Parfémy, ktorých vôňu som tak intenzívne vnímal už v 85-om, keď vyšli na albume Mne sa neschováš i v súčasnosti, keď dostali esenciu francúzskych vôní, ktorými nechať sa opiť je pre mnohých tak jednoduché. Je fantastické, ako znejú Zákony hada s indickou príchuťou (mimochodom, dokážem to oceniť o to intenzívnejšie i vďaka tomu, že som Indiu navštívil a snažil som sa tam nasať i príchuť tamojšej kultúry), ako pravdivý je text piesne Bufet Viola v dnešnej bulvárnej dobe, ako…

Tucet piesní na albume Pianko možno nie je najzásadnejším tuctom úspechov Petra Nagya, no je to nepochybne najzásadnejšia ukážka toho, akoby sa mala robiť hudba, aby bola zmysluplná i po rokoch, aby sa k nej poslucháč chcel znova a znova vracať. Pretože som presvedčený, že k pesničkám Petra Nagya sa vrátiť nieže oplatí, ale je to priam nutné, aby sme pochopili, kam s nami tečie rieka jedovatých áut.

Ako spevák prezradil v nedávnom rozhovore pre Kukni na to!, na jar plánuje nahrať pokračovanie Pianka a ja osobne sa neviem dočkať.

Pavol Božík
100%

ZOZNAM SKLADIEB (PETER NAGY: PIANKO):
Poďme sa zachrániť (intro)
Milenci na snehu
Parfémy
Psi sa bránia útokom
Nad nami zomrel skladateľ
Nohavičky vlajú
Revolver a muzika
Zákony hada
Bufet Viola
Poďme sa zachrániť
Drozd
Poslednýkrát
50 Žiráf (Bonus)

Vydavateľstvo: Peter Nagy Music
Rok vydania: 2018
Celkový čas: 41 minút
Počet piesní: 13